Orientálna ortodoxná cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Orientálna ortodoxná cirkev (iné názvy: pozri nižšie) je:

Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Synonymá sú:

  • orientálna pravoslávna cirkev
  • predchalcedónska/predchalkedónska/dochalcedónska/dochalkedónska/nechalcedónska/nechalkedónska orientálna pravoslávna/ortodoxná cirkev (z toho sa sami označujú: dochalcedónska/dochalkedónska orientálna pravoslávna/ortodoxná cirkev)
  • predchalcedónska/predchalkedónska/dochalcedónska/dochalkedónska/nechalcedónska/nechalkedónska (východná/ortodoxná) cirkev
  • starobylá východná/orientálna cirkev
  • stará orientálna cirkev
  • staroorientálna cirkev
  • inoslávna/heterodoxná orientálna cirkev
  • orientálna cirkev
  • východná pravoslávna cirkev

Orientálne ortodoxné cirkvi v užšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

Je to skupina šiestich východných kresťanských cirkví, ktoré sa navzájom uznávajú a tvoria eucharistické spoločenstvo (podobne ako 14 autokefálnych pravoslávnych cirkví). Na rozdiel od Katolíckej cirkvi nemajú spoločnú hlavu. Sú v zásade rovnoprávne. Pokiaľ ide o vierouku, uznávajú len prvé tri všeobecné cirkevné koncily. Označovanie orientálnych ortodoxných cirkví za monofyzitské (t. j. uznávajúce len božskú prirodzenosť Ježiša Krista a popierajúce Jeho ľudskú prirodzenosť) je však nesprávne a tieto cirkvi ho odmietajú. Všetky orientálne ortodoxné cirkvi sú aktívne v ekumenickom hnutí a sú členmi Svetovej rady cirkví. Pokiaľ ide o liturgiu, používajú niekoľko typov obradov (pozri nižšie). Všetky cirkvi sú patriarchálne, teda na ich čele stoja patriarchovia (niektorí z nich majú titul katolikos).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Koptská ortodoxná cirkev a Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev sa sformovali z duchovenstva a veriacich alexandrijského (Koptská ortodoxná cirkev) a antiochijského (Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev) patriarchátu, ktorí odmietli závery štvrtého všeobecného cirkevného koncilu v Chalkedone (451 po Kr.).

V 6. storočí po Kr. sa k nim pridala Arménska apoštolská cirkev. Etiópska ortodoxná cirkev bola od svojho vzniku (4. storočie po Kr.) podriadená alexandrijskému patriarchátu a po vytvorení Koptskej ortodoxnej cirkvi sa stala jej súčasťou. Napriek tomu, že sa Etiópska ortodoxná cirkev v priebehu mnohých stáročí svojich dejín vyvíjala do značnej miery samostatne, nezávislosť od Koptskej ortodoxnej cirkvi dosiahla až v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Od Etiópskej ortodoxnej cirkvi sa po osamostatnení Eritrey v deväťdesiatych rokoch 20. storočia oddelila Eritrejská ortodoxná cirkev, čo obe cirkvi potvrdili dohodou. Malankarská ortodoxná cirkev vznikla v roku 1912 osamostatnením sa časti duchovenstva a veriacich od Sýrskej antiochijskej ortodoxnej cirkvi v južnej Indii (v dnešnom indickom štáte Kérala).

Zoznam podľa obradov[upraviť | upraviť zdroj]

(v zátvorke sú uvedení ich najvyšší predstavitelia s uvedením roku narodenia a sídla)

  1. koptský obrad
    • Koptská ortodoxná cirkev (alexandrijský pápež Tawadros II., nar. 1952, sídlo – Káhira, Egypt) – rozšírená najmä v Egypte a v diaspóre. Počet členov: cca 10 000 000.
  2. etiópsky obrad
    • Etiópska ortodoxná cirkev (patriarcha Mathias, nar. 1941 alebo 1942, sídlo – Addis Abeba, Etiópia) – rozšírená najmä v Etiópii. Počet členov: cca 36 000 000.
    • Eritrejská ortodoxná cirkev (patriarcha Antonios, nar. 1927, sídlo – Asmara, Eritrea) – rozšírená najmä v Eritrei. Počet členov: cca 1 700 000.
  3. západosýrsky obrad
    • Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev (patriarcha Antiochie Moran Mor Ignatius Afrem II Karim, nar. 1965, sídlo – Damask, Sýria) – rozšírená najmä v Sýrii, Libanone, Indii (najmä štát Kérala) a v diaspóre. Počet členov: cca 1 700 000.
    • Malankarská ortodoxná cirkev (nazývaná aj Indická ortodoxná cirkev) (katolikos Východu Moran Mar Baselios Mar Thoma Paulose II., nar. 1946, sídlo Kottayam, India – štát Kérala) – rozšírená najmä v indickom štáte Kérala a v diaspóre. Počet členov: cca 2 500 000.
  4. arménsky obrad
    • Arménska apoštolská cirkev (katolikos všetkých Arménov Karekin II., nar. 1951, sídlo – Ečmiadzin, Arménsko), rozšírená najmä v Arménsku, Gruzínsku, Libanone, Sýrii, Iráne a v diaspóre. Počet členov: cca 6 000 000.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Orientální pravoslavné církve / arcibiskup Kryštof. Prešov : Prešovská univerzita, 2004. 196 s.ISBN 80-8068-308-5. (po česky)