Starý zákon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Náboženstvo
Kresťanstvo
StJohnsAshfield StainedGlass GoodShepherd Portrait.jpg
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus
Panna MáriaDvanásti apoštoliCirkevní otcovia
Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/LiturgiaSviatosti • Denná modlitba (liturgia hodín/časoslov/...)
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
Vetvy kresťanstva
Katolícka cirkev (Latinská cirkev, Východné katolícke cirkvi)

Pravoslávna cirkev (Východné pravoslávne cirkvi, Orientálne ortodoxné cirkvi)

Protestantská cirkev (Anglikánska cirkev, Luteránska cirkev, ďalšie)
História a kultúra
Dejiny kresťanstvaKresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc
Narodenie Pána (Vianoce)
z  d  u

Starý zákon alebo Stará zmluva alebo hebrejská Biblia (skratka SZ) je prvá časť kresťanskej Biblie a zbierka kníh vzniknutých v priebehu 1. tisícročia pred Kr., ktoré židovské náboženstvo (pod názvom Tanach alebo Tenach) pokladá za sväté, pochádzajúce od Boha, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo (pod názvom Starý zákon ako protiklad k Novému zákonu).

Keďže tieto knihy hovoria o tom, že Boh uzavrel s človekom zmluvu (berit), často ich nazývajú aj knihami zmluvy (hebr. sifrej ha-berit); pozri zmluva (náboženstvo). Názov Tanach je zas odvodený od počiatočných písmen (T-N-K) troch častí hebrejskej Biblie (pozri dolu).

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj: Zoznam kníh Biblie

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Dôvody pre rozličné členenia v rôznych náboženstvách spočívajú v dejinách Starého zákona. Starý zákon je napísaný po hebrejsky (s výnimkou aramejských častí kníh Daniel a Ezdráš). V čase vzniku kresťanstva však bol v obehu v gréckom preklade (tzv. Septuaginta), ktorý vznikal od 3. stor. pred Kr. od čias židovskej diaspóry v Egypte, a ktorý bol rozšírený o ďalšie knihy. Židia sa však postupne aj z dôvodu, že ho používali kresťania, od gréckeho prekladu dištancovali, až nakoniec na konci 1. stor. používanie Septuaginty zakázali a fixovali svoj kánon. Septuaginta, resp. na západe jej preklad do latinčiny, sa naopak neskôr stali kánonom starého kresťanstva. Pokusy Hieronyma vrátiť sa k hebrejskému textu boli neúspešné, ale zmena prišla v čase reformácie, najradikálnejšie v reformovanej cirkvi. Odvtedy katolíci označujú tie knihy Starého zákona, ktoré sa nachádzajú len v Septuaginte, avšak nie sú uvedené v židovskej Biblii, ako deuterokanonické, zatiaľ čo hebrejské knihy sa označujú ako protokanonické. Podobne je tomu vo východných cirkvách. Luteránske cirkvi sú v pohľade na tieto knihy niekde uprostred (sú to pre ne nekanonické, ale do určitej miery použiteľné; tzv. apokryfy).

Skupiny kníh[upraviť | upraviť zdroj]

Židia (Tanach)[upraviť | upraviť zdroj]

Toto trojčlenné delenie sa spomína už v Starom zákone (Predhovor k Sirachovcovi, okolo r. 130 pred Kr.)

Kresťania[upraviť | upraviť zdroj]

(konkrétne uvedené knihy sú podľa katolíckeho kánonu)

Poznámka*: Dejepisné (historické) knihy židia volajú knihy skorších prorokov, pretože boli inšpirované prorokmi. Sú súčasťou tzv. Deuteronomistickej histórie (tá zahŕňa nasledujúce knihy: Kniha Józue, Kniha Sudcov, 1. kniha Samuelova, 2. kniha Samuelova, 1. kniha kráľovská, 2. kniha kráľovská.). Pôvodne k nim asi patrila aj samotná kniha Deuteronómium. Zachytávajú obdobie od Mojžišovej smrti (1300 alebo 1200 pred Kr.) až po zrútenie Jeruzalema aj s chrámom (586 pred Kr.).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pentateuch: existujú rôzne teórie od viac-menej prijímania Mojžišovho autorstva až po teóriu, že ide o zbierku príbehov, ktorá vznikla krátko po babylonskom zajatí
  • Józue2. kniha kráľov: pravdepodobne vznikli v úzkom nadviazaní na Deuteronómium
  • Izaiáš: vystupoval v 8. stor. pred Kr.
  • Jeremiáš: vystupoval od 627 pred Kr.
  • Ezechiel: odišiel do exilu roku 597 pred Kr.
  • Malí proroci: pravdepodobne vzniklo ako zbierka v 3. stor. pred Kr., niektoré časti vznikli už v 8. stor. (proroci Ozeáš, Amos)
  • Spisy: obsahujú veľmi rôznorodé texty, napr. Žalmy vznikali v dlhšom časovom období od rôznych autorov

Vznik v poradí prvých kníh[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Teórie vzniku Pentateuchu

Starý zákon má veľmi zložitú štruktúru, je overené, že jeho texty pochádzajú z rôznych geografických oblastí, písali ich ľudia od vysoko vzdelaných a vplyvných až po chudobných a bezvýznamných, z rôznych kultúr, počas niekoľkých tisícročí. Preto je veľmi ťažké spoľahlivo ho datovať a posúdiť. Táto problematika je stále živá a napriek tomu, že sa využíva široké množstvo rôznych metód vrátane podpory počítačov, dodnes nie je definitívne rozhodnuté v mnohých sporných a dôležitých otázkach. Existuje široké spektrum názorov na vznik a vývoj týchto textov.[1]

