Filozofia výchovy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Filozofia výchovy je súhrn filozofických názorov na výchovu, t. j. názorov, ktorých podstatný významový konštituent tvorí kognitívny významový útvar konštituovaný ako výsledok uvedomenia si horizontovosti výchovy a všetkých jej zložiek a podmienok existencie. Procesuálnou stránkou filozofie výchovy je pedagogické filozofovanie.

V anglosaskom prostredí znamená filozofia výchovy obyčajne celú teóriu výchovy a vzdelávania. Hlavným predstaviteľóm anglickej analytickej filozofie výchovy je Richard Stanley Peters.

Filozofia výchovy znamená u Nemcov onú oblasť pedagogiky, kde sa kladie dôraz na filozofický prienik a objasnenie. Ide tu o otázky pýtajúce sa skôr na "čo" než na "ako". Pri väčšom priblížení vidno v nemecky chápanej filozofii výchovy tematizáciu základných antropologických a teleologických otázok pedagogiky a epistemologických otázok týkajúcich sa vedeckosti jazyka a pojmovej výbavy pedagogiky. Preto sa tu filozofii výchovy prisudzuje ani tak nie dogmatická, ako skôr, v prvom rade kriticko-analytická funkcia. V nemeckom koncepte sa tak presadzuje silná tendencia k integrácii pôvodne protisebe stojacich scientistcikych a antiscientistických metodických postupov pedagogického filozofovania. Za typického reprezentanta tejto integratívnej tendencie možno považovať Rotha.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.