Tomáš (apoštol)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätý Tomáš
Thomas Apostle Hajdudorog.JPG
Apoštol Tomáš, ikona z konca 18. stor. z ikonostatu gréckeho pravoslávneho kostola v Hajdúdorogu , Maďarsko
Narodenie ?
Úmrtie 1. storočie
Atribúty kopija, oštep
Patronát architektov, teológov, tesárov, kamenárov, geometrov, Indie, Portugalska, Puly, pomocník slepcov
Cirkev rímskokatolícka cirkev, východné cirkvi
Sviatok 3. júl (rímskokat. cirkev), 6. október (vých. cirkvi)
Portal.svg Biografický portál

Svätý Tomáš (1. storočie) (z hebr. teóma, t.j. dvojča), nazývaný Didymos, bol jedným z Ježišových učeníkov. Jeho meno s prívlastkom „neveriaci“ sa časom stalo pomenovaním skeptikov, ktorí sa na vlastné oči alebo dotykom musia presvedčiť o existencii niektorých javov.

Tomášovo meno[upraviť | upraviť zdroj]

V evanjeliách sa okrem mena Tomáš uvádzaj aj s pogréčteným menom Didym(u)os (t.j. dvojča ale tiež blíženec), prevzatým z pôvodného aramejského a hebrejského mena. Predpokladá sa, že toto prímenie súviselo s tým, že mal zrejme sestru alebo brata, narodeného spolu s ním. Pod týmto menom ho spomína Ján na dvoch miestach svojho evanjelia:

16 Tu povedal Tomáš, nazývaný Didymos, ostatným učeníkom...
– (Jn 11,16)
2 Boli tam spolu Šimon Peter, Tomáš, nazývaný Didymos,...
– (Jn 21,2)

Tomášovo účinkovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi apoštolov, o ktorých jestvuje málo spoľahlivých historických údajov a tak sa o jeho živote a skutkoch dozvedáme väčšinou iba z novozákonných textov; okrem Markovho evanjelia je o ňom zmienka u všetkých ostatných evanjelistov. V nich sa jeho meno spomína niekoľkokrát: pri vyvolení dvanástich, v texte o vzkriesení Lazara, pri Poslednej večeri, o Tomášovom pochybovaní, pri Ježišovej rozlúčkovej reči a pri očakávaní zoslania Ducha svätého.

Pochádzal z Galiley a patril medzi nejvernejších a najodvážnejších Kristových učeníkov. Prvé svedectvo o Tomášovej viere podáva svätý Ján vo svojom evanjeliu a týka sa udalosti, ktorá predchádzala vzkrieseniu Lazara. Ježiš sa rozhodol odísť do Betánie, lebo sa dozvedel, že Lazar, brat Marty a Márie, zomrel. Učeníci ho odhovárali, pripomínajúc mu nedávnu udalosť, keď ho v Judey Židia chceli ukameňovať. Tomáš vtedy povedal ostatným učeníkom slová, ktorými dokázal svoju vieru a ochotu obetovať za Ježiša svoj život:

Poďme aj my a umrime s ním.
– (Jn 11,16)

V svedectve o Poslednej večeri sa uvádza, že Ježiš vysvetlil učeníkom, aký bude jeho osud ale tiež súčasne, že im pripraví miesto a vráti sa po nich. Povedal im, že vedia kam ide aj to, ako sa tam dostanú oni. Vtedy Tomáš odporoval:

5 Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?
– (Jn 14,5)

Ježiš mu nato odpovedal významnými slovami:

6 „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa. 7 Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“.
– (Jn 14,6-7)

Ak sa dívame na udalosti okolo Ježišovho zmŕtvychvstania a Tomášovej účasti v nich pohľadom moderného človeka, prichádzame k záveru, že reálna podstata príbehu, zapísaného v evanjeliách, je prostá. Po svojom zmvŕtvychvstaní sa Ježiš zjavil všetkým učeníkom. Tomáš s nimi nebol. Keď sa s nimi stretol a oni mu povedali, že Ježiš žije, Tomáš nechcel uveriť, dokiaľ sa sám nepresvedčí:

Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
– (Jn 20,25)

.

