Friedrich August von Hayek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Friedrich August von Hayek
rakúsky ekonóm
rakúsky ekonóm
Narodenie8. máj 1899
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie23. marec 1992 (92 rokov)
Freiburg im Breisgau, Nemecko
NárodnosťRákúska, Britská
PodpisFriedrich August von Hayek, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Friedrich August von Hayek
Nositeľ Nobelovej ceny

Friedrich August von Hayek (* 8. máj 1899, Viedeň, Rakúsko – † 23. marec 1992, Freiburg im Breisgau, Nemecko) bol ekonóm a filozof. Narodil sa v Rakúsko-Uhorskej monarchii, ale veľkú časť života prežil vo Veľkej Británii (v roku 1938 získal britské občianstvo), v USA a Nemecku.

Preslávil sa najmä svojou obhajobou klasického liberalizmu a kritikou socializmu. Spolu s Ludwigom von Misesom bol najvýznamnejší predstaviteľ rakúskej školy. V 30. a 40. rokoch patril k popredným svetovým ekonómom. Po druhej svetovej vojne sa venoval najmä politickej filozofii. V roku 1974 mu spolu s Gunnarom Myrdalom bola udelená Nobelova cena za ekonómiu. Považuje sa za jedného z najvýznamnejších politických mysliteľov 20. storočia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol riaditeľom Rakúskeho ústavu pre výskum konjunktúry (Österreichisches Institut für Konjunkturforschung), profesorom London School of Economics a od roku 1950 profesorom Chicagskej univerzity. V roku 1947 Hayek inicioval založenie Mont Pelerin Society, ktorej cieľom je uľahčiť výmenu ideí medzi liberálnymi učencami v perspektíve posilnenia princípov slobodnej spoločnosti a ich uplatňovania. V roku 1974 mu spolu s Gunnarom Myrdalom bola udelená Nobelova cena za ekonómiu. Cena im bola udelená za „ich priekopnícku prácu v oblasti monetárnej teórie a hospodárskych cyklov a za ich prenikavú analýzu interdependencie ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych fenoménov“. Jeho hlavným ideologickým oponentom bol John Maynard Keynes.

V roku 1926 sa oženil s Bertou Mariou von Fritsch, prezývanou „Hella“. Mali spolu dve deti: v roku 1929 sa im narodila dcéra Christina Maria Felicitas a v roku 1934 syn Lorenz Josef Heinrich. Rozviedli sa v roku 1950. Ešte v tom istom roku sa druhou Hayekovou manželkou stala jeho sesternica Helene Bitterlich.

Friedrich August von Hayek je pochovaný na cintoríne Neustift am Wald vo Viedni.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Hayek bol jedným z hlavných kritikov kolektivizmu v 20. storočí. Podľa neho, všetky formy kolektivizmu, aj tie založené na dobrovoľnej spolupráci, musia byť udržiavané centrálnou autoritou (štátom). Avšak Hayek si myslí, že hlavnou úlohou štátu by malo byť udržiavanie vlády práva, s čo najmenšou mierou zásahov. Vo svojej knihe Cesta do nevoľníctva (The Road to Serfdom, 1944) Hayek argumentuje, že zásahy, socializmus, si vyžadujú centrálne ekonomické plánovanie a že toto vedie ku totalitarizmu. Z knihy: "Aj keď sľub moderných socialistov za väčšiu slobodu je skutočný a úprimný, v posledných rokoch, na pozorovateľa za pozorovateľom, robia dojem nepredvídané následky socializmu, mimoriadna podobnosť v mnohých ohľadoch, ktoré sú podmienkami 'komunizmu' a 'fašizmu'".

Centrálna plánovacia autorita by musela disponovať nástrojmi, ktoré by najprv ovplyvňovali, neskôr ale až riadili spoločenský život, pretože vedomosti potrebné na centrálne plánovanie, sú zo svojej podstaty decentralizované. Je zaujímavosťou, že Keynes uznal problémy, ktoré sa v Ceste do otroctva popisujú, riešil by ich však opačne ako Hayek - ešte väčším plánovaním.

Napriek tomu, že Hayek bol obhajcom slobodného trhu, tvrdil, že štát by mal vytvárať "záchrannú sieť". Hayek do nej zahŕňal minimálny príjem, ale aj štátnu pomoc pri vytváraní sociálneho poistenia.

Citácie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sloboda daná každému používať jemu dostupné informácie alebo jeho prostredie pre sledovanie svojich úmyslov je jediný systém, ktorý umožňuje najvyššiu možnú mobilizáciu vedomostí rozptýlených v spoločnosti.
  2. Trhové hospodárstvo by mohlo lepšie rozvinúť svoj potenciál, ak by sa zrušil štátny monopol na tlačenie peňazí.
  3. Je príznačné, že najčastejší argument proti konkurencii spočíva v tvrdení, že je slepá. Bolo by možno vhodné pripomenúť, že pre antické civilizácie bola nevidomosť atribútom božstva a spravodlivosti.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

1920 - 1929[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gibt es einen Widersinn des Sparens? (1929) (The “Paradox” of Saving)
  • Geldtheorie und Konjunkturtheorie (1929) (Monetary Theory and the Trade Cycle)

1930 - 1939[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prices and Production (1931)
  • Collectivist economic planning (1935)
  • Monetary Nationalism and International Stability (1937)
  • Profits, Interest & Investment (1939)

1940 - 1949[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Pure Theory of Capital (1941)
  • The Road to Serfdom (1944) (v češtine: Cesta do otroctví; preklad Veronika Machová. Brno : Barrister & Principal, 2004)
  • The use of knowledge in society (1945)
  • Individualism and Economic Order (1948)

1950 - 1959[upraviť | upraviť zdroj]

  • John Stuart Mill and Harriet Taylor: Their Friendship and Subsequent Marriage (1951)
  • The Sensory Order (1952)
  • The Counter revolution of science: Studies on the abuse of reason (1952) (v češtine: Kontrarevoluce vědy: eseje o zneužívání rozumu; preklad Ján Pavlík, Danica Slouková. Praha : Liberální institut, 1995)
  • Capitalism and the Historians (1954)
  • The Political Ideal of the Rule of Law (1955)

1960 - 1969[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Constitution of Liberty (1960)
  • Studies in Philosophy, Politics and Economics (1967)

1970 - 1979[upraviť | upraviť zdroj]

  • Law, Legislation, and Liberty (1973, 1976, 1979) (v češtine: Právo, zákonodárství a svoboda: nový výklad liberálních principů spravedlnosti a politické ekonomie; preklad Tomáš Ježek. Praha : Academia, 1994)
  • Denationalisation of Money: An Analysis of the Theory and Practice of Concurrent Currencies (1976) (v češtine: Soukromé peníze: potřebujeme centrální banku?; preklad Miroslav Zajíček, Martin Dvořáček. Praha : Liberální institut : Centrum liberálních studií : MegaPrint, 1999)
  • New Studies in Philosophy, Politics and Economics (1978)

1980 - 1989[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Fatal Conceit: The Errors of Socialism (1988) (v češtine: Osudná domýšlivost: omyly socialismu; preklad Jana Ogrocká. Praha : Sociologické nakladatelství, 1995 )

Posmrtne vydané[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Fortunes of Liberalism: Essays on Austrian Economics and the Ideal of Freedom (1992)
  • Hayek on Hayek: An Autobiographical Dialogue (1994) (v češtine: Friedrich August Hayek: autobiografické rozhovory; preklad Veronika Machová. Brno : Barrister & Principal, 2002)
  • Contra Keynes and Cambridge: Essays, Correspondence (1995)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]