Biela sobota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Biela sobota
súčasť veľkonočného tridua
Mŕtvy Kristus pridržiavaný anjelmi od Francesca Trevisaniho
Mŕtvy Kristus pridržiavaný anjelmi od Francesca Trevisaniho
Základné informácie
významuctieva Kristovo telo uložené v hrobe
oslavapoklona Božiemu hrobu (večerná veľkonočná vigília už patrí k veľkonočnej nedeli)
Dátum
dátumsobota Veľkého týždňa
Rok 201831. marec (západná cirkev)
7. apríl (východná cirkev)
Rok 201920. apríl (západná cirkev)
27. apríl (východná cirkev)
Rok 202011. apríl (západná cirkev)
18. apríl (východná cirkev)
Zvyky a tradície
ZvykyPosviacka veľkonočných jedál
Nadväzujúce časti tridua
Predchodca Veľký piatok Veľkonočná vigília Nástupca

Biela sobota (iné názvy: Veľká sobota, Svätá a veľká sobota) je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou.

V rímskokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasť Veľkého týždňa a veľkonočného tridua. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.

Dňom Bielej soboty sa končí pôst. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.

Biela sobota je tak posledný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.

V gréckokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - "ríše mŕtvych"). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.

Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu (pôvodne sa krstilo počas týchto čítaní). Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou. Niekde sa po jej skončení prečítajú celé Skutky svätých apoštolov.

Je to jediná sobota v roku, keď je predpísaný pôst.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]