Evanjelium (spisy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Evanjelium je pojem označujúci kresťanský text opisujúci život alebo učenie Ježiša Krista.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské slovo evanjelium pochádza z gréckeho ευαγγέλιον (doslovný význam dobré správy), ktorým kresťania označovali svoje učenie.

Autorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ich autorstvo býva zvyčajne tradíciou pripisované niektorému z Ježišových žiakov – apoštolov alebo ich bezprostredným žiakom (Marek, Lukáš), ktorí zachytili ich rozprávanie. S príchodom renesancie, ktorá prináša kritickejší a otvorenejší pohľad na kresťanskú tradíciu, bolo toto autorstvo v mnohých prípadoch spochybňované.[1]

Dnes je autorstvo väčšiny evanjelií takmer bez výnimky pripisované až neskorším kresťanom, píšucim v mene Ježišových učeníkov (takéto diela sa nazývajú pseudoepigrafy). Sporné zostávajú len štyri evanjeliá naćhádzajúce sa v dnešnej Biblii, ktoré podľa konzervatívnej časti kresťanov skutočne sú napísané Ježišovými učeníkmi, zatiaľ čo liberálna časť kresťanských biblistov a skeptici toto tvrdenie spochybňujú na základe kritických analýz textu týchto evanjelii[2].

Zoznam evanjelií[upraviť | upraviť zdroj]

II

Katolícki kresťania už najneskôr od čias Ireneja z Lyonu (koniec druhého storočia nl.) považovali za skutočné evanjelia len štyri[3]:

Tieto štyri evanjeliá postupne prijali a rozšírili sa medzi všetky kresťanské komunity. Ostatné evanjeliá boli zakázané cisárskými dekrétmi, často až pod trestom smrti[4]. Ďalšie zachované evanjelia, katolíkmi nazývané apokryfy boli napísané aj niekoľko storočí po Ježišovej smrti (2.-5.storočie nl):

Z mnohých evanjelií sa dodnes zachovali len fragmenty kópii alebo citácie v polemikách katolíckych kresťanov voči týmto evanjeliám:

Na základe toho, že niektoré evanjelia sa zachovali len v zmienkach iných autorov, a že niektoré najstaršie zachované kópie evanjelií žiadny zachovaný staroveký autor nespomenul, je možné, že evanjelii existovalo omnoho viac než dnes poznáme. Navyše väčšina zachovaných nekresťanskych evanjelií pochádza z jedinej náhodnej objavenej ukrytej Knižnice z Nag Hammadi. Vôbec najstarší fyzicky zachovaný text evanjelia je fragment z Jánovho evanjelia, známy ako Rylandsov papyrus P52, ktorý bol nájdený v Egypte a je datovaný do prvej polovice 2.storočia.

Harmonizácia evanjelií[upraviť | upraviť zdroj]

Populárnou formou bolo aj zjednocovanie viacerých existujúcich evanjelií do súvislého textu, čím sa dali udalosti do chronologickej podoby a vyriešili sa protirečenia v evanjeliách.

  • Diatessaron
  • Fragment 0212 – Fragment neznámej harmonizácie evanjelií
  • Justin Mučeník cituje biblické pasáže v harmonizovanej podobe, z čoho sa niektorí biblisti domnievajú, že používal niektorú takúto harmonizáciu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jozef A.Fitzmyer, Ježiš Kristus – Otázky a odpovede, Dobrá kniha, Trnava 1998
  2. Napríklad projekt Jesus Seminar
  3. Irenaeus, Proti Herésii, kniha 3, kapitola 9
  4. Napríklad prvé štyri dekréty Corpus Iuris Civilis, preložené do slovenčiny v tomto článku: [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]