Jakub mladší

Svätý Jakub mladší, socha v kostole v Portugalsku

Svätý Jakub mladší alebo Jakub Alfeov (Alfejov) alebo Jakub Menší, syn Alfe(j)ov, apoštol, je biblická postava.

Život

Podľa Biblie je jeden z Dvanástich apoštolov Ježiša Krista, mučeník. Jakub mladší bol Alfeovým synom. Často býva stotožňovaný s Jakubom, ktorého matka, Mária Kleofášova, stála na Kalvárii pod krížom, na ktorom zomieral Ježiš Kristus. Taktiež sa stotožňuje s Jakubom, „Pánovým bratom“, ktorý videl vzkrieseného Krista a mal prímenie "Spravodlivý". Jakub Alfeov sa v kresťanstve pokladá za prvého jeruzalemského biskupa, ktorého apoštol Pavol vo svojom liste Galaťanom označuje spolu s Petrom a Jánom za jeden zo "stĺpov Cirkvi". Taktiež sa považuje za autora Listu sv. Jakuba, jednej z častí Nového zákona. Podľa Tradície katolíckej cirkvi bol bratom apoštola Júdu Tadeáša a bratrancom Ježiša, pretože jeho matka Mária Kleofášova bola sestrou Panny Márie.

Uctievanie

Katolícka cirkev si podľa Rímskeho martyrológia tohto apoštola uctieva spolu s apoštolom Filipom 3. mája.

Tradičným ikonografickým atribútom sv. Jakuba Alfeovho je valchársky kyjak, ktorým mal byť zavraždený po tom, ako ho židovská veľrada v Jeruzaleme odsúdila v roku 62 na smrť ukameňovaním. Jeho smrť zaznamenáva aj židovský historik Flavius Iosephus, čím sa Jakub stáva jediným apoštolom, o ktorého existencii sa zmieňuje aj mimokresťanská literatúra.

V Anglicku je sv. Jakubovi Alfeovmu zasvätených 26 kostolov, často spoločne so sv. Filipom.

Pozri aj

• Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub mladší

Literatúra

• "Dňa 9. októbra : Svätý apoštol Jakub mladší (Alfejov)." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 520-521. ISBN 80-7165-381-0
• "Jakub Alfejov, apoštol : 9. október." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 47-48. ISBN 80-967341-1-3