Kresťanstvo

	Kresťanstvo
	Hlavné znaky
	Viera v jedného Boha v troch osobách; Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
	Hlavné osobnosti
	Ježiš Kristus; Panna Mária; Dvanásti apoštoli; Svätí; Zoznam osobností kresťanstva
	Hlavné náboženské obrady
	Omša/Liturgia • Sviatosti
	Knihy
	Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
	História a kultúra
	Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie
	Hlavné sviatky
	Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, …
	z • d • u

Kríž, najpoužívanejší symbol kresťanstva

Kresťanstvo alebo historicky aj christianizmus je najväčšie zo svetových monoteistických abrahámovských náboženstiev. Za pôvodcu a centrálnu osobu kresťanstva sa považuje Ježiš Kristus, jeho život, smrť, zmŕtvychvstanie a jeho učenie tak, ako boli zachytené v Novom zákone. S viac ako 2,4 miliardami veriacich je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom na svete.

Charakteristika

Kresťanstvo sa zrodilo v 1. storočí po Kr. ako odnož judaizmu, zdieľajúce mnohé náboženské texty židovského náboženstva, ktoré sú kresťanom známe ako tzv. Starý zákon.

Kresťanstvo je považované za náboženstvo spasenia, ktoré vzniklo v prednoázijsko-helenistickom prostredí neskorého staroveku a ktoré očakáva spásu od svojho zakladateľa Ježiša Nazaretského. Vierou v jediného, transcendentného, osobného, neviditeľného Boha sa pojem Boha v kresťanstve stotožňuje s Bohom, ktorý v Starom zákone uzavrel zmluvu s izraelským národom. Podľa kresťanov však Boh nie je iba Bohom jediného židovského ľudu, ale bezpodmienečným Pánom a Vládcom celého ľudstva a celého vesmíru. Ježiš, podľa kresťanov, ako Boží Syn svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol smrť, zmieril celý svet s Bohom a tak ho vykúpil od smrti a zatratenia. Cieľom kresťanského života má byť záchrana a odpútanie človeka od zla a večný život v radosti s Bohom i po smrti.

Zbierkou svätých kníh kresťanstva je Biblia, ktorá sa skladá zo Starého a Nového zákona. Spolu obsahuje 66 až 73 kníh (v rôznych cirkvách sa ich počet líši), ktoré sa delia na historické, prorocké a poučné.

Ústredné posolstvo kresťanskej Biblie vystihuje verš z evanjelia Jána, 3.kapitola, 16. verš: "Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho."

Náboženská prax

Hlavným motívom kresťanskeho náboženského života je vzťah s Bohom. Kresťania praktizujú jednak osobnú modlitbu, schádzajú sa však aj k spoločným modlitbám, zvyčajne na miestach nazývané kostoly, chrámy, modlitebne či zbory. Názvy týchto miest sa líšia podľa jednotlivých kresťanských cirkví. Kresťania sa k spoločným modlitbám schádzajú najčastejšie v nedeľu. Spoločné modlitby kresťanov mávajú rôzne podoby, v katolíckych a pravoslávnych cirkvách sa ústredná spoločná modlitba nazýva svätá omša alebo božská liturgia. Pozostáva z modlitieb, čítania a výkladu biblických textov a slávenia a prijímania Eucharistie, ktorá je podľa interpretácie týchto cirkví reálnym telom a krvou Ježiša Krista, v podobe chleba a vína. Toto slávenie má presne stanovenú a dodržiavanú štruktúru. Eucharistia je súčasťou nedeľných bohoslužieb katolíckych a pravoslávnych kresťanov, nezriedka sa však slávi častejšie, často aj denne. Spoločné modlitby niektorých protestantov majú taktiež danú štruktúru, avšak v niektorých protestantských cirkvách nie je ich štruktúra natoľko pevne stanovená. Protestanti vo všeobecnosti viac kladú dôraz na čítanie a výklad biblických textov. Eucharistiu nazývajú Večera Pánova a jej interpretácia sa v jednotlivých protestantských cirkvách líši. V niektorých protestantských cirkvách je jej intepretácia blízka katolíckemu či pravoslávnemu učeniu (napr. luteráni), v iných je tento obrad považovaný len za symbolickú pripomienku Ježiša Krista (napr. baptisti) a u niektorých protestantov sa interpretácia tohto obradu nachádza uprostred týchto dvoch pohľadov. V protestantských cirkvách sa Večera Pánova slávi v rôznych intervaloch, napr. raz do týždňa, raz za mesiac či pár krát do roka. Ústredným momentom života všetkých kresťanov je krst, intepretácia ktorého sa taktiež naprieč cirkvami líši.

Rozdelenie

Kresťanstvo možno rozdeliť viacerými spôsobmi, jedným z nich je na západnú vetvu a východnú vetvu:

Západná vetva:

rímskokatolícka cirkev
anglikánske cirkvi, starokatolícke cirkvi
protestantské cirkvi (luteranizmus, kalvinizmus, baptizmus, evanjelikalizmus a iné)
a iné

Východná vetva:

východné pravoslávne cirkvi (ruská, grécka, srbská a iné)
východné katolícke cirkvi (v spoločenstve s rímskokatolíckou cirkvou, napr. gréckokatolíci, koptskí katolíci, arménski katolíci, maroniti a iné)
orientálne pravoslávne cirkvi (napr. koptská, etiópska, arménska, asýrska a iné)
môžeme sem radiť napr. aj ruských starovercov a iné

Medzi kresťanov niektorí radia aj iné náboženské smery, ktoré sú kresťanstvom inšpirované, ale nespĺňajú niektoré základné kritériá kresťanstva:

Na Slovensku má najväčšie zastúpenie Rímskokatolícka cirkev, nasleduje ju Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni), Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) a Pravoslávna cirkev. Z 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku je 14 kresťanských.^[1]

Historické odklony od kresťanstva

V minulosti sa vyskytli prúdy, ktoré sa však všeobecne v kresťanských cirkvách považujú za heretické a nekresťanské:

gnosticizmus, obdobie rozmachu: 50-400
arianizmus, obdobie rozmachu 300-400
mnohé ďalšie

Galéria

Kontroverzia a kritika kresťanstva

Niektorí autori si myslia, že kresťanstvo si vypožičalo či prebralo mnoho zo svojich učení a legiend z iných skorších náboženstiev. Napríklad egyptológ E. A. Wallis Budge prirovnáva kresťanstvo ku kultu Usir.
Židia vo všeobecnosti veria, že kresťania nesprávne interpretujú pasáž zo starého zákona o príchode mesiáša (Daniel 9:25) s tým, že išlo o Kýrosa II. Veľkého. Existujú však aj tzv. mesiánski židia, ktorí uverili, že asi 300 proroctiev Starého zákona sa splnilo v osobe Ježiša Krista.^[2]
Moslimovia veria, že doktrína o presvätej Trojici je nekompatibilná s doktrínou monoteistických náboženstiev.