Evanjelium (spisy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Náboženstvo
Kresťanstvo
StJohnsAshfield StainedGlass GoodShepherd Portrait.jpg
Hlavné znaky
Viera v jedného Boha v troch osobách
Ježiš Kristus je človek a Boží Syn
Hlavné osobnosti
Ježiš Kristus
Panna MáriaDvanásti apoštoliCirkevní otcovia
Zoznam osobností kresťanstva
Hlavné náboženské obrady
Omša/LiturgiaSviatosti • Denná modlitba (liturgia hodín/časoslov/...)
Knihy
Biblia (Starý zákon, Nový zákon)
Vetvy kresťanstva
Katolícka cirkev (Latinská cirkev, Východné katolícke cirkvi)

Pravoslávna cirkev (Východné pravoslávne cirkvi, Orientálne ortodoxné cirkvi)

Protestantská cirkev (Anglikánska cirkev, Luteránska cirkev, ďalšie)
História a kultúra
Dejiny kresťanstvaKresťanské umenie
Hlavné sviatky
Veľká noc
Narodenie Pána (Vianoce)
z  d  u

Evanjelium je pojem označujúci kresťanský text opisujúci život alebo učenie Ježiša Krista.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské slovo evanjelium pochádza z gréckeho ευαγγέλιον (doslovný význam dobré správy), ktorým kresťania označovali svoje učenie.

Autorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ich autorstvo býva zvyčajne tradíciou pripisované niektorému z Ježišových žiakov – apoštolov alebo ich bezprostredným žiakom (Marek, Lukáš), ktorí zachytili ich rozprávanie. S príchodom renesancie, ktorá prináša kritickejší a otvorenejší pohľad na kresťanskú tradíciu, bolo toto autorstvo v mnohých prípadoch spochybňované.[1]

Dnes je autorstvo väčšiny evanjelií takmer bez výnimky pripisované až neskorším kresťanom, píšucim v mene Ježišových učeníkov (takéto diela sa nazývajú pseudoepigrafy). Sporné zostávajú len štyri evanjeliá nachádzajúce sa v dnešnej Biblii, ktoré podľa konzervatívnej časti kresťanov skutočne sú napísané Ježišovými učeníkmi, zatiaľ čo liberálna časť kresťanských biblistov a skeptici toto tvrdenie spochybňujú na základe kritických analýz textu týchto evanjelií[2].

Zoznam evanjelií[upraviť | upraviť zdroj]

II

Katolícki kresťania už najneskôr od čias Ireneja z Lyonu (koniec druhého storočia n.l.) považovali za skutočné evanjelia len štyri[3]:

Tieto štyri evanjeliá postupne prijali a rozšírili sa medzi všetky kresťanské komunity. Ostatné evanjeliá boli zakázané cisárskymi dekrétmi, často až pod trestom smrti[4]. Ďalšie zachované evanjeliá, katolíkmi nazývané apokryfy boli napísané aj niekoľko storočí po Ježišovej smrti (2.-5.storočie n.l.):

Z mnohých evanjelií sa dodnes zachovali len fragmenty kópií alebo citácie v polemikách katolíckych kresťanov voči týmto evanjeliám:

Na základe toho, že niektoré evanjeliá sa zachovali len v zmienkach iných autorov, a že niektoré najstaršie zachované kópie evanjelií žiadny zachovaný staroveký autor nespomenul, je možné, že evanjelií existovalo omnoho viac než dnes poznáme. Navyše väčšina zachovaných nekresťanských evanjelií pochádza z jedinej náhodnej objavenej ukrytej Knižnice z Nag Hammadi. Vôbec najstarší fyzicky zachovaný text evanjelia je fragment z Jánovho evanjelia, známy ako Rylandsov papyrus P52, ktorý bol nájdený v Egypte a je datovaný do prvej polovice 2.storočia.

Harmonizácia evanjelií[upraviť | upraviť zdroj]

Populárnou formou bolo aj zjednocovanie viacerých existujúcich evanjelií do súvislého textu, čím sa dali udalosti do chronologickej podoby a vyriešili sa protirečenia v evanjeliách.

  • Diatessaron
  • Fragment 0212 – Fragment neznámej harmonizácie evanjelií
  • Justín Mučeník cituje biblické pasáže v harmonizovanej podobe, z čoho sa niektorí biblisti domnievajú, že používal niektorú takúto harmonizáciu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jozef A.Fitzmyer, Ježiš Kristus – Otázky a odpovede, Dobrá kniha, Trnava 1998
  2. Napríklad projekt Jesus Seminar
  3. Irenaeus, Proti Herésii, kniha 3, kapitola 9
  4. Napríklad prvé štyri dekréty Corpus Iuris Civilis, preložené do slovenčiny v tomto článku: [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]