Spoveď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Spoveď je náboženský úkon, pri ktorom veriaci ústne vyzná hriechy spovedníkovi, prejaví ľútosť nad nimi a spovedník v Božom mene udeľuje rozhrešenie. Jej cieľom je odpustenie hriechov, duchovné vyslobodenie a uzdravenie (terapeutický aspekt).

V katolíckej, pravoslávnej a ostatných východných cirkvách je spoveď osobná a veriaci sa spovedajú u kňaza alebo biskupa. V týchto cirkvách je spoveď sviatosťou a je vnímaná ako uzmierenie s Bohom aj s Cirkvou.

V protestantských cirkvách je spoveď spoločná, bez ušnej spovede a vyznania hriechov. Nie je uznávaná ako sviatosť. Spoveď bez úprimnej snahy o zmenu, nápravu je v protestantizme vnímaná ako akt, ktorý k zmiereniu s Bohom ani cirkvou nestačí. V evanjelikálnych a letnično-charizmatických zboroch je skôr používaný pojem vyznanie hriechov. Po vyznaní hriechov inej osobe (zväčša diakonovi, kazateľovi, pastorovi, staršiemu) by mala nasledovať trvalá zmena životného štýlu v danej oblasti a nie vedomé pokračovanie v konaní hriechu.

Podľa psychoterapeutiky je spoveď prostriedok proti tomu, aby hriechy upadli do nevedomia. Vedomé premietnutie tu má dvojaký blahodarný účinok: po prvé sme si vedomí konfliktu (hriechu) a po druhé zabránime jeho potlačeniu, takže sa nepremení na utrpenie, ktoré nepoznáme. Bremeno kladieme na Boha, ktorý pozná každý druh riešenia.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]