Psychológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Psychológia (z gréčtiny psyché = duša, logos = slovo) je veda študujúca kognitívne procesy a afektívne stavy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Z historického hľadiska je psychológia vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o duši, pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastne duša je. Podľa Alexandra Veľkého bola psychológia náuka o duši[1]. V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína. [2]

Avšak nemala jednotnú koncepciu, vznikali rôzne smery a školy. Rozpory medzi jednotlivými psychologickými prístupmi sa stali zároveň hnacou silou pre psychologické skúmanie.

Patologickými (chorobnými) duševnými stavmi a ich liečením sa zaoberá odbor medicíny - psychiatria.

Ako moderná veda skúma ľudské správanie empiricky a využíva pritom i výsledky ďalších prírodných vied, ako sú predovšetkým fyziológia, bunková biológia, neurobiológia, biochémia a štatistika. Výsledky psychológie sú využiteľné pri ovplyvňovaní problematického ľudského správania, na liečebné účely; na druhej strane výsledky psychológie sú veľmi dobre použiteľné i na ovplyvňovanie ľudského správania v obchodnej sfére, alebo aj na vojenské účely.

Napriek tomu, že psychológia nemá hmotný predmet skúmania, je možné dokázať jej opodstatnenie vďaka vonkajším prejavom správania človeka a zmenami správania po psychologickej intervencii.

Podľa Hegela je psychológia záverečná časť filozofie subjektívneho ducha, filozofická veda, ktorej predmetom je duch v podobe dialektickej syntézy duše a vedomia, a to vo forme teoretického ducha, praktického ducha a slobodného ducha. Psychológia má preskúmať jednotlivé schopnosti ducha.[3]

Psychológovia a psychologičky[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi psychológov a psychologičky patria napríklad: Alfred Adler, Mary D. Salterová Ainsworthová, Nancy Bayleyová, Eric Berne, Bruno Bettelheim, Erik Erikson, Viktor Emil Frankl, Anna Freudová, Sigmund Freud, Erich Fromm, Carol Gilligan, Nicky Hayes, Karen Horneyová, Arthur Janov, William James, Carl Gustav Jung, Rosabeth Mossová Kanterová, Alfred Kinsey, Abraham Maslow, Jean Piaget, Ann Marie Ryanová, Anna Roeová, Carl Rogers, Virginia Satirová, Carolyn Woodová Sherifová, Burrhus Frederic Skinner, Harry Stack Sullivan a Rollo May.Irwin Yalom.Wilhelm Wundt-zakladateľ psychológie

Slovenskí psychológovia: Anton Jurovský,Tomáš Pardel, Damián Kováč, Ondrej Kondáš, Jozef Koščo, Ladislav Košč, Ján Hvozdík, Libuša Maršalová, Ladislav Ďurič.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668.
  2. Stručný psychologický slovník. Bratislava, Pravda 1987. 288 s., s. 168
  3. Major, L. - Sobotka, M.: G. W. F. Hegel život a dílo. Praha, Mladá fronta 1979. 224 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]