Logický pozitivizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Logický pozitivizmus alebo logický empirizmus je prúd novopozitivizmu, ktorý vznikol v dvadsiatych rokoch 20. storočia na základe Viedenského krúžku. Na rozdiel od predchádzajúcich etáp alebo foriem pozitivizmu aplikuje pri filozofickej reflexii poznania metódu logickej analýzy, využívajúcej prostriedky matematickej logiky.

Predstavitelia logického pozitivizmu si radikálnejšie než ktokoľvek predtým položili zásadnú otázku: Majú výroky, o ktorých hĺbajú filozofi, a otázky, ktoré sa usilujú zodpovedať, vôbec dobrý zmysel? Aby logickí pozitivisti dokázali túto otázku posúdiť, zaoberali sa najprv problémom, čo to vôbec znamená pre výrok mať zmysel. Takto dospeli k jednoznačnému kritériu: výrok má zmysel, keď vieme, ako ho (aspoň principiálne) verifikovať; keď teda chápeme podmienky, za ktorých je tento výrok pravdivý. Vyzbrojení týmto kritériom sa potom logickí pozitivisti dali do triedenia výrokov na zmysluplné výroky a nezmyselné výroky.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.