Sviatosť pomazania chorých

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pomazanie chorých (po latinsky: unctio infirmorum) je jedna zo siedmich sviatostí katolíckej cirkvi (rímskokatolíckej aj pravoslávnej), ktorá sa udeľuje tým veriacim, ktorí vážne ochoreli. Túto sviatosť udeľuje kňaz pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným posväteným olejom. Väčšina protestantských cirkví toto pomazanie neuznáva za sviatosť.

V priebehu storočí sa pomazanie chorých udeľovalo najčastejšie len v posledných chvíľach života, preto sa zaužíval názov „posledné pomazanie“.

Apoštolská konštitúcia „Sacram unctionem infirmorum“ z 30. novembra 1972, na základe uznesení Druhého vatikánskeho koncilu zaviedla, že vhodný čas na prijatie pomazania chorých je pre veriaceho katolíka už vtedy, keď začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Preto vo farnostiach každoročne pred Veľkou nocou vyzývajú chodiacich chorých a starých farníkov, aby sa zúčastnili v kostole spoločného udeľovania pomazania chorých.

Sviatosti (Rímskokatolícka cirkev)
Sviatosť krstu | Sviatosť birmovania | Oltárna sviatosť | Sviatosť zmierenia | Sviatosť pomazania chorých | Sviatosť kňazstva | Sviatosť manželstva