Falošná správa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Falošná správa[1][2][3] (iné názvy: fejková správa[4], fake news; angl. fake news [v angličtine je news pomnožné podst. meno]) sú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie zverejňované ako správa.[5][6]

Cieľom falošnej správy môže byť napríklad poškodiť reputáciu fyzickej či právnickej osoby alebo získať príjmy z reklamy.[7][8][9]

V minulosti boli falošné správy bežné v tlači, najmä v bulvárnej tlači. Frekvencia falošných správ sa zvyšovala s rozmachom sociálnych médií, najmä Facebooku.[10][11] Údajnými dôvodmi šírenia falošných správ je aj politická polarizácia, postpravdivá (post-truth) politika a postfaktická (post-factual) politika[12], konfirmačné skreslenie[13] a algoritmy sociálnych médií.[14] Niekedy falošné správy vytvárajú a šíria nepriateľskí zahraniční aktéri, najmä počas volieb.[15] Používanie anonymne hostovaných webových sídiel s falošnými správami sťažuje zisťovanie a stíhanie zdrojov falošných správ z dôvodu urážky na cti či ohovárania.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Termín fake news - falošná správa je neologizmus. V užšom zmysle ide o mediálnu (alebo webovú) správu, ktorá nemá žiadnu oporu vo faktoch, je však prezentovaná ako vecne presná. V širšom zmysle pojem zahŕňa aj rôzne zavádzajúce správy, polopravdy, dezinformácie a podobne.[16][17][18] V niektorých definíciách falošné správy zahŕňajú aj satirické články, ktoré sú nesprávne interpretované ako pravdivé a články, ktoré používajú senzáciechtivé alebo clickbaitové nadpisy, ktoré odporujú textu správy.

Mediálny bádateľ Nolan Higdon tvrdí, že definícia falošných správ sa používa príliš úzko len na označenie vybraných médií a politických ideológií. Podľa neho je falošná správa v skutočnosti „nepravdivý alebo zavádzajúci obsah prezentovaný ako [mediálna] správa a komunikovaný vo formátoch v oblasti hovorenej, písanej, tlačenej, elektronickej a digitálnej komunikácie“.[19]

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Claire Wardlová z First Draft News identifikovala sedem typov falošných správ:[20]

  1. satira alebo paródia („žiadny úmysel spôsobiť ujmu, ale má potenciál oklamať“)
  2. falošné spojenie („keď nadpisy, vizuály alebo titulky odporujú obsahu“)
  3. zavádzajúci obsah („zavádzajúce použitie informácií na zasadenie témy alebo jednotlivca do vedome skresleného rámca“)
  4. falošný kontext („keď je skutočný obsah spojený s falošnými kontextovými informáciami“)
  5. obsah uvádzaný pod falošným menom („keď sú pravdivé zdroje zosobnené prostredníctvom falošných, vymyslených zdrojov")
  6. manipulovaný obsah („keď sú skutočné informácie alebo snímky manipulované s cieľom oklamať“, ako pri „upravenej“ fotografii)
  7. vymyslený obsah („nový obsah je stopercentne nepravdivý, určený na podvádzanie a poškodzovanie“)
Infografika Ako spoznať falošné správy. Návod uverejnený Medzinárodnou federáciou knižničných združení a inštitúcií. Slovenský preklad.[21]

Niekoľko typov falošných správ z iného hľadiska:[21]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Fake, falošná správa, polopravda, lož 4. diel [online]. Finančné noviny, 2018-08-01, [cit. 2021-02-11]. Dostupné online.
  2. Falošné správy a hrozby internetu [online]. Transparency International Slovensko, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online.
  3. YAR, Lucia. Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy [online]. EURACTIV.sk, [cit. 2021-02-17]. Dostupné online.
  4. KRIŽKA, T. Máličko o slove. In: Kultúra. 3/2018 (7. februára) [1]
  5. Trump's Lies. New York Times, June 23, 2017. Dostupné online [cit. 2017-06-23].
  6. . Dostupné online.
  7. What is fake news? How to spot it and what you can do to stop it. The Guardian, December 17, 2016. Dostupné online [cit. 2017-01-15].
  8. Schlesinger, Robert (April 14, 2017). "Fake News in Reality". U.S. News & World Report.
  9. "The Real Story of 'Fake News': The term seems to have emerged around the end of the 19th century". Merriam-Webster. Retrieved October 13, 2017.
  10. SOLL, JACOB. The Long and Brutal History of Fake News [online]. Politico, 2016-12-18, [cit. 2021-02-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. Alternative facts and fake news entering journalistic content production cycle. DOI10.5130/ccs.v9i2.5469.
  12. MARKOŠ, Ján. Postfaktuálna doba je ľudská slabosť v priamom prenose [online]. Denník N, 2016-12-20, [cit. 2021-02-17]. Dostupné online.
  13. Motivated Fake News Perception: The Impact of News Sources and Policy Support on Audiences’ Assessment of News Fakeness. Dostupné online. DOI10.1177/1077699020952129.
  14. CSIRT.SK [online]. www.csirt.gov.sk, [cit. 2021-02-17]. Dostupné online.
  15. . Dostupné online.
  16. Journal of Economic Perspectives. Dostupné online. DOI10.1257/jep.31.2.211.
  17. . Dostupné online.
  18. SITEKOVÁ, Sandra. Čo sú FALOŠNÉ SPRÁVY a DEZINFORMÁCIE? | História FAKE NEWS [online]. Dejepis Inak, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
  19. The Anatomy of Fake News. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. . Dostupné online.
  21. a b Falošné správy a hrozby internetu [online]. TIS, [cit. 2021-02-17]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fake news na anglickej Wikipédii.