Occamova britva
Occamova britva (Viliam z Ockhamu) je princíp ekonómie myslenia, podľa ktorého sa súcna nemajú zmnožovať, ak to nie je nevyhnutné (Entia non sunt multiplicanda praeter necessitatem). Z toho vyplýva, že podstaty sú zbytočné a iluzórne súcna, lebo vedenie sa vytvára len na základe skúsenosti a logiky.
Occamova britva sa dá interpretovať dvomi mierne odlišnými spôsobmi. Prvý sa dá opísať takto:
- Ak na nejaký jav sú viaceré vysvetlenia, je lepšie uprednostniť to najmenej zložité.
Užšie chápanie Occamovej britvy sa týka časti jednej teórie:
- Ak nejaká časť teórie nie je na dosiahnutie výsledkov nevyhnutná, do teórie nepatrí.
História[upraviť | upraviť kód]
Korene toho, čo sa stalo známym ako Occamova britva, sa dajú vysledovať v prácach filozofov ako John Duns Scotus (1265 – 1308), Tomáš Akvinský (c. 1225 – 1274) a dokonca aj Aristoteles (384 – 322 pred Kr.) (Charlesworth 1956). Termín Occamova britva sa po prvý raz objavil v roku 1852 v prácach Sira Williama Rowana Hamiltona (1805 – 1865), dávno po Occamovej smrti približne v roku 1349. Occam nevymyslel termín "britva", takže jeho asociácia s ním môže byť daná frekvenciou a efektívnosťou s akou ju využíval (Ariew 1976). A hoci formuloval princíp rozličnými spôsobmi, najpopulárnejšiu verziu "britvy" nenapísal on, ale človek menom John Ponce z Corku v roku 1639 (Thorburn 1918).
Použitie vo vede[upraviť | upraviť kód]
Occamova britva je jeden zo základných princípov či postupov, na ktorých úspešne stavia aj súčasná veda. Occamova britva rieši problém nekonečnej rozmanitosti teórií, ktoré vedú k rovnakým výsledkom. Napríklad k Newtonovmu gravitačnému zákonu možno sformulovať alternatívnu teóriu, ktorá vraví, že gravitačná sila je v skutočnosti polovičná ako podľa Newtonova zákona a zvyšok spôsobujú inak neviditeľní a nemerateľní trpaslíci, ktorí telesá postrkujú tak, aby sa zdanlivo správali podľa Newtonovho zákona. No trpaslíci s postrkovaním prestanú v roku 2042, čo bude znamenať koniec známych fyzikálnych zákonov. Occamova britva si z nespočetného množstva takýchto alternatívnych teórií vyberá práve Newtonov zákon, ktorý žiadnych trpaslíkov nepotrebuje.
Zdroje[upraviť | upraviť kód]
- ARIEW, Roger. Ockham's Razor: A Historical and Philosophical Analysis of Ockham's Principle of Parsimony. [s.l.] : Champaign-Urbana, University of Illinois, 1976.
- CHARLESWORTH, M. J.. Aristotle's Razor. Philosophical Studies (Ireland), 1956, s. 105 – 112.
- THORBURN, W. M.. The Myth of Occam's Razor. Mind, 1918, s. 345 – 353. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.