Júda Tadeáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svätý Júda Tadeáš od Georges de La Tour

Svätý Júda Tadeáš (iné mená: Júda, Júda Jakubov, Lebbaj, Lebbaeus, Lebeus[1]; 1. storočie), jeden z Dvanástich Ježišových apoštolov, mučeník.

Zvyčajne sa stotožňuje s Tadeášom, bratom Jakuba, jedného z „Pánových bratov“ a autorom Júdovho listu. O jeho živote po zoslaní Ducha Svätého je málo známe. Podľa Západnej tradície odišiel spolu so sv. Šimonom Horlivcom apoštolom do Perzie, kde hlásali evanjelium a obaja tam zomreli mučeníckou smrťou.

V moderných časoch sa Júda stal pomerne obľúbeným ako patrón „beznádejných prípadov“. Hovorí sa, že jeho patrónstvo vzniklo vďaka tomu, že ho dlho nik nevzýval, lebo jeho meno sa podobalo na meno Judáša. Práve preto pomáha aj v najzúfalejších situáciách. Verí sa, že pozostatky Júdu a Šimona preniesli v 7. – 8. storočí do Chrámu Sv. Petra v Ríme. Remeš a Toulouse taktiež tvrdia, že majú dôležité relikvie. V umení je Júdovým zvyčajným atribútom palica, nástroj, ktorým mu spôsobili smrť. Na iných vyobrazeniach drží v ruke loďku, kým Šimon rybu, pravdepodobne preto, že ako príbuzní Zebedeja poslúchli to isté volanie ako on. Sviatok sv. Júdu (spolu so Šimonom) je na Západe 28. októbra, na Východe (Júda sám) 19. júna.

Dnes sv. Júda Tadeáš patrí medzi najmenej známych a zrejme aj uctievaných apoštolov medzi veriacimi. Boh má osobitnú záľubu v tých, ktorí sú najviac ponižovaní a zaznávaní. Zrejme aj preto sa pripisuje orodovaniu sv. Júdu osobitný úžitok. Dnes sv. Júda Tadeáš je v Cirkvi uctievaný ako orodovník v osobitne ťažkých a bezvýchodiskových situáciách.

Tento atribút sa mu prideľuje na prvom mieste na základe množstva dobrodenia a zázrakov, ktoré sa ľuďom dostali pri modlitbách k sv. Júdovi. O to väčšmi však túto vlastnosť apoštolovi ľudia pripisujú po zjaveniach svätej Brigite, ktorej Kristus povedal, že sv. Júda je “láskavý muž, ktorý chce vždy pomôcť.” Kristus veľkej švédskej mystičke rovnako prikázal, aby zriadila v miestnom kostole piaty oltár zasvätený práve sv. Júdovi Tadeášovi. “Treba, aby bol zasvätený Tadeášovi, pretože vďaka jeho čistote srdca bude bez pochybností porazený diabol.”

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Júda. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 565.

Literatúra a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]