Veda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom vydavateľstve pozri VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.

Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne konzistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).

Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).

Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy a i. Výrazom „veda“ sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.

Vznik vedy[upraviť | upraviť zdroj]

Základom pre vznik vedy bola voľnosť a kritickosť myslenia, ktoré sa objavili vo filozofii antického Grécka. Filozofia v tom čase zahrňovala všetky súčasné objekty vedeckého výskumu. Gréci svoje názory vyvodzovali z pozorovania a logiky. Moderná veda však vznikla až v 17. storočí, keď bádatelia začali používať experiment a overovať svoje tvrdenia. Postupne sa z filozofie vyčlenili všetky súčasné vedecké odbory.

Dejiny vedy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny vedy

Financovanie vedy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko v 2020 dalo 0.91 % HDP na výskum a vývoj,[1] pre porovnanie Česko dalo 1.99%, Rakúsko 3.20%, a Južná Kórea 4.81%.

Delenie vedy[upraviť | upraviť zdroj]

Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské). Prírodné vedy sa zaoberajú objektmi a javmi, v ktorých človek má len vedľajšiu funkciu, alebo je chápaný ako súčasť živočíšnej ríše. Humanitné vedy sa naopak zaoberajú ľuďmi a ich spoločenstvom. Každá z vied, si pritom môže preberať určité postupy a výsledky z iných vied. Vedné odvetvia jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú využitím vedeckých poznatkov v praxi nazývame aplikované.

Systém vied[chýba zdroj][upraviť | upraviť zdroj]

  • Vedy s problematickým zaradením
    • matematika – jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu – ide v istom zmysle skôr o „vedu o metódach výskumu“.
    • filozofia – jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení

Sústava odborov vedy a techniky[upraviť | upraviť zdroj]

Sústava odborov vedy a techniky podľa Ministerstva školstva SR[2], v súlade s definíciou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj:

Názory na vedu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Filozofia vedy

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veda
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Veda
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Veda

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. UNESCO Institute for Statistics, 9.5.1 Research and development expenditure as a proportion of GDP, po anglicky
  2. Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.