Internacionalizácia jazyka
Internacionalizácia jazyka alebo internacionalizácia je zrýchľujúci sa proces v jazyku vyvolaný vzrastaním celosvetových jazykových kontaktov pod vplyvom ekonomických, politických a spoločenských faktorov a v dôsledku vedecko-technického rozvoja, ktorý sa uplatňuje vo všetkých rovinách jazyka: v lexike (napr. preberanie cudzích slov, tvorba veľa skratiek, v slovenčine aj zosilnenie analytickej zložky jazyka), v syntaxi (napr. uprednostňovanie akuzatívnej rekcie slovies, používanie polovetných konštrukcií s príčastím), v morfológii (napr. rýchle poslovenčovanie prevzatých slov) aj v zvukovej rovine (napr. výskyt ö v slovenčine).[1][2]
V užšom zmysle je internacionalizácia jazyka len zvyšovanie podielu cudzích slov v slovnej zásobe resp. využívanie cudzích formantov a tvorenie slov alebo pomenovaní podľa cudzích vzorov.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ internacionalizácia jazyka. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 195 – 196.
- ↑ internacionalizácia. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. dostupné online
- ↑ internacionalizácia jazyka. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 129.