Preskočiť na obsah

Evanjelium (spisy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kresťanstvo
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus

Panna Mária
Dvanásti apoštoli
Svätí

Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/LiturgiaSviatosti
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
História a kultúra
Dejiny kresťanstvaKresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, …
z  d  u

Evanjelium, slovo pochádza z gréčtiny εὐαγγέλιον euangelion, dobrá správa, pôvodne zložený z εὐ- eu- „dobrý“ a angellein „zvestovat“, ktorý súvisí so substantivom ἄγγελος angelos — „posol“ [1]. Evanjelium je pojem označujúci kresťanský text pojednávajúci o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Texty vznikali desiatky rokov po Ježišovej smrti. Štyri evanjelia zahrnuté do Nového zákona sa nazývajú kanonické, ostatné sa označujú ako apokryfné.

Ich autorstvo býva zvyčajne tradíciou pripisované niektorému z Ježišových žiakov – apoštolov alebo ich bezprostredným žiakom (Marek, Lukáš), ktorí zachytili ich rozprávanie. S príchodom renesancie, ktorá prináša kritickejší a otvorenejší pohľad na kresťanskú tradíciu, bolo toto autorstvo v mnohých prípadoch spochybňované.[2]

Dnes je autorstvo väčšiny evanjelií takmer bez výnimky pripisované až neskorším kresťanom, píšucim v mene Ježišových učeníkov (takéto diela sa nazývajú pseudoepigrafy). Sporné zostávajú len štyri evanjeliá nachádzajúce sa v dnešnej Biblii, ktoré podľa konzervatívnej časti kresťanov skutočne sú napísané Ježišovými učeníkmi, zatiaľ čo liberálna časť kresťanských biblistov a skeptici toto tvrdenie spochybňujú na základe kritických analýz textu týchto evanjelií[3].

Zoznam evanjelií

[upraviť | upraviť zdroj]
II

Katolícki kresťania už najneskôr od čias Ireneja z Lyonu (koniec druhého storočia n.l.) považovali za skutočné evanjelia len štyri[4]:

Tieto štyri evanjeliá postupne prijali a rozšírili sa medzi všetky kresťanské komunity. Ostatné evanjeliá boli zakázané cisárskymi dekrétmi, často až pod trestom smrti[5]. Ďalšie zachované evanjeliá, katolíkmi nazývané apokryfy boli napísané aj niekoľko storočí po Ježišovej smrti:

Z mnohých evanjelií sa dodnes zachovali len fragmenty kópií alebo citácie v polemikách katolíckych kresťanov voči týmto evanjeliám:

Na základe toho, že niektoré evanjeliá sa zachovali len v zmienkach iných autorov, a že niektoré najstaršie zachované kópie evanjelií žiadny zachovaný staroveký autor nespomenul, je možné, že evanjelií existovalo omnoho viac než dnes poznáme. Navyše väčšina zachovaných nekresťanských evanjelií pochádza z jedinej náhodnej objavenej ukrytej Knižnice z Nag Hammadi. Vôbec najstarší fyzicky zachovaný text evanjelia je fragment z Jánovho evanjelia, známy ako Rylandsov papyrus P52, ktorý bol nájdený v Egypte a je datovaný do prvej polovice 2.storočia.

Harmonizácia evanjelií

[upraviť | upraviť zdroj]

Populárnou formou bolo aj zjednocovanie viacerých existujúcich evanjelií do súvislého textu, čím sa dali udalosti do chronologickej podoby a vyriešili sa protirečenia v evanjeliách.

  • Diatessaron
  • Fragment 0212 – Fragment neznámej harmonizácie evanjelií
  • Justín Mučeník cituje biblické pasáže v harmonizovanej podobe, z čoho sa niektorí biblisti domnievajú, že používal niektorú takúto harmonizáciu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HARPER, Douglas. Online Etymology Dictionary [online. [Cit. 2018-12-13].]
  2. Jozef A.Fitzmyer, Ježiš Kristus – Otázky a odpovede, Dobrá kniha, Trnava 1998
  3. Napríklad projekt Jesus Seminar Archivované 2013-01-29 na Wayback Machine
  4. Irenaeus, Proti Herésii, kniha 3, kapitola 9
  5. Napríklad prvé štyri dekréty Corpus Iuris Civilis, preložené do slovenčiny v tomto článku: [1] Archivované 2008-12-25 na Wayback Machine

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]