Anglikanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Logo Anglikánskeho zväzu cirkví

Anglikanizmus alebo anglikánstvo je západokresťanský náboženský smer ktorý má korene v anglickej reformácii v 16. storočí. Zahŕňa vierouku štátnej cirkvi v Anglicku (Church of England) a jej dcérskych cirkví po celom svete, ktoré sú zväčša združené v Anglikánskom zväze cirkví.

Anglikanizmus možno rozdeliť na dva prúdy - tradičné (Hight Church) a reformačné (Low Church). Anglikáni vnímajú svoju zakotvenosť jak v protestantskej tradícii, s ktorou ju spája najmä neuznanie autority rímskeho pápeža, tak v katolíckej tradícii, s ktorou si ponechali napr. hierarchické usporiadanie, liturgické rúcha, sviatostnú teológiu a podobne. Spomedzi protestantov majú anglikáni ku katolíckej cirkvi najbližšie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Cirkev v Anglicku sa od Ríma formálne oddelila v roku 1534 kedy anglický kráľ Henrich VIII. vydal tzv. Act of Supermacy a sám sa vyhlásil za hlavu anglickej cirkvi, pretože pápež Kliment VII. odmietol tolerovať jeho rozvody. Kliment VII. Henricha exkomunikoval. Henrich VIII. anglikánsku cirkev teologicky ani litirgicky nijak nezreformoval. Významnejšie reformy učinil až jeho syn Eduard VI. ktorý bol presvedčeným protestantom a chcel anglikánsku cirkev viac priblížiť zwinglo-kalvínskej reformácii. Na post canterburského arcibiskupa bol dosadený reformátor Thomas Cranmer, ktorý aj vydal Knihu verejných modlitieb (Book of Common Prayer). Po Eduardovi napstúpila na trón katolíčka Mária I., ktorá nakrátko obnovila spojenie s Rímom. Po nej nastúpila na trón jej nevlastná sestra Alžbeta I., za ktorej vlády sa cirkev v Anglicku zasa osamostatnila.

Teológia a liturgia[upraviť | upraviť zdroj]

Anglikánstvo verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia, Tradícia a rozum. Hlavné zásady obsahuje Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske vyznanie, 39 článkov a Kniha Verejných modlitieb (Book of Common prayer). Vysluhujú sedem sviatostí: krst, Eucharistiu, birmovanie, spoveď, kňazstvo, manželstvo a pomazanie chorých. Príjmanie je pod obomi spôsobmi a spoveď osobná (vyznanie sa kňazovi) aj hromadná (vyznanie sa Bohu v srdci, spoločná modlitba ľútosti a hromadné rozhrešenie všetkým prítomným). Nemodlia sa „k svätým“ ale „so svätými“ a v spoločenstve s nimi. Celibát kňazov i biskupov je dobrovoľný (aj po vysviacke). Niektoré anglikánske cirkvi udeľujú kňazské a biskupské svätenie ženám a niektoré požehnávajú aj zväzky rovnakého pohlavia (napr. Episkopálna cirkev v USA).

Anglikánske cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Anglikánske cirkvi sú po väčšine združené v Anglikánskom zväze cirkví. Anglikánska cirkev v Anglicku je „matkou“ a „hlavu“ všetkých anglikánskych cirkví po celom svete.

Anglikánska cirkev na Slovensku nepôsobí. Na Slovensku ale misíjne pôsobí česká Starokatolícka cirkev pod názvom Starokatolícka delegatúra Utrechtskej únie na Slovensku (farnosti má v Bratislave a Trnave). Anglikánsky zväz cirkví a Utrechtská únia starokatolíckych cirkví sú v plnom sviatostnom spoločenstve a liturgicky aj dogmaticky sú si veľmi podobný.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anglikánství na českej Wikipédii.