Skutky apoštolov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zoslanie Ducha Svätého, Ingeborgský Žaltár, okolo 1200

Skutky apoštolov[1] (skratka Sk) je piata kniha Nového zákona, popisujúca obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskej Cirkvi, najmä činnosť apoštolov Petra a Pavla v 30. a 40. rokoch 1. storočia.

Názov knihy pochádza z cirkevnej tradície. Obsah spisu však nie je celkom dobre vystihnutý keďže sa nepopisujú skutky všetkých apoštolov, ale hovorí iba o Petrovi a Jánovi a hlavne o Pavlovi. Krátko sú spomenutí ešte Štefan, Filip, Barnabáš a Jakub mladší.

Charakteristika knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha začína venovaním Teofilovi podobne ako Evanjelium podľa Lukáša, ku ktorému sa autor výslovne hlási.

Kniha obsahuje veľký počet rozsiahlejších priamych rečí, ktoré sú ale pravdepodobne dielom autora, a niektoré časti hláv/kapitol 16, 20, 21 a 27-28 sú písané v prvej osobe množného čísla. Jedna skupina gréckych rukopisov obsahuje text knihy Skutkov s pomerne významnými odchýlkami v niekoľkých veršoch, tzv. západný text, ktorý sa však väčšinou pokladá za mladší. V názoroch na jednotnosť knihy sa odborníci nezhodujú, zhodujú sa však väčšinou v tom, že Skutky apoštolov vznikli až po Lukášovom Evanjeliu, že obe napísal jeden autor, ktorý Pavlove listy síce nečítal, jeho učenie však poznal.[2]

Autor v knihe nepodáva historický cieľ ale teologický - nezadržateľné šírenie evanjelia do celého sveta. Túto koncepciu ilustrujú udalosti, ktoré sa spomínajú v knihe.

Voľba apoštola Mateja

Vznik a autorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Skutky apoštolov sa prvý raz objavuje u Ireneja (pred 200) a knihu uvádzajú všetky zoznamy Nového zákona, začínajúc zlomkom Muratoriho. Najstarší zachovaný zlomok (papyrus P 48) je z 3. storočia.

Staršia tradícia predpokladala, že kniha vznikla bezprostredne po udalostiach, ktoré popisuje, t. j. približne v roku 65, a že ju napísal Lukáš, lekár a Pavlov spolupracovník, o ktorom, sa zmieňuje v Kol 4,14 ai. Pretože je však závislá na Lukášovom evanjeliu, ktoré asi vzniklo až po zborení chrámu v roku 70, pretože sa jej opis rady udalostí nezhoduje s Pavlovým opisom v jeho listoch, prikláňajú sa moderní autori skôr k neskoršiemu dátumu, niekedy v rokoch 70 – 90.

Pre stotožnenie autora Evanjelia podľa Lukáša a Skutkov apoštolov s Lukášom z Kol 4,14 hovorí, že autor používa niekoľko odborných lekárskych termínov a snáď i to, že niektoré pasáže píše v prvej osobe množného čísla. Proti tomu hovoria náukové rozdiely medzi Skutkami apoštolov a Pavlom, odlišné opisy niektorých dôležitých udalostí i legendárny popis Pavlových činov na cestách. Autor však nikdy Pavla neoznačuje ako apoštola.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názov Skutky apoštolov je používaný v slovenskom rímskokatolíckom, evanjelickom aj ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Sk.
  2. P. Pokorný, Úvod do Nového zákona. Praha 1993, str. 122 nn.
  3. P. Pokorný, Úvod do Nového zákona. Praha 1993, str. 125 n.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Klaus Kliesch: Skutky apoštolů. Praha, 1999.
  • G. Hörster: Úvod do Nového zákona. Praha, 1994.
  • P. Pokorný: Úvod do Nového zákona. Praha, 1993.
  • Jozef Heriban: Príručný lexikón biblických vied. 3. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998. ISBN 80-88933-07-2

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skutky apoštolů na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]