Konzervatívni vedci sa zvyčajne prikláňajú k vyššiemu veku dokumentov a ich historicitu a zachovanosť považujú za veľmi dobrú. Odvolávajú sa na najnovšie výsledky biblickej kritiky, archeológie, lingvistiky, svedectvá starovekých dokumentov susediacich civilizácií a podobne. Domnievajú sa, že väčšina materiálu v knihách Pentateuchu pochádza priamo od Mojžiša (v jeho dobe bolo písmo známe a on sám bol vysoko vzdelaný) a bola v písomnej forme zachytená veľmi skoro, možno skutočne aj ním samotným. Jeho spisy boli pravdepodobne neskôr upravené starovekými židovskými učencami a spojené s ďalšími historickými dokumentami, piesňami, proroctvami. Autorstvo a datovanie týchto ďalších spisov je v niektorých prípadoch všeobecne uznané, pri niektorých je predmetom diskusií. V súčasnosti sa predpokladá existencia tzv. Deuteronomistickej školy-skupiny židovských učencov, ktorí vytvorili alebo aspoň redakčne upravil knihy Józue až 2. knihu kráľov. Celý Starý zákon nadobudol svoju dnešnú podobu pravdepodobne po babylonskom zajatí.[2]

Liberálni vedci sa domnievajú, že príbehy z včasných dejín Izraela napríklad o Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi a o odchode Izraelitov z Egypta pod vedením Mojžiša boli spočiatku odovzdávané len ústne z generácie na generáciu. Neskôr štyria rôzni „redaktori“ - tzv. Jahvista, Elohista, Deuteronomista a Kňazský spis, ktorí žili v rôznych obdobiach a regiónoch (možno to boli skôr skupiny redaktorov, než jednotlivé osoby) - spojili túto látku s piesňami, porekadlami a zbierkami zákonov v dobe po babylonskom zajatí.

Problematika je stále intenzívne skúmaná a nové objavy môžu pomôcť dostať sa bližšie k skutočnému poznaniu vzniku týchto dôležitých historických a náboženských textov.[3]

Ručne písané texty[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže koncom 1. stor. pred Kr. v Palestíne došlo k štandardizácii (palestínsky kánon) textov, sú všetky ručne písané hebrejské verzie rovnaké (až kým sa neobjavili zvitky z Kumránu). Najstaršie kompletné rukopisné texty obsahuje Kódex z Aleppa (10. stor., od roku 1947 sa stratila štvrtina textu) a Codex Leningradensis (1008, je základom Biblie Hebraici od R. Kittela). Najstaršie zachované časti boli dlhý čas z 9. stor., len úlomky sú staršie.

Až nálezy v Kumránskych jaskyniach a v 19. stor. v Káhirskej synagóge posunuli túto hranicu do 2. stor. pred Kr., čo umožňuje vidieť verzie z doby spred štandardizácie a teda aj ustrnutia. Našli sa úlomky (alebo dokonca celý text) ku všetkým knihám Starého zákona.

Najstarší rukopis Septuaginty pochádza z 2. stor. pred Kr (úlomky Deuteronómia). Z neskoršej doby existujú ešte nejaké úlomky spred narodenia Krista, ale takmer všetky rukopisy gréckeho Starého zákona sú až z kresťanských čias (napr. Codex Vaticanus - 4. stor., Codex Sinaiticus - 4. stor., Codex Alexandrinus - 5. stor.)

Pre výskum je dôležitý aj Pentateuch Samaritánov, ktorí sa v 2. polovici 5. stor. pred Kr. oddelili od židov, a aramejské preklady (targúmy - Targumim, Targum). Sýrske, latinské a ďalšie preklady sú skôr dôležité pre Nový zákon.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996. str. 103-105
  2. KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996. str. 760-761
  3. KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996. str. 762-764

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • FINKELSTEIN, Israel; SILBERMAN, Neil Asher. Objevování Bible: Svatá Písma Izraele ve světle moderní archeologie. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2007. 329 s. ISBN 978-80-7021-869-3.
  • KITCHEN, K.A.: On the Reliability of the Old Testament. Eerdmans Publishing Company 2006. 662 strán
  • DOUGLAS, J.D., ed. Nový biblický slovník. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.
  • MCDOWELL, J.: The New Evidence That Demands a Verdict. Thomas Nelson Publishers 1999.
  • ALEXANDER, David, ed; ALEXANDER, Pat, ed. Průvodce Biblí. Preklad Rostislav Matulík, Jan Dus. 1. české vyd. Praha : Česká biblická společnost, [2003]. 816 s. ISBN 80-85810-26-3.
  • WALTKE, B. K., FREDRICKS, C. J.: Genesis: A Commentary. Zondervan 2001. 656 strán
  • WENHAM, G.: Genesis 1--15. Nelson Reference 1987, edícia Word Bible Commentary - zväzok 1. ISBN 0-8499-0200-2. 352 strán.
  • WENHAM, G.: Genesis 16--50. Nelson Reference 1994, edícia Word Bible Commentary – zväzok 2. ISBN 0-8499-0201-0. 560 strán.
  • WISEMAN, P. J. Vznik knihy Genesis: první kniha Bible očima archeologa. Preklad Jan Štifter. Havířov : Jami, [1993]. 113 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]