Tomášovo evanjelium o detstve

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tomášovo evanjelium o detstve[1] (iné názvy: Tomášovo rozprávanie o detstve[2], Tomášovo evanjelium o Ježišovom detstve[3], Evanjelium detstva[4], v pravoslávnej terminológii Evanjelium o detstve Isusa[5]) je novozákonný apokryf. Patrí medzi tzv. evanjeliá detstva.[6]

Datovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tradične je Tomášovo evanjelium o detstve datované na koniec 2. storočia.[1] To sa opiera o zmienky v prácach cirkevných otcov ako Ireneja z Lyonu, Órigena a Hippolyta Rímskeho.

V prípade apokryfov sú ale takéto staré zmienky veľmi nespoľahlivé, takže toto datovanie nie je vôbec isté. Textová kritika rukopisov tu nie je nápomocná, pretože zachované rukopisy sú veľmi neskoré a možno aj spätné preklady.[7]:272

Rukopisy[upraviť | upraviť zdroj]

Grécke rukopisy sú pomerne neskoré odpisy, takže text sa v nich dosť odlišuje.[7]:273-274 Niekedy sa preto pri rozlišujú dva texty: staršia a rozsiahlejšia verzia A (považovaná za textus receptus) a mladšia, stručnejsia verzia B.

Z prekladov sú zachované texty v sýrčine, latinčine, gruzínčine, staroslovienčine a etiópsky preklad – v klasickej etópčine – geʻez.[7]:273-274

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Tomášovo evanjelium o detstve obsahuje informácie o detstve Ježiša, od jeho piatich do dvanástich rokov (do návštevy v chráme).[2] Mladý Ježiš počas tohto obdobia koná asi 20 zázrakov, do kanonických evanjelií sa dostal iba príbeh o diskutujúcom Ježišovi v chráme (evanjelium podľa Lukáša).[7]:270-272 Jednotlivé príbehy sú voľné prepracovanie ľudových rozprávok a mýtov.[4]

Tento apokryf „hromadí zázrak na zázrak aby ukázal, že Božské dieťa bolo vystrojené aj zázračnou božskou mocou“.[2] Zázrakom, ktoré vykonáva, chýba morálne alebo teologické zdôvodnenie.[3]

V nemeckom vydaní apokryfných evanjelií o ňom Oscar Cullmann napísal: „Pri všetkom nedostatku vkusu, miery a ohľadu musíme legendistovi, ktorý je autorom Tomášovho evanjelia o detstve, priznať, že je obdarený talentom vykresliť príbeh s naivnou názornosťou, hlavne tam, kde ide o scény všedného detského dňa“.[7]:270

Neskôr bolo včlenené do iných zbierok legiend Ježišovho detstva.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Tomášovo evanjelium o detstve. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. 1350 s. (Biblica; zv. 4.) S. 1027.
  2. a b c TOMÁŠOVO ROZPRÁVANIE O DETSTVE. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 417.
  3. a b Tomášove apokryfy. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník. 1. vyd. Zväzok II. L – Ž. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2008. 439 s. ISBN 978-80-7162-734-0. S. 338.
  4. a b SVENCICKÁ, Irina Sergejevna. Rané kresťanstvo. Apokryfy. Preklad Juraj Zelman. 1. vyd. Bratislava : Spektrum, 1990. 336 s. ISBN 80-218-0154-9. S. 308 – 312.
  5. PRUŽINSKÝ, Štefan. Patrológia. 1. vyd. Zväzok II : cirkevná a kresťanská literatúra 2. až 8. storočia. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2003. 480 s. ISBN 80-8068-203-8. S. 10.
  6. DROBNER, Hubertus R. Patrologie : úvod do studia starokřesťanské literatury. Preklad Monika Recinová. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2011. 807 s. (Mathésis; zv. 4.) ISBN 978-80-7298-466-4. S. 40 – 41.
  7. a b c d e Neznámá evangelia : Novozákonní apokryfy I. Ed. Jan Amos, Petr Pokorný. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2006. 464 s. (Knihovna rané křesťanské literatury; zv. 1.) ISBN 80-7021-839-8.