Na základe tohto vyhlásenia dostal prezývku „neveriaci Tomáš“.

O týždeň neskôr Ježiš sa opäť zjavil učeníkom a Tomáša vyzval, aby vložil prsty do jeho rán:

Potom povedal Tomášovi: Vlož sem prst a pozri moje ruky. Vystri ruku a vlož ju do môjho boku. A nebuď neveriaci ale veriaci.
– (Jn 21,27-28)

Tomáš pred ním padol na kolená a vyznal, že Ježiš je jeho Pán. Pre budúcnosť mal tento výrok ďalekosiahly význam, pretože pre nasledovníkov apoštolov i pre cirkevných otcov sa stal Tomáš zárukou a istotou, že apoštoli skutočne stretli zmŕtvychvstalého Krista. Svätý Ján ešte dodáva, že „Ježiš vykonal pred svojimi učeníkmi ešte veľa iných znamení, o ktorých nie je reč v tejto knihe.“ (Jn 20:30). Podľa tejto udalosti je v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi pomenovaná Tomášova nedeľa, ktorá je prvou nedeľou po Pasche.

Legendy o svätom Tomášovi[upraviť | upraviť zdroj]

Andrea del Verrocchio, Kristus a neveriaci Tomáš, 1467 - 1783, bronz, Kostol Orsanmichele, Florencia, detail

Podľa jednej legendy bol Tomáš ako jediný prítomný pri Nanebovzatí Ježišovej matky Panny Márie. Ostatní apoštoli boli zázračne prenesení do Jeruzalema, aby boli prítomní pri jej smrti, no Tomáš ostal v Indii. Po pohrebe bol však prenesený k jej hrobu, kde bol svedkom jej Nanebovzatia. Ako stúpala, spadol jej povraz (tzv. pás Panny Márie, vtedy súčasť vonkajšieho oblečenia omotaný okolo pása). Pri prerozprávaní príbehu ostatným apoštolom, tí boli vzhľadom na Tomášove pochybnosti pri Zmŕtvychvstaní Ježiša skeptickí a neuverili jeho slovám, až kým nenašli prázdny hrob a nevideli povraz. V stredovekom renesančnom umení sa často zobrazuje ako Tomáš dostáva tento povraz (napr. Raffaelovo Korunovanie Panny Márie).

Tomášovi kresťania (Kresťania svätého Tomáša)[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa jednej legendy odišiel Tomáš po Kristovom nanebovstúpení medzi Partov ako misionár a dostal sa až do Indie. Dodnes ho kresťania v Indii uctievajú ako zakladateľa kresťanstva (pôvodní indickí kresťania sa nazývajú aj kresťania svätého Tomáša alebo Tomášovi kresťania. Od jeho pôsobenia v Indii odvodzuje svoju existenciu Sýrsko-malabarská katolícka cirkev a Sýrsko-malankarská katolícka cirkev a aj Malankarská ortodoxná cirkev).

Čo sa týka jeho účinkovania v Indii pôsobil v okolí dnešného mesta Chennaj (skôr známeho pod menom Madras). Tu obracal na kresťanskú vieru miestnych obyvateľov. Tu aj údajne v roku 72 našiel svoju smrť, keď bol prebodnutý oštepom. Ako miesto jeho smrti sa udáva Mailapur, kde dodnes miestna katolícka diecéza nesie patrocínium svätého Tomáša. Neďaleko tohto miesta je dodnes tzv. Hora svätého Tomáša, na ktorej bol v roku 1547 na jeho počesť postavený chrám. Tu stál kamenný kríž, kde podľa tradície boli ostatky svätého Tomáša uložené. Tie v roku 394 preniesli do Edessy (dnešné Şanlıurfa v južnom Turecku). Podľa inej tradície Tomášove ostatky sa v roku 1258 dostali na ostrov Chios v Egejskom mori a odtiaľ do dnešnej Ortony v regióne Abruzzy v strednom Taliansku.

