Konšpiračná teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Konšpiračná teória alebo teória sprisahania je názor na ľubovoľnú tému, ktorý predkladá, že istá skupina ľudí vedome a tajne (konšpiračne) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny mocných činiteľov. Vyznávači konšpiračných teórií si obyčajne myslia, že touto skupinou je vláda, predstavitelia tajných organizácií, jedného alebo viacerých spoločne pôsobiacich podnikov alebo predstavitelia národov alebo náboženstiev, občas aj mimozemské civilizácie.

Používanie pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdiel medzi konšpiráciou a konšpiračnou teóriou[upraviť | upraviť zdroj]

"Jednoducho povedané: konšpirácia je skutočné sprisahanie, ktorých bolo v histórii mnoho. Zatiaľ čo konšpiračná teória sa iba snaží vysvetliť nejakú udalosť ako sprisahanie" (konšpiráciu) Vladimír Šnídl [1]


Skeptici zamietajú fámu[upraviť | upraviť zdroj]

Samotné použitie pojmu "konšpiračná teória" je do istej miery problematické, pretože tento termín používajú predovšetkým skeptici a odporcovia teórií sprisahania v hanlivom zmysle ako naivný omyl. Ak niekto označí nejaké tvrdenie ako "konšpiračná teória", potom tým zvyčajne dáva najavo, že ho považuje za vymyslené a nepodložené. Termín býva teda používaný ako automatické zamietnutie tvrdenia, ktoré je považované za smiešne, nesprávne, paranoidné, neopodstatnené, bizarné či iracionálne.[2]

Existuje veľké množstvo konšpiračných teórií. Obyčajne im chýbajú presvedčivé potvrdzujúce alebo vyvracajúce dôkazy, často možno hovoriť o rôznych stopách, podozreniach a možnostiach. Umožňujú k danej tému rozpútať širokú diskusiu avšak odborníci ich radšej označujú ako fáma[3].

Aktéri tvrdia, že ide o fámy[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy sa v rámci propagandy aj pravdivé informácie protivníka označujú za konšpiračnú teóriu. Napríklad tvrdenia o neexistencii chemických zbraní v Iraku boli generálom Powelom takto označené. Po porazení a obsadení Iraku sa skutočne žiadne chemické zbrane nenašli.

Slovenské médiá mohli dlhé roky len opatrne naznačovať, že na politikov majú vplyv zákulisní hráči - takéto články mohli pôsobiť ako konšpiračné teórie. Potom sa však objavili dôkazy, ktoré tieto informácie posunuli do inej roviny. Napríklad spis (kauzy) Gorila, ktorého pasáže označili za vierohodné viacerí zainteresovaní aktéri, ukázal, že v konšpiračnom byte sa mohol osobne stretávať spolumajiteľ Penty Jaroslav Hačšák s úradníkmi či politikmi, aby s nimi v súkromí riešil dôležité štátne obchody.[1]

Najznámejšie konšpiračné teórie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam konšpiračných teórií

Ako konšpiračné bývajú najčastejšie uvádzané tieto:

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ŠNÍDL, Vladimír. Návod pre ministerku školstva, ako sa vyznať v konšpiračných teóriách. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-11. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. ISSN 1339-844X.
  2. BIRCHALL, Clare. Knowledge Goes Pop: From Conspiracy Theory to Gossip. Oxford: Berg, 2006. ISBN 1-84520-143-4. (anglicky)
  3. a b ŠNÍDL, Vladimír. Etnologička skúma dávne konšpiračné teórie: šírili sa o židoch, iluminátoch aj kresťanoch. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-06-13].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]