Liberalizmus

Liberalizmus je:

• a) všeobecne: zhovievavosť, zmierlivosť, tolerancia voči iným názorom či ideológiám ;
• b) sústava politických a/alebo ekonomických a/alebo spoločenských názorov snažiacich sa presadiť slobodu a práva jednotlivca a často aj myšlienku (spoločenského, ekonomického, kultúrneho a pod.) pokroku. Pôvodne bolo pre liberalizmus v tomto zmysle charakteristické aj presadzovanie (náboženskej a morálnej) tolerancie, rovnosti ľudí, práva na súkromné vlastníctvo, voľného trhu a obmedzenia štátnych zásahov, ale viaceré neskoršie smery liberalizmu tieto názory nezastávajú; napríklad niektorí liberáli sú veľmi netolerantní voči iným, nelibelárnym politickým postojom, kresťanskí liberáli presadzujú kresťanstvo a nie náboženskú toleranciu a ľavicový liberalizmus presadzuje rôzne (politické a ekonomické) ľavicové princípy. Podrobnosti o rôznych smeroch liberalizmus pozri nižšie.

Zástanca liberalizmu alebo človek majúci názory vyznačujúce sa liberalizmom sa volá liberál.

Etymológia

Slovo liberalizmus (v príslušnej jazykovej podobe) sa prvýkrát vyskytlo začiatkom 19. storočia v španielčine a potom takmer súčasne okolo roku 1820 vo francúzštine, angličtine aj nemčine. Slovo liberál (v príslušných jazykových podobách) v politickom zmysle sa v rôznych západných jazykoch objavuje v 2. polovici 18. storočia, ale v rôznych všeobecných významoch je oveľa staršie. V konečnom dôsledku je slovo liberál(ny) (a teda aj od neho odvodené slovo liberalizmus) odvodené od latinského slova liberalis, ktoré znamenalo pôvodne týkajúci sa slobodného človeka, neskôr aj týkajúci sa slobody, veľkodušný, šľachetný a pod., a ktoré je odvodené od latinského slova liber, ktoré znamená občiansky slobodný, nezávislý, nenútený, otvorený a pod.. V slovenčine sa slovo liberálny prvýkrát objavuje asi v 19. storočí.

Hoci názov (ako je uvedené vyššie) pochádza až z 19. storočia, ideológia ako taká má korene už v 17. storočí v osvietenskom Anglicku.

Politický liberalizmus

Liberalizmus stojí v protiklade s totalitou. Od anarchizmu sa liberalizmus odlišuje tým, že štát považuje ochranu slobody za nutnú.

Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu. Sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda.

Klasický liberalizmus

Klasický liberalizmus je pravicová ideológia, bojujúca za maximálnu slobodu. A to ako osobnú, tak aj ekonomickú, náboženskú a politickú. Klasický liberalizmus dobre charakterizuje citát:

Sloboda tvojej päste končí na špičke môjho nosu alebo Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého (John Locke).

Libertarianizmus – neoklasický liberalizmus

V 20. storočí si v Spojených štátoch amerických názov liberalizmus postupne privlastňovali politici snažiaci sa o takzvaný welfare state. Napríklad Friedrich August von Hayek v knihe „The Constitution of Liberty“ hovorí o tom, že sa odmieta vzdať označenia liberál a prenechať ho ľavicovým politikom. Hayek z tejto zmeny významu slova liberalizmus obvinil najmä Roosevelta, ktorý odmietal označenie socialista a sám seba označoval ako liberála, napriek presadzovaniu Nového údelu (New Deal).

Keď sa neskôr objavili politici, ktorí chceli presadzovať politiku nadväzujúcu na tradície klasického liberalizmu sedemnásteho až dvadsiateho storočia, názov liberalizmus bol už synonymum ľavicovej politiky. Mohli teda zvoliť názov klasický liberalizmus, oni chceli byť modernými politikmi, takže slovo „klasický“ neprišlo do úvahy, a tak vznikol libertarianizmus.

V Európe celkom takáto zmena neprebehla a preto dodnes existujú rôzne politické strany, ktoré presadzujú libertariánsku politiku, ale považujú sa za liberálov.

Libertarianizmus by sme mohli nazývať neoklasickým liberalizmom. Existujú určité rozdiely medzi klasickým liberalizmom a libertarianizmom, spôsobené prirodzeným vývojom.

Od libertariánov sa v 90. rokoch v USA odčlenila vetva neolibertariánov. Na rozdiel od pôvodných paleolibertariánov sa v zahraničnej politike neriadia zásadami pacifizmu, ale hovoria, že slobodu si zaslúži každý človek nielen v štáte, ale na celom svete. Z toho potom vyplýva ich ochota použiť armádu na boj proti diktátorským režimom a neslobodným krajinám. Medzi hlavných predstaviteľov patria napríklad Neal Boortz, P. J. O´Rourke a Jonathan Henke.

Sociálny liberalizmus

Sociálny liberalizmus (nazývaný aj ľavicový či nový liberalizmus) je ideológia blízka politike európskych sociálno-demokratických strán. Presadzuje pomerne veľké zásahy do štátnej ekonomiky, vysoké dane a starostlivý štát – welfare state. To znamená, že sociálni liberáli väčšou mierou obmedzujú ekonomickú slobodu, ale rovnako ako klasickí liberáli a libertariáni presadzujú pomerne veľkú osobnú slobodu.