Tomáš apoštol, byzantská mozaika z 12. stor., Konkatedrála Santa Maria dell'Ammiraglio, Palermo

S pobytom Tomáša v Indii súvisí ešte jedna legenda. Údajne tu od miestneho kráľa menom Gundaphar dostal poverenie postaviť palác. Poskytnuté peniaze však Tomáš tajne rozdával chudobným. Kráľ videl, že stavba vôbec nenapreduje a Tomáš mu ako vysvetlenie povedal, že „palác uvidí až po smrti, pretože bol postavený v nebi“. Vtedy zázračne ožil kráľov mŕtvy brat a potvrdil Tomášove slová. Na kráľa to malo taký účinok, že sa sám stal kresťanom. Z historického hľadiska je zaujímavý fakt, že meno kráľa Gundaphara nie je vymyslené; panovník takého mena skutočne v Indii žil.

Evanjelium podľa Tomáša[upraviť | upraviť zdroj]

Apoštolovi Tomášovi sa pripisuje autorstvo viacerých apokryfných textov. Najznámejšie z nich je Evanjelium podľa Tomáša, ktoré bolo napísané koptským jazykom a našlo sa v egyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945 (dnes tvorí súčasť tzv. Knižnice z Nag Hammádí). Dodnes existuje v gréckej, latinskej a sýrskej verzii. Obsahuje rozprávanie o Ježišovej mladosti a jeho zázračnej moci už od detstva. Autor evanjelia tým chcel dokázať, že Ježiš bol obdarený Božskou mocou už ako dieťa.

Hoci niektorí si myslia, že bolo napísané skôr ako novozákonné evanjeliá, väčšina učencov ho považuje za neskoré gnostické dielo.

Svätý Tomáš v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne možno povedať, že svätý Tomáš patrí medzi obľúbených svätcov. Dokazuje to viacero sakrálnych stavieb s jeho patrocíniom (na Slovensku napr. v Novej Vsi nad Žitavou, v zahraničí napr. známy v Kostol svätého Tomáša na pražskej Malej Strane, Kostol svätého Tomáša v Brne či v nemeckom Lipsku Thomaskirche, ktorý sa preslávil ako miesto uloženia ostatkov hudobného génia Johanna Sebastiana Bacha).

Svätý Tomáš je rovnako častým námetom umeleckých diel. Najčastejšie sa s ním stretávame ako sa dotýka Kristových rán, prípadne v scéne ako prijíma Máriin opasok pri jej Nanebovzatí. Z ikonografického hľadiska býva zobrazený ako väčšina apoštolov, s nástrojom svojho umučenia: v tomto prípade je to kopija alebo oštep. Inokedy je zobrazovaný s trojuholníkom alebo uholníkom tvaru T, čo je odkaz na jeho stavbu paláca v Indii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
  • I. Rusina, M. Zervan, Životy svätých - ikonografia, Pallas, Bratislava 1994, ISBN 80-7095-019-6
  • R. P. Nettelhorst, 100 postáv z Biblie, Slovart, Bratislava 2008, ISBN 978-80-8085-619-9
  • Sl. Ravik, Biblické příběhy, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-344-8
  • A. Novotný, Biblický slovník, Česká biblická spoločnosť, Praha, 1992, ISBN 80-900881-1-2
  • Apoštol Tomáš
  • abcsvatych.com
  • "Dňa 6. októbra : Svätý slávny apoštol Tomáš, menom Dvojča." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 520-521. ISBN 80-7165-381-0
  • "Tomáš, apoštol : 6. október." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 44 – 46. ISBN 80-967341-1-3