Zjavenie Pána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Bohozjavenie)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ikona Bohozjavenia Pána.

Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia (gr. Θεοφάνια, príp. Επιφάνια; csl. Богоѧвле́нїе; lat. Epiphania, príp. Theophania) je kresťanský sviatok, ktorý väčšina kresťanov slávi 6. januára.

V rímskokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V rímskokatolíckej cirkvi sa Zjavenie Pána niekedy nazýva tiež Sviatok troch kráľov, ktorí sa v tento deň tiež spomínajú. V rámci sviatku Zjavenia Pána sa pripomína aj premenenie vody na svadbe v Káne[1]. Sviatok Krstu Pána slávia rímskokatolíci v nedeľu po Troch kráľoch (čiže v nedeľu po Zjavení Pána).

V byzantskom obrade[upraviť | upraviť zdroj]

V tento deň (tj. 6. januára) sa v rámci sviatku s názvom Bohozjavenie pripomína Ježišov krst v rieke Jordán, ktorý bol začiatkom jeho verejného účinkovania, teda jeho verejným zjavením sa ľudstvu. Na Východe sa kedysi v tento deň zároveň slávilo aj Narodenie Pána, až neskôr sa zaviedlo jeho slávenie 25. decembra.[2]

V byzantskom obrade je Bohozjavenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov, najvýznamnejším z nepohyblivých sviatkov. Sviatok má nielen kristologický charakter (zjavenie vteleného Božieho Slova), ale aj výrazný trojičný (trinitárny) charakter, keďže pri tejto udalosti sa zjavil aj Otec (hlas z neba) a aj Svätý Duch (v podobe holubice). Bohoslužobné texty zdôrazňujú aj krst a jeho význam pre veriaceho človeka.

V predvečer sviatku (5. januára, niekedy už 4.) ráno sa slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k tomuto sviatku.[3]

Večer sa slávi večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, počas ktorej sa číta 13 starozákonných čítaní, apoštol a evanjelium.[4]

Veľké svätenie vody na rieke San.

Po nej nasleduje veľké svätenie vody (niekedy sa koná až na sám sviatok po liturgii). Najmä na dedinách býva zvykom, že sa svätí voda priamo na potoku či rieke, v niektorých krajinách aj na jazere alebo na mori. Za hlavného autora modlitieb sa považuje sv. Sofrón Jeruzalemský a svojou štruktúrou pripomínajú anaforu (omšový kánon). Obsahujú aj prosby so vzývaním Svätého Ducha, aby posvätil vodu, aby sa stala prameňom odpustenia, očistenia a nového života pre pokrstených, keďže na sviatok Bohozjavenia bolo zvykom krstiť katechumeniov. Pri posvätení kňaz postupne na vodu dýcha a ponára do nej ruku, svietnik a kríž. Po posvätení kňaz kropí svätenou vodou celý chrám a prítomných ľudí.[5] Tí potom svätenú vodu pijú a odnášajú si ju domov.

Poslednou modlitbou v predvečer sviatku je veľké povečerie, ktoré sa slávi rovnako ako na sviatok Narodenia Pána. Na jeho konci sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja.

Na sám sviatok sa slúži ráno utiereň a po nej liturgia svätého Jána Zlatoústeho, po ktorej sa koná myrovanie (pomazanie olejom a rozdávanie posvätených chlebov).

Na druhý deň, 7. januára, sa slávi Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi, ktorý je druhým dňom slávenia sviatku.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Bohozjavenie prikázaným sviatkom. Na sám sviatok alebo v období tesne po ňom je zvykom, že kňaz chodí svätiť domy a byty veriacim. Tiež je zvykom, že v predvečer sviatku (teda 5. januára) sa koná slávnostná večera s rovnakými jedlami ako štedrá večera 24. decembra.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. o udalosti pozri Jn 2,1-11 (svatepismo.sk)
  2. Peter Medviď: História sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia
  3. Kráľovské hodinky (cárske časy) na sväté Bohozjavenie Pána
  4. Katolícky kalendár byzantského obradu (január 2011)
  5. Manel Nin: Narodený bez otca z Matky a bez matky z Otca

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]