Konšpiračná teória

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Konšpiračná teória alebo sprisahanecká teória[1] je názor na ľubovoľnú tému, ktorý tvrdí, že istá skupina ľudí vedome a tajne (konšpiračne) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny mocných činiteľov. Vyznávači konšpiračných teórií najčastejšie tvrdia, že touto skupinou je vláda, predstavitelia tajných spoločností, organizácií alebo služieb[2], jedného alebo viacerých spoločne pôsobiacich firiem alebo predstavitelia štátov, národov alebo náboženstiev, občas aj mimozemské civilizácie.

Podstata konšpiračných teórií[upraviť | upraviť kód]

Mnohí ľudia sú náchylní veriť konšpiračným teóriám:

  • pre svoju intelektuálnu obmedzenosť, objektívnu neinformovanosť a podozrievavosť,
  • pretože konšpiračné teórie bývajú ľahko zrozumiteľné,[2] zaujímavé alebo atraktívne (sú akousi alternatívnou teóriou moci [2]).

Konšpiračné teórie vychádza z predpokladu, že:

  • náhody neexistujú,
  • zdanie klame,
  • všetko so všetkým súvisí (skryté súvislosti možno odhaliť prepojením zdanlivo nesúvisiacich informácií; sprisahania hýbu históriou),
  • cieľom všetkého snaženia je dosiahnutie moci, prospech ukazuje na pôvodcu (cui bono - v čí prospech?) .

Ľudská myseľ hľadá kauzalitu za všetkým dianim i tam, kde koncept príčinnosti – vzťahu príčiny a účinku neexistuje [2] (napríklad príčinou je čarodejnícka mágia) alebo vedie k nesprávnym záverom - logickým chybám (pozri aj logický klam).

Konšpiračné teórie možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie. [2]

Podľa Markoša "konšpiratívne myslenie je obsesívne hľadanie tajných a skrytých spojení, tam kde žiadne takéto spojenia neexistujú".[3]

Používanie pojmu[upraviť | upraviť kód]

Konšpiračnú teóriu nemožno falzifikovať (logicko-deduktivnou metódou alebo pozorovaním, experimentom atď. dokázať nepravdivosť výpovedí, ktoré sa z nej odvodzujú). Teória sprisahania totiž predstavuje uzavretý systém ideí; zástancovia konšpiračných teórií odmietajú protichodné dôkazy s tým, že sú nedôveryhodné, pretože ich mohli podvrhnúť samotní sprisahanci. [4] Nemožnosť falzifikovať (konšpiračnú) teóriu ju odlišuje od racionálnej kritiky. [4]

Pri analýze konšpiračných teórií a (nacionalistický) populistických prejavov sa hranice medzi konšpiráciou, klamlivými tvrdeniami a politickú propagandou veľmi často stierajú. Aj preto je dôležité konšpiračné teórie úplne oddeliť od obyčajných klebiet, folklóru a tzv. mestských legiend (urban legend).[5]

Český Atlas konšpirácií (https://atlaskonspiraci.cz) upozorňuje na prelínanie konšpiračných teórií, dezinformácií a populizmu najmä v online svete. V súčasnosti (okt. 2019) obsahuje databáza 270 konšpiračných teórií ponúka nielen ich prehľad, ale tiež základné zaradenie do väčších rozprávaní / príhod tzv. naratívov[6] (pozri naratívna fenomenológia). [6]

Rozdiel medzi konšpiráciou a konšpiračnou teóriou[upraviť | upraviť kód]

"Jednoducho povedané: konšpirácia je skutočné sprisahanie, ktorých bolo v histórii mnoho. Zatiaľ čo konšpiračná teória sa iba snaží vysvetliť nejakú udalosť ako sprisahanie" (konšpiráciu) Vladimír Šnídl [7]

Skeptici zamietajú fámu[upraviť | upraviť kód]

Samotné použitie pojmu "konšpiračná teória" je do istej miery problematické, pretože tento termín používajú predovšetkým skeptici a odporcovia teórií sprisahania v hanlivom zmysle pretože jeho význam bol sprofanovaný. Ak niekto označí nejaké tvrdenie ako "konšpiračná teória", potom tým zvyčajne dáva najavo, že ho považuje za vymyslené, nepodložené a teda nesprávne. Termín býva teda používaný ako automatické zamietnutie tvrdenia, ktoré je považované za smiešne, nesprávne, paranoidné (perzekučná paranoja), neopodstatnené, bizarné či iracionálne.[8]

Existuje veľké množstvo konšpiračných teórií, ktoré však ich šíritelia nenazývajú ako konšpiračné. Obyčajne im chýbajú presvedčivé potvrdzujúce alebo vyvracajúce dôkazy, často možno hovoriť o rôznych stopách, podozreniach a možnostiach. Umožňujú k danej tému rozpútať širokú diskusiu (často dilematickú) avšak odborníci ich radšej označujú ako teória (absentujú dôkazy), hypotéza alebo zamietajú fáma (absentujú kauzálne súvislosti)[9].

