Súcno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súcno je filozofické označenie. Je rozmanité, v ktorom bytie je identickým. Súcno je to, čo je; čo má účasť na bytí, nie je to však bytie samo ako celok; teda aj (ľudská) bytosť; to, čo existuje.

Filozofické názory[upraviť | upraviť kód]

  • Aristoteles: Súcno sa vypovedá v mnohých významoch: znamená čo je vec a toto tu, kvalitu, kvantitu alebo niektorú z kategórií. Jeho prvý význam je čo je vec, ktorým sa označuje podstata.[1]
  • Martin Heidegger: Súcno je všetko, čo nejakým spôsobom je. Okolnosť, že súcno je, je jeho bytie (nem. das Sein). Súcno a bytie nie je to isté. Súcno, ktoré vie o svojom vlastnom bytí, je tubytie alebo pobyt (nem. das Dasein). Jediné súcno, ktoré vie o svojom bytí, je človek . Výrazom pobyt Heidegger označuje vždy iba človeka.[1]
  • kresťanstvo: Súcno je samo pravdivé, t. j. poznateľné, pretože Boh, tento nekonečný intelekt, všetko stvoril. Boh to stvoril čírou myšlienkou. Myslenie a tvorenie sú pre tvorivého Ducha, Ducha Stvoriteľa jedno. Jeho myslenie je tvorenie. Veci existujú preto, že Duch ich stvoril svojím myslením. Všetko súcno je myslené súcno, je myšlienkou absolútneho Boha. Pretože súcno je myšlienka Božia, všetko je jeho myšlienka, Logos, pravda. Ľudské myslenie je premýšľanie o súcne, premýšľanie o myšlienke, čo je bytie samo. Človek ale môže premýšľať o Logose, o zmysle bytia, pretože jeho vlastný logos, jeho vlastný rozum, logos logosu, je myšlienkou pôvodnej myšlienky, myšlienkou tvorivého Ducha, ktorý ovláda všetko súcno.[1]
  • Platon: Súcno starogr. to ontós on je to, čo naozaj je a je poznateľné; skutočné súcno; idea . Jestvovanie súcna (= idea veci) je jednou z podmienok poznania tejto veci.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.