Preskočiť na obsah

Zasnúbenie Panny Márie (Raffael)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zasnúbenie Panny Márie

Základné informácie
AutorRaffael
Rok1504
Technikaolej na paneli
Rozmery170 × 118 cm
GalériaPinacoteca di Brera, Miláno

Zasnúbenie Panny Márie (tal. Sposalizio della Vergine) je názov olejomaľby talianskeho renesančného umelca Raffaela Santiho z roku 1504.

Akt zasnúbenia Panny Márie a Jozefa je jedným z kľúčových momentov mariánskeho cyklu.

26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta, 27 k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávidovho. Meno panny bolo Mária.
Lk 1,26-27

Pre bežného človeka zrejme najznámejšie umelecké zobrazenie tejto udalosti pochádza od Raffaela. Týmto obrazom sa urbinský umelec prihlásil k dielu svojho učiteľa Pietra Perugina, od ktorého prevzal kompozíciu jeho diela s rovnakým názvom, dnes uloženého v Musée des Beaux-Arts vo francúzskom meste Caen.

Toto rozmerovo neveľké, no veľmi slávne dielo, vzniklo na konci raného obdobia Raffaelovej tvorby v Umbrii ako oltárny obraz pre kaplnku rodiny Albizziniovcov v Kostole San Francesco v meste Città di Castello (dnes na tomto mieste visí jeho kópia).

Mladý umelec sebavedome a veľkými písmenami signoval a datoval toto dielo na chrámovom vlyse, v ktorom sa zbiehajú línie centrálnej perspektívy, koncipujúce obrazový priestor.

Výjav sa odohráva na perspektívne presne vyznačenej dlažbe priestranstva pred kostolom a rozplýva sa vo vzdialenej kopcovitej, lúkