Preskočiť na obsah

Raffael

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Raffaello Santi
taliansky renesančný maliar a architekt
Raffael
Narodenie6. apríl 1483
Urbino, Urbinské vojvodstvo
Úmrtie6. apríl 1520 (37 rokov)
Rím, Pápežský štát
PodpisRaffael, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Raffael
Svadba Panny Márie

Raffael, vlastným menom Raffaello Sanzio, známy aj ako Raffaello Santi, Raffaello de Urbino alebo Rafael Sanzio de Urbino (* 6. apríl 1483, Urbino, Urbinské vojvodstvo – † 6. apríl 1520, Rím, Pápežský štát) bol taliansky renesančný maliar a architekt florentskej školy v období vrcholnej renesancie.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Urbine. Jeho otec, Giovanni Santi, bol taktiež maliarom na urbinskom dvore. V roku 1491 mu zomrela matka a o tri roky neskôr aj otec. Jedenásťročný Raffael bol zverený do výchovy svojho strýka Bartolomea, ktorý bol kňazom. Chlapcov talent sa prejavil veľmi skoro. Existujú doklady o tom, že sa podieľal na práci v otcovej maliarskej dielne ešte za jeho života.

Urbino bolo za vlády Federica da Montefeltro centrom kultúry. Vojvoda štedro podporoval umenie aj umelcov a na jeho dvore pracovali významní talianski maliari ako Donato Bramante, Piero della Francesca, Paolo Uccello alebo Luca Signorelli. Kontakt s týmito umelcami prispel k Raffaelovmu rýchlemu dozrievaniu, rovnako ako práca v maliarskom ateliéri majstra Pietra Perugina, ktorý mal na jeho ranú tvorbu značný vplyv. Nie je preto veľmi udivujúce, že už v roku 1501, teda vo veku 18 rokov sa o Raffaelovi Santim hovorí ako o majstrovi.

Prvou zdokumentovanou prácou je oltárny obraz v chráme sv. Nicoly z Tolentina v Citta di Castello, mestečku medzi Perugiou a Urbinom (obraz bol značne poškodený pri zemetrasení v roku 1789 a zachovali sa iba fragmenty). V nasledujúcich rokoch pracoval na objednávkach kostolov v najbližšom okolí (Brera, Perugia).

V roku 1504 odišiel do Florencie, aby študoval práce Leonarda da Vinci a Michelangela. Strávil tu takmer štyri roky. Ďalej pracoval na chrámových objednávkach zo svojho rodného kraja, ale pod vplyvom umelcov florentskej školy, najmä Fra Bartolomea zásadne zmenil svoj maliarsky štýl. Jemné elegantné Peruginove línie nahradil oveľa robustnejšími a pôsobivejšími formami.

Na konci roku získal objednávku pápeža Julia II. na výzdobu miestností v jeho paláci a vo Vatikáne. Pre dvadsaťpäťročného umelca to bola veľmi prestížna záležitosť, ktorú vedel náležite využiť a zostal v Ríme natrvalo a takmer výhradne v službách pápeža Júlia a jeho nasledovníka Leva X.. Portréty obidvoch pápežov patria medzi najlepšie Raffaelove portrétne diela.

V roku 1514 bol menovaný za hlavného architekta Baziliky sv. Petra. Mnoho jeho prác sa síce po jeho smrti pri prestavbách stratilo, ale jeho stopa je vo Vatikáne stále zreteľná. V roku 1515 bol menovaný správcom antických zbierok Vatikánskeho múzea. Z tejto doby pravdepodobne pochádza aj najslávnejší Raffaelov obraz Sixtínska madona (dnes v galérii Zwinger v Drážďanoch) pomenovaná podľa pápeža Sixta IV., ktorý stojí pri jej nohách.

