Ekonómia alebo národohospodárska náuka alebo národné hospodárstvo je ekonomická veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov. Skúma aj ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony, a to prevažne na základe metriky.
V tradičnom stredoeurópskom delení sa rozlišuje ekonómia (národohospodárska náuka) a podniková ekonomika (podnikovohospodárska náuka). Niekedy (najmä v anglosaských krajinách a za socializmu aj na Slovensku) sa pod termín ekonómia však zaraďuje aj podniková ekonomika a termín ekonómia potom viac-menej splýva s termínom ekonomické vedy.
Výraz ekonómia sa vo vyššie uvedenom zmysle používa prakticky až od začiatku 20. storočia, podrobnosti pozri v článku politická ekonómia.
Slovo ekonómia pochádza z gréckeho lat. oeconomia ("patričné zadelenie/hospodárnosť, úspornosť"), ktoré pochádza z gréckeho slova oikonomia ("vedenie domácnosti, správa"), ktoré vzniklo zo slov oikos ("dom, hospodárstvo") a nomos ("pravidlo, zákon").
Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne prírodné a umelé zdroje na výrobu užitočných produktov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí či jednotlivcov. Jednoduchšie povedané je vedou o voľbe, ako ľudia vyrábajú, ako sa výrobky rozdeľujú, ako sa tovar dostáva k spotrebiteľovi a ako sa produkty spotrebúvajú.
Základné funkcie ekonómie ako vedy:
poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť
praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov
metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva
Z koncepcií vzácnosti a alternatívnych nákladov (oportunity costs) vyplýva nutnosť robiť rozhodnutia. Každá spoločnosť musí riešiť tri základné ekonomické problémy (známe aj ako triáda otázok alebo problémy ekonomík):
Čo (a koľko) vyrábať?
Ako vyrábať?
Pre koho vyrábať?
Pritom základnými kategóriami, z ktorých sa vychádza sú:
input – vstupy do výroby (výrobné zdroje), je to všetko čo vstupuje do výrobného procesu. Spravidla nevstupuje len jeden zdroj, ale kombinácia zdrojov.
output – výstup (výsledok ekonomickej činnosti), užitočné statky, služby. Buď sa okamžite spotrebujú alebo sa použijú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky).
pôvodná neoklasická ekonómia (od cca 1870 do cca 1940) – t. j. cambridgeská škola, lausannská škola, ako aj americkí a švédski predkeynesovskí neoklasici
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekonómia
