Milton Friedman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Milton Friedman
Portrait of Milton Friedman.jpg
ekonóm, štatistik, univerzitný pedagóg
Dielo
Polia pôsobnosti ekonómia
Vedecké pôsobenie National Bureau of Economic Research (1937 – 1940)
Columbia University (1937 – 1941, 1943 – 1945, 1964 – 1965)
University of Chicago (1946 – 1977)
Hoover Institution (1977 – 2006)
Alma mater Rutgers University (B.A., 1932)
University of Chicago (M.A., 1933)
Columbia University (PhD., 1946)
Vplyvy Adam Smith, Friedrich August von Hayek a i.
Ovplyvnil Gary Becker, Margaret Thatcherová, Ronald Reagan, chicagski chlapci a i.
Ocenenia
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (1976)
Osobné informácie
Narodenie 31. júl 1912
Brooklyn, New York, USA
Úmrtie 16. november 2006 (94 rokov)
San Francisco, Kalifornia, USA
Štátna príslušnosť Spojené štáty
Národnosť americká
Manželka Rose Friedman
Deti David D. Friedman
Janet Friedman
Podpis Milton Friedman, podpis
Nositeľ Nobelovej ceny

Milton Friedman (* 31. júl 1912, Brooklyn, New York – † 16. november 2006, San Francisco, Kalifornia) bol americký ekonóm, štatistik a univerzitný profesor, významný predstaviteľ chicagskej školy. V roku 1976 mu bola udelená Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Spolu s Keynesom je najznámejší a najvplyvnejším ekonómom 20. storočia.

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Milton Friedman sa narodil 31. júla 1912 v Brooklyne, mestskej štvrti New Yorku, ako štvrté dieťa v rodine židovských imigrantov Jenő Saula Friedmana (1878 – ) a Sarah Ethel rod. Landauovej (1881 – ),[1][pozn 1] ktorí pochádzali z Berehova (maď. Beregszász) v Podkarpatskej Rusi (dnes súčasť Ukrajiny).[2]

Milton Friedman priznal, že „ako mnoho prisťahovaleckých rodín, sme boli veľmi chudobní. Nikdy sme nemali rodinný príjem, ktorý by nás na súčasné štandardy posunul nad úroveň chudoby.“[3] Do základnej školy nastúpil o rok skôr, vo veku piatich rokov (1917). Ako talentovaný žiak bol v šiestom ročníku posunutý o ročník vyššie.[4] V roku 1924 nastúpil na strednú školu Rahway High School.[5]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Bol to liberál (v podstate predstaviteľ tzv. kapitalizmu laissez-faire), predstaviteľ tzv. chicagskej školy, monetarizmu, oponent raného keynesovstva (kritizoval ignorovanie peňazí ako faktora v raných keynesovských modeloch, odmietal možnosť stimulácie ekonomiky fiškálnou politikou, zaviedol pojem prirodzenej nezamestnanosti). Obhajoval čistý floating (plávajúci kurz meny), presadzoval zápornú daň. Zaoberal sa infláciou a rastom miezd. K najvýznamnejším patrí jeho (mnohými ekonómami kritizovaná) štúdia o dôležitosti peňazí pri vysvetľovaní inflácie a jeho štúdie zaoberajúce sa časovými oneskoreniami vo všetkých typoch hospodárskej politiky.

Študoval matematiku na Rutgers University a neskôr ekonómiu na univerzite v Chicagu. V roku 1935 pracoval vo Washingtone na príprave rozsiahlej štúdie o rozpočtoch spotrebiteľov. V rokoch 1941 – 1943 pracoval na ministerstve financií, kde sa zaoberal daňovou politikou vojnového obdobia, pracoval ako matematický štatistik, venoval sa problémom návrhov zbraní, experimentom v metalurgii a vojnovej taktike. Na jeseň roku 1950 pôsobil ako konzultant agentúry vlády Spojených štátov, ktorá realizovala plnenie Marshallovho plánu.

Nobelovu cenu za ekonómiu získal v roku 1976 za výsledky v oblasti analýzy spotreby, histórie a teórie peňazí a za predvedenie zložitosti stabilizačnej politiky.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

K jeho najznámejším dielam patria napríklad:

  • Za všetkým hľadaj peniaze (Money Mischief) – 1992
  • Kapitalizmus a sloboda (Capitalism and Freedom) – 1962
  • Sloboda voľby  (Free to Choose) – 1990 – napísal ju spoločne so svojou ženou Rose Friedmanovou

Napísal tiež slávny text pojednávajúci o metóde ekonomickej vedy – Metodológia pozitívnej ekonómie, známy je taktiež vďaka Liberálnemu inštitútu. Platnosť teórie overí len totožnosť s realitou.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Friedman nebolo pôvodné meno jeho otca – získal ho po svojom nevlastnom bratovi (z matkinej strany). Podľa Miltona Friedmana pôvodné priezvisko jeho otca začínalo na Green- (Greenberg, Greenstein alebo pod.). Pozri Ebenstein 2007, s. 5-6.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie

  • Ebenstein, Lanny (2007), Milton Friedman: A Biography, New York: Palgrave Macmillan, ISBN 1403976279 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]