Konšpiračná teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Konšpiračná teória alebo teória sprisahania je názor na ľubovoľnú tému, ktorý tvrdí, že istá skupina ľudí vedome a tajne (konšpiračne) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny mocných činiteľov. Vyznávači konšpiračných teórií najčastejšie tvrdia, že touto skupinou je vláda, predstavitelia tajných spoločností, organizácií alebo služieb[1], jedného alebo viacerých spoločne pôsobiacich podnikov alebo predstavitelia štátov, národov alebo náboženstiev, občas aj mimozemské civilizácie.

Podstata konšpiracionizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohí ľudia sú náchylní veriť konšpiračným teóriám,

  • pre svoju intelektuálnu obmedzenosť, objektívnu neinformovanosť a podozrievavosť,
  • pretože konšpiračné teórie bývajú ľahko zrozumiteľné,[1] zaujímavé alebo atraktívne (sú akousi alternatívnou teóriou moci [1] ).

Konšpiracionizmus vychádza z predpokladu, že náhody neexistujú, zdanie klame, cieľom všetkého snaženia je dosiahnutie moci, prospech ukazuje na pôvodcu (cui bono - v čí prospech?) a sprisahania hýbu históriou. Ľudská myseľ hľadá kauzalitu za všetkým dianim i tam, kde koncept príčinnosti – vzťahu príčiny a účinku neexistuje [1] (napríklad príčinou je čarodejnícka mágia) alebo vedie k nesprávnym záverom - logickým chybám (pozri aj logický klam).

Konšpiracionizmus možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie. [1]

Používanie pojmu[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdiel medzi konšpiráciou a konšpiračnou teóriou[upraviť | upraviť zdroj]

"Jednoducho povedané: konšpirácia je skutočné sprisahanie, ktorých bolo v histórii mnoho. Zatiaľ čo konšpiračná teória sa iba snaží vysvetliť nejakú udalosť ako sprisahanie" (konšpiráciu) Vladimír Šnídl [2]

Skeptici zamietajú fámu[upraviť | upraviť zdroj]

Samotné použitie pojmu "konšpiračná teória" je do istej miery problematické, pretože tento termín používajú predovšetkým skeptici a odporcovia teórií sprisahania v hanlivom zmysle pretože jeho význam bol sprofanovaný. Ak niekto označí nejaké tvrdenie ako "konšpiračná teória", potom tým zvyčajne dáva najavo, že ho považuje za vymyslené, nepodložené a teda nesprávne. Termín býva teda používaný ako automatické zamietnutie tvrdenia, ktoré je považované za smiešne, nesprávne, paranoidné (perzekučná paranoja), neopodstatnené, bizarné či iracionálne.[3]

Existuje veľké množstvo konšpiračných teórií, ktoré však ich šíritelia nenazývajú ako konšpiračné. Obyčajne im chýbajú presvedčivé potvrdzujúce alebo vyvracajúce dôkazy, často možno hovoriť o rôznych stopách, podozreniach a možnostiach. Umožňujú k danej tému rozpútať širokú diskusiu (často dilematickú) avšak odborníci ich radšej označujú ako teória (absentujú dôkazy), hypotéza alebo zamietajú fáma (absentujú kauzálne súvislosti)[4].

Aktéri tvrdia, že ide o fámy[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy sa v rámci propagandy aj pravdivé informácie protivníka označujú za konšpiračnú teóriu. Napríklad tvrdenia o neexistencii chemických zbraní v Iraku boli generálom Powelom takto označené. Po porazení a obsadení Iraku sa však skutočne žiadne chemické zbrane nenašli.

Slovenské médiá mohli dlhé roky len opatrne naznačovať, že na politikov majú vplyv zákulisní hráči - takéto články mohli pôsobiť ako konšpiračné teórie. Potom sa však objavili dôkazy, ktoré tieto informácie posunuli do inej roviny. Napríklad spis (kauzy) Gorila, ktorého pasáže označili za vierohodné viacerí zainteresovaní aktéri, ukázal, že v konšpiračnom byte sa mohol osobne stretávať spolumajiteľ Penty Jaroslav Hačšák s úradníkmi či politikmi, aby s nimi v súkromí riešil dôležité štátne obchody.[2]

Najznámejšie konšpiračné teórie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam konšpiračných teórií

Ako celosvetovo najznámejšie konšpiračné teórie bývajú najčastejšie uvádzané tieto:

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e CIBULA, Igor. Predsudky a mýty o spravodajských službách [online]. www.absd.sk, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  2. a b ŠNÍDL, Vladimír. Návod pre ministerku školstva, ako sa vyznať v konšpiračných teóriách. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-11. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. ISSN 1339-844X.
  3. BIRCHALL, Clare. Knowledge Goes Pop: From Conspiracy Theory to Gossip. Oxford: Berg, 2006. ISBN 1-84520-143-4. (anglicky)
  4. a b ŠNÍDL, Vladimír. Etnologička skúma dávne konšpiračné teórie: šírili sa o židoch, iluminátoch aj kresťanoch. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-06-13].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]