Jednou z najdôležitejších pápežských objednávok bola séria desiatich návrhov gobelínov so scénami zo života svätého Pavla z Tarsu a sv. Petra pre Sixtínsku kaplnku. Gobelíny utkali v dielni Piera van Aelsta v Bruseli. Je pravdepodobné, že Raffael konečný výsledok svojho diela nikdy nevidel, lebo boli dodávané do Ríma v rokoch 1519 a 1520.

Rafael sa nikdy neoženil aj keď sa traduje, že bol v roku 1514 zasnúbený s vnučkou kardinála Mariou Bibbienou. Inou ženou v jeho živote bola pravdepodobne La Fornarina, Margerita, dcéra pekára Francesca Lutti zo Sieny. Podľa životopisca Giorgia Vasariho zomrel Raffael po príliš búrlivej noci strávenej s Margeritou a následnej nevhodnej liečbe.

Zomrel v deň svojich 37 narodenín roku 1520 a bol pochovaný v rodnom Urbine. Jeho pozostatky boli prenesené roku 1759 do rímskeho Panteónu. (Malo ísť o vyrovnanie historickej podlžnosti významným Talianom.) Na jeho náhrobku je nápis vytvorený spisovateľom a básnikom kardinálom Pietrom Bembo: „Ille hic est Raffael, timuit quo sospite vinci, rerum magna parens et moriente mori.“ (Tu leží Raffael, za ktorého života sa Príroda obávala, že nad ňou zvíťazí; keď zomrel, túžila zomrieť s ním).

Portrét mladíka alebo Fornariny
Sixtínska Madona - Drážďany
La Fornarina
Požiar v Borgu, 1514, freska
Svätá Katarína Alexandrijská
Portrét Júlia II.
Villa Farnesina, freska

Dielo Raffaela Santi je napriek jeho krátkemu životu neobyčajne rozsiahle. Každá väčšia galéria sa môže pochváliť nejednou ukážkou jeho tvorby.

Prvé maľby

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Anjel - časť oltárneho obrazu, 1500 - 1501, olej na dreve, Musée du Louvre, Paríž
  • Anjel - časť oltárneho obrazu, 1500 - 1501, olej na dreve, Pinacoteca Tosio Martinengo, Brescia
  • Sv. Sebastián, 1501 - 1502, olej na dreve, Accademia Carrara, Bergamo
  • Portrét muža, 1502, olej na dreve, Galéria Borghese, Rím
  • Ukrižovanie - oltárny obraz, 1502 - 1503, olej na dreve, National Gallery, Londýn
  • Korunovanie panny - oltárny obraz, 1502 - 1503, olej na plátne, Vatikánske múzeum, Vatikán
  • Zvestovanie - oltárny obraz, 1502 - 1503, olej na plátne, Vatikánske múzeum, Vatikán
  • Klaňanie sa troch kráľov - oltárny obraz, 1502 - 1503, olej na plátne, Vatikánske múzeum, Vatikán
  • Obetovanie v chráme - oltárny obraz, 1502 - 1503, olej na plátne, Vatikánske múzeum, Vatikán
  • Madona s dieťaťom, 1503, olej na dreve, Norton Simon Museum of Art, Pasadena
  • Tróniaca Madona s dieťaťom, 1504 - 1505, tempera a zlato na dreve, Metropolitan Museum of Art, New York
  • Portrét Pietra Bembo, 1504, olej na dreve, Múzeum veľkých umení, Budapešť
  • Zasnúbenie panny, 1504, olej na oblúkovom panely, Pinacoteca di Brera, Miláno

Florencia 1504 - 1506

[upraviť | upraviť zdroj]

4* Sv. Juraj a drak, 1505 - 1506, olej na dreve, National Gallery of Art, Washington D.C.

Florencia 1507 - 1508

[upraviť | upraviť zdroj]

Výzdoba miestností pápežského paláca vo Vatikáne

[upraviť | upraviť zdroj]

Rím 1509 - 1520

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • PAŽITKOVÁ, Oľga: Raffael Santi : Z maliara kniežat knieža maliarov. In: Historická revue, roč. XXXI, 2020, č. 4, s. 34  – 39.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raffael

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]