V Európe sa zväčša ľavicoví politici za liberálov nepovažujú, aj keď i tu existuje alebo existovalo niekoľko sociálne liberálnych strán, ako príklad môžeme uviesť už zaniknutú českú stranu Občianske hnutie.

Tak ako bol klasický liberalizmus v 19. storočí úzko zviazaný so vznikom priemyselného kapitalizmu, názory moderných liberálov súvisia s ďalším rozvojom industrializácie. Industrializácia priniesla niektorým ľuďom obrovské bohatstvo, ale jej sprievodným javom boli tiež chudobné štvrte, bieda, nevedomosť a chudoba. Podľa názoru sociálnych liberálov nebol už minimálny štát z klasickej teórie schopný napraviť nerovnosť vo vnútri občianskej spoločnosti a na zabezpečenie skutočnej slobody musel štát nivelizovať príjmy občanov. Moderní liberáli preto začali obhajovať ideu intervencionistického štátu.

Medzi zakladateľov sociálneho liberalizmu patrili Thomas Hill Green a Leonard Trelawny Hobhouse.

Dnešný liberalizmus

Vo vyspelých krajinách, ako napríklad vo Švajčiarsku, sa presadila táto definícia liberalizmu:

Sloboda a zodpovednosť – pre každého bez rozdielu. Sloboda a zodpovednosť ako ekonomická, tak politická, tak sociálna.

Títo liberáli ju považujú za jedinú alternatívu k trhovému fundamentalizmu, „divokému kapitalizmu“ (sloboda bez zodpovednosti) na strane jednej a k „všetko ovládajúcemu štátu“ (zodpovednosť bez slobody) na strane druhej. Nepovažujú sa za ani pravicu, ani za ľavicu.

Ukazujú na to, že sloboda bez zodpovednosti smeruje k rozpadu spoločnosti na „mocensko-politické klany - mafie“, ktorých záujmom je spoločnosť vydaná napospas. Zároveň upozorňujú, že zodpovednosť bez slobody vedie k totalite alebo k rastúcej byrokracii, ktorej záujmom je spoločnosť nakoniec podriadená.

V dnešnej dobe by sa dal základný postoj k liberalizmu charakterizovať mottom "Ži a nechaj žiť". Diskusia prebieha hlavne v oblasti toho kde končí sloboda jednotlivca a začína verejný záujem spoločnosti pre ktorý je potrebné sa časti slobody vzdať. Často sa zdôrazňuje aj zásada nediskriminácie, na základe predsudkov. Jednotlivé smery a prúdy liberalizmu sa viac menej zhodujú v prístupe k otázkam osobnej slobody jednotlivca. Odlišnosti nachádzame hlavne v prístupe k ekonomickým otázkam. Preto dnes môžeme deliť liberálov hlavne podľa viac ľavicovej alebo pravicovej ekonomickej orientácie.

Citáty

• „Existujú dve slová v politike, ktoré sa nedajú preložiť. Federalizmus a liberalizmus. … Byť liberálny vo Francúzsku znamená ocitnúť sa až extrémne napravo. Byť liberálny v Amerike znamená byť naľavo. Liberálny v Británii znamená centristickú politiku, ľahko doľava, ľavý stred.“

–Francois Bayrou, Praha, máj 2006, [2]

Predstavitelia

Predstaviteľmi liberalizmu v rôznych krajinách a obdobiach boli napr: Karl Raimund Popper, Friedrich August von Hayek, John Locke, Margaret Thatcherová,David Hume, Adam Smith, Thomas Jefferson, Jeremy Bentham, Frederic Bastiat, Ludwig von Mises, Ayn Rand, Milton Friedman, David Friedman, ... .

Pozri aj

• Konzervativizmus
• Libertarianizmus

Zdroje

• Willard, Charles Arthur. Liberalism and the Problem of Knowledge: A New Rhetoric for Modern Democracy, University of Chicago Press, 1996.
• Michael Scott Christofferson "An Antitotalitarian History of the French Revolution: François Furet's Penser la Révolution française in the Intellectual Politics of the Late 1970s" (in French Historical Studies, Fall 1999)
• Piero Gobetti La Rivoluzione liberale. Saggio sulla lotta politica in Italia, Bologna, Rocca San Casciano, 1924

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Liberalizmus
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liberalizmus

Externé odkazy

• J. Baňas, ed.: Liberalizmus neutrality I. Vybrané metodologické, etické a sociálne aspekty. Ružomberok: FF KU 2010, ISBN 978-80-8084-551-3
• J. Šúst, ed.: Liberalizmus neutrality II. Vybrané politické aspekty. Ružomberok: FF KU 2010, ISBN 978-80- 8084-552-0
• Inštitút pre slobodnú spoločnosť Archivované 2009-07-11 na Wayback Machine (po slovensky)
• Nadácia F. A. Hayeka (po slovensky)
• Liberálna internacionála (po anglicky)
• Liberální institut Archivované 2009-12-25 na Wayback Machine (po česky)
• Európsky liberalizmus a konzervatizmus (po česky)