Aktéri tvrdia, že ide o fámy[upraviť | upraviť kód]

Niekedy sa v rámci propagandy aj pravdivé informácie protivníka označujú za konšpiračnú teóriu. Napríklad tvrdenia o neexistencii chemických zbraní v Iraku boli generálom Powelom takto označené. Po porazení a obsadení Iraku sa však skutočne žiadne chemické zbrane nenašli.

Slovenské médiá mohli dlhé roky len opatrne naznačovať, že na politikov majú vplyv zákulisní hráči - takéto články mohli pôsobiť ako konšpiračné teórie. Potom sa však objavili dôkazy, ktoré tieto informácie posunuli do inej roviny. Napríklad spis (kauzy) Gorila, ktorého pasáže označili za vierohodné viacerí zainteresovaní aktéri, ukázal, že v konšpiračnom byte sa mohol osobne stretávať spolumajiteľ Penty Jaroslav Hačšák s úradníkmi či politikmi, aby s nimi v súkromí riešil dôležité štátne obchody.[7]

Zuzana Panczová sa vo svojich výskumoch zamerala aj na porovnanie rýchlosti šírenia rôznych typov správ. Zistila, že zlé správy sa šíria rýchlejšie, ako tie dobré. Pre ľudí bolo zrejme vždy najdôležitejšie dozvedieť sa, z ktorej strany im hrozí nebezpečenstvo, a preto je prirodzené, že fámy sa šíria veľmi rýchlo.[10]

Najznámejšie konšpiračné teórie[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam konšpiračných teórií

Ako celosvetovo najznámejšie konšpiračné teórie bývajú najčastejšie uvádzané tieto:

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

  • Tvrdenie, že Milan Rastislav Štefánik bol zavraždený (jeho lietadlo bolo zostrelené).
  • Tvrdenie, že Alexander Dubček bol zavraždený.
  • Politicky motivované tvrdenia o starých Slovákoch[11]
  • „Komunisti aktívne využívali konšpiračné teórie ako prostriedok na udržanie mocenského monopolu v povojnovom Československu. .. ich šíriteľmi často prezentované ako skryté poznanie, ktoré je .. zámerne zatajované pred bežnými ľuďmi,“ povedala Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV.[12]

Česko[upraviť | upraviť kód]

  • Už za husitských čias bola šírená teóriou podľa ktorej kráľ Jiří z Poděbrad s husitskú šľachtou nechal otráviť mladého katolíckeho kráľa Ladislava Pohrobka. Z novodobých výskumov kostrových pozostatky Ladislava Pohrobka ale vyplýva, že príčina smrti bola jedna z foriem leukémie.
  • V čase národného obrodenia bol v Českých krajinách vedený spor o pravdivosť "novo nájdených" rukopisov Zelenohorského a Královédvorského. Tieto rukopisy ako mimoriadne významné pamiatky mali posunúť počiatky českej literatúry do 13. až 14. storočia. Takéto podvrhy však vznikali po celej Európe najmä v období tzv. Jari Európskych národov, na Slovensku známejšej ako Revolúcie v rokoch 1848 – 1849.
  • Novšie: [13]
    • V skutočnosti najbohatším Čechom je Václav Klaus, Petr Kellner je len biely kôň.
    • WHO je nástrojom homosexuálnej lobby a liberálnej ideológie.
    • Česká diplomacia je riadená Nemeckom a Angelou Merkelovou.
    • Česko za prepustenie pätice unesených občanov v Libanone zaplatilo 150 000 000 Sk, čo je zhruba 7,5 miliónov USD a ďalšie.

