Neologizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Neologizmus je novoutvorené slovo alebo slovné spojenie na pomenovanie nového javu. Neologizmy vznikajú najmä pre potreby náučného resp. odborného štýlu, kde sa začleňujú do terminológie príslušného vedného odboru.[1]

Neologizmy vznikajú predovšetkým prebraním z cudzieho jazyka (pozri internacionalizácia jazyka; napr. kybernetika[2]) alebo polysémiou, pri ktorej známe slovo priberie nový význam (napr. hlavahlava valca). V umeleckom štýle sú vytvárané autormi ako prostriedky na ozvláštnenie či aktualizáciu výrazových prvkov diela. Ide teda o expresívne varianty synonymického radu (pozri poetizmus).[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b neologizmy. In MISTRÍK, Jozef a kol. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1993. ISBN 80-215-0250-9, s. 294.
  2. Názov cybernetics zaviedol americký matematik Norbert Wiener v roku 1948, pričom ho utvoril z gréc. kybernétiké techné (v preklade: „umenie riadiť loď“) resp. kybernétikós (v preklade: „týkajúci sa kormidla, riadenia“), a tak bol tento termín prebraný do slovenčiny ako kybernetika. kybernetika. In KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV; Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, 2015. ISBN 978-80-224-1493--7, s. 312. Porov. kybernetika. In REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. 1. vyd. Vozice : Leda, 2001. ISBN 80-85927-85-3, s. 327.