Kniha Sirachovcova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kniha Sirachovcova[pozn 1] alebo Kniha Sirachovca[pozn 2] alebo Kniha Sirachovho syna (v minulosti aj Kniha Ekleziastikus, teda "Cirkevný spis"; lat. Ecclesiasticus; skratka Sir) je kniha Starého zákona.

Kniha patrí medzi deuterokánonické spisy. Zaraďuje sa medzi poučné knihy.

Pôvod knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Knihu napísal v hebrejčine Ježiš, syn Eleazarov, syn Sirachov (porov. Sir 50, 29) v Jeruzaleme okolo r. 180 pred Kr. Po r. 132 bola jeho vnukom preložená do gréčtiny pre Židov v Egypte. Tento preklad sa dostal do Septuaginty. Dlhý čas bola kniha známa iba v gréckom a sýrskom preklade až kým v roku 1896 nebolo objavených viacero listov rukopisov v hebrejčine. Neskôr sa našli fragmenty aj v Kumráne (v r. 1955) a v Masade (v r. 1964). Dnes je už teda známa väčšina textu v hebrejčine.

Pôvodným jazykom knihy bola hebrejčina. Autorom bol už spomenutý Ješua ben Eleazar ben Sirach („Sirachov potomok“, odtiaľ „Sirachovec“), vzdelaný Žid žijúci v diaspóre v Alexandrii na prelome 3. a 2. storočie pred. Kr. Bol to veľmi vážený učiteľ, ktorý sa dostal do styku s mnohými inými kultúrami, najmä s gréckou, a snažil sa prispôsobiť židovské myslenie, tradíciu a vieru novým kultúrnym podmienkam. Knihu Jošuov vnuk preložil do gréčtiny a publikoval ju niekedy po roku 117 pred Kr. a v tomto preklade sa dochovala. Hebrejský text bol po stáročia stratený. Medzi rokmi 1896 a 1900 sa nasli 4 hebrejské rukopisy z 10.12. storočia v Káhirskej geníze (rukopisy s verziami A, B, C, D). V roku 1931 boli nájdené ďalšie rukopisy s verziou E a v roku 1958 a v roku 1960 ďalšie rukopisy B a C. Zlomok rukopisu F bol nájdený v roku 1982. Zlomky boli nájdené aj v Kumráne a Masade.

Grécky text sa zachoval vo dvoch ľahko odlišných verziách.

Forma a obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha sa formálne podobá na Knihu prísloví. Obsahuje mnoho ponaučení, ktoré sú podelené podľa tém. Nachádzajú sa v nej ponaučenia a pravidlá pre rôzne okolnosti života.

V knihe možno nájsť hymny (porov. Sir 39, 12-35), žalospevy (porov. Sir 36, 1-17), vďakyvzdania (porov. Sir 51, 1-12) a iné formy.

Knihu Sirachovcovu možno rozdeliť na dve časti:

  1. Zbierka sapienciálnych výrokov (Sir 1,1-42,15)
  2. Oslava Božích diel a záver (Sir 42,15-51,30)

V knihe sa nachádza náuka o múdrosti, náuka o ľudskej spoločnosti (úloha a dôležitosť rodiny), sociálna etika apod. Na niekoľkých miestach presne teologicky vymedzuje hriech.

Pôvodný hebrejský text, ako ho poznáme z Káhirských zlomkov, znel Múdrosť Ješuu, syna Eleazarovho, syna Sirachovho. Alternatívny latinský názov Ecclesiasticus označuje knihu používanú v zhromaždení (Ecclesia). Kniha Sirachovcova je súčasťou kánona Biblie katolíckej cirkvi. Protestantské cirkvi ju do kánona nezahŕňajú, nie je ani súčasťou hebrejskej Biblie.

Kniha Sirachovcova pôsobí dojmom školských skrípt alebo poznámok k výuke. Ide o veľmi dlhú zbierku (je to jedna z najdlhších kníh Starého zákona, má celkovo 51 kapitol) najrôznejších ponaučení, rád a napomenutí na najrôznejšie témy každodenného praktického života, ako nadobudnúť múdrosti, ako zachovávať Boží zákon a pod. V tomto smere je typickou múdroslovnou knihou. Podobne ako ďalšie múdroslovné knihy sa zaoberá praktickými otázkami „dobrého života“ a celkom necháva bokom všetku typicky židovskú tradíciu dejín spásy. Jedinú výnimku tvoria kapitoly 44 -- 50, ktoré obsahujú tzv. „Chválu otcov“. Tu Sirachovec prerozprávava dejiny spásy a vymenúva jedného po druhom jednotlivých významných „otcov“, tj. postavy z dejín židovského národa. Nejde sa však o dejiny národa v posvätnom zmysle, ale pre Sirachovca tieto postavy slúžia ako príklad pre ctnostný a bohabojný život a ako dôkaz vysokého (a preto viac platného a váženého) veku židovskej viery a náboženstva.

Používanie knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Citovanie knihy možno nájsť aj v Talmude. V Novom zákone tiež možno nájsť narážky na ňu.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pod týmto názvom je kniha uvedená v slovenskom rímskokatolíckom preklade.
  2. Tento názov má kniha uvedený v slovenskom ekumenickom preklade.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]