Česko - Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Konšpiračné teórie a internet[upraviť | upraviť kód]

Konšpiračné teórie sú široko prítomné na webe vo forme web stránok, blogov a videí na YouTube, ako aj na sociálnych sieťach. Či internet zvýšil prevalenciu konšpiračných teórií alebo nie, je otvorenou výskumnou otázkou. Prítomnosť a reprezentácia konšpiračných teórií vo výsledkoch vyhľadávačov bola monitorovaná a študovaná. Výsledky ukazujú výrazné rozdiely v závislosti na témach ale všeobecnú absenciu serióznych, vysoko kvalitných odkazov vo výsledkoch. [14]

V Česku existuje celý rad médií šíriaci konšpiračné teórie online. Medzi najväčšie z nich patrí spravodajský server osud.biz, či web šíriaci konšpiračné teórie o vládnucich mimozemšťanoch vesmirnilide.cz.

Antikonšpirátori[upraviť | upraviť kód]

V Česku sú aktívne ale aj médiá snažiace odhaľovať mýty vzniknuté spochybňovaním tradičných vedeckých či racionalistických vysvetlenie, ako napríklad Český klub skeptikov Sizyfos. Ten anticenou Bludný balvan ocenil už mnoho zástancov konšpiračných teórií. Medzi nimi aj Karla Gotta. Populárny spevák totiž pre médiá opakovane vyjadril svoj priaznivý názor o rozvrhnutie politickej moci v zmysle Nového Svetového Poriadku. Potom čo sa stal svedkom ničivej vlny cunami, ktorá v roku 2004 zasiahla pobrežie Indického oceánu, oznámil, že za pohromou stáli nejaké temné sily, ľudia, ktorým sa katastrofa hodila.

Na Slovensku vedú medzi sebou aj súdne spory weby Hlavné správy a Konspiratori, ktorý z nich je dezinformačný web.[15]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. PANCZOVÁ, Zuzana. Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. 1. slov. vyd. Bratislava : Veda; Ústav etnológie SAV, 2017. 155 s. (Etnologické štúdie; zv. 29.) Dostupné online. ISBN 978-80-224-1546-0. S. 14.
  2. a b c d e CIBULA, Igor. Predsudky a mýty o spravodajských službách [online]. www.absd.sk, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  3. MARKOŠ, Ján. Sila rozumu v bláznivej dobe. [s.l.] : Dennika N..
  4. a b BARKUN, Michael. A Culture of Conspiracy. [s.l.] : [s.n.], 2003. ISBN 0-520-23805-2. (po anglicky)
  5. BERGMANN, Eirikur. Conspiracy & Populism: The Politics of Misinformation. [s.l.] : [s.n.], 2018. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b Atlas konspirací [online]. atlaskonspiraci.cz, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online.
  7. a b ŠNÍDL, Vladimír. Návod pre ministerku školstva, ako sa vyznať v konšpiračných teóriách. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-11. Dostupné online [cit. 2018-06-05]. ISSN 1339-844X.
  8. BIRCHALL, Clare. Knowledge Goes Pop: From Conspiracy Theory to Gossip. Oxford: Berg, 2006. ISBN 1-84520-143-4. (anglicky)
  9. a b ŠNÍDL, Vladimír. Etnologička skúma dávne konšpiračné teórie: šírili sa o židoch, iluminátoch aj kresťanoch. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-06-13].
  10. Veda SK - RTVS.sk [online]. www.rtvs.sk, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  11. MORVAY, Peter. Kedy sa zo starých Slovákov stali Slováci a prečo k nim Svätopluk nepatril [online]. Denník N, 2015-04-12, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  12. Konšpiračné teórie ako nástroj k získaniu moci [online]. vedanadosah.cvtisr.sk, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.
  13. Kategorie:Dezinformační narativy specifické pro ČR – Atlas konspirací [online]. atlaskonspiraci.cz, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online.
  14. BALLATORE, Andrea. Google chemtrails: A methodology to analyze topic representation in search engine results. First Monday, 2015-06-19, roč. 20, čís. 7. Dostupné online [cit. 2019-06-13]. DOI10.5210/fm.v20i7.5597. (po anglicky)
  15. KONŠPIRÁTORI.SK. 5 vecí, v ktorých Hlavné správy klamú o Konšpirátoroch [online]. Denník N, 2019-06-12, [cit. 2019-06-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Literatúra v slovenčine[upraviť | upraviť kód]

  • PANCZOVÁ, Zuzana: Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie. Bratislava: VEDA, 2017. 160s. Etnologické štúdie, 29. ISBN 978-80-224-1546-0.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]