Hermeneutika
Hermeneutika (z gr. ἑρμηνεύειν, herméneuein - vysvetľovať, zvestovať) je umenie a teória vysvetľovania, neskôr sa výraz „hermeneutika“ používa na označenie alebo ako súčasť označenia rôznych filozofém, no najmä v spojení s prívlastkom filozofická.
Ako filologická náuka sa hermeneutika zaoberá vysvetľovaním historických textov. Popri procese interpretácie, ktorý sleduje správne pochopenie textu v zmysle priradenia správnych významov lexikálnym jednotkám cudzojazyčného textu, aj proces exegézy, ktorá sa usiluje zhromaždiť všetky dostupné historické údaje, ktoré by text osvetľovali aj z pohľadu vonkajších súvislostí.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Herneutika získala veľký vplyv v mnohých európskych krajinách (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko a ďalšie), vzbudila veľký záujem aj v zámorí a stala sa tu predmetom živých diskusií. Môžeme povedať, že vznikla po uverejnení základnej práce Hansa Georga Gadamera "Pravda a metóda" (1960). Zo všetkých súčasných filozofických učení má herneutika snáď najdlhšiu prehistóriu. V kresťanskej teológii vystupovala ako umenie a metóda interpretácie Svätého písma. Potreba poznať biblické texty sa stala obzvlášť naliehavou v období reformácie, keď bola Biblia uznaná ako nevyhnutný sprievodca pre protestantského veriaceho. Hermneutika vďačí za svoju ústavu v samostatnej vedeckej disciplíne nemeckým filozofom F. Schleiermacherovi a W. Diltheymu. V čase Diltheyho ešte nebola herneutika veľmi rozšírená. Vdýchol do nej nový život Martin Heidegger. Základom Heideggerovej analýzy ľudskej existencie je spojenie medzi hermneutikou a fenomenologickou metódou Husserla. Napriek tomu hermneutika hrala pre Heideggera skôr pomocnú úlohu. Hermneutika sa stala pre Gadamera samostatnou disciplínou a získala dôležitosť nielen filozofickej metódy, ale aj nezávislého filozofovania ako takého. Inými slovami, Gadamer a jeho nasledovníci identifikovali filozofiu s hermeneutickou interpretáciou a porozumením.[1]
Hermeneutika vznikla v rámci filologickej kritiky, ktorá sa počnúc náboženskou reformáciou pokúšala očistiť biblický text od neskorších prídavkov stredovekého prekladu Vulgáty a rekonštruovať jeho pôvodné znenie.
Neskôr sa hermeneutika vyvinula do formy metodického postupu v duchovných vedách a jeho reflexie. Za všeobecnú metodológiu humanitných vied pokladal hermeneutiku napr. Wilhelm Dilthey a H. Rickert.
Hermeneutika v dizajne je systematickým prístupom jednotlivca, ktorý subjektívnym spôsobom na základe všeobecných alebo odvodených psychologických, fyziologických, filozofických (estetických) a iných poznatkov zaoberá vysvetlovaním a zdôvodňovaním pôsobenie dizajnu na človeka, pričom používa vedecké (ergonomické,semiologické) ale aj intuitívne prostriedky.[D.Šuch]
Hermeneutická metóda
[upraviť | upraviť zdroj]Metóda hermeneutická je postup chápania opierajúci sa o ideu hermeneutického kruhu.
Hermeneutická pedagogika
[upraviť | upraviť zdroj]Hermeneutická pedagogika je pedagogický smer orientovaný na fenomenologickú filozofiu, ktorý patrí do oblasti duchovednej pedagogiky. Venuje pozornosť tomu, ako je pedagogická skutočnosť začlenená v celkovej kultúre a sustreďuje sa na porozumenie zmyslu a interpretácii pedagogických javov.
Hermeneutický kruh
[upraviť | upraviť zdroj]Hermeneutický kruh je okolnosť, že to, čo sa má pochopiť, predpokladá už istý spôsob porozumenia. Ak o veci nemám nijaké predporozumenie, ani tušenie, nemôže mi byť táto vec ani priblížená.
Názory filozofov
[upraviť | upraviť zdroj]Ján Letz
[upraviť | upraviť zdroj]Hermeneutika je podľa Jána Letza teória poznania (gnozeológia, hermeneutika) a je súčasťou filozofie ľudského subjektu.
Diemer
[upraviť | upraviť zdroj]Hermeneutika je podľa Diemera teoretická (filozofická) disciplína, ktorá skúma fenomén chápania, jeho prvky, štruktúru, typy atď., ako aj jeho predpoklady.
Richard McKay Rorty
[upraviť | upraviť zdroj]Hermeneutika je podľa Rorta umenie pokračovať v rozhovore ako spôsob filozofovania.
Schleiermacher
[upraviť | upraviť zdroj]Hermeneutika je podľa Schleiermacha smer myslenia umožňujúci vysvetľovanie náboženstva na základe príncípu porozumenia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MELVIL, J. K. Kapitola 2:4 „Porozumět všemu, šemu se porozumět dá“. In: MELVIL, J. K. Cesty buržoazní filozofie 20. století. Preklad : Ph.Dr. Zdeněk Kolář, CSc.; ilustrácie : obálku navrhl Jaroslav Faigl. Praha : Svoboda, 1987. 267 s. S. 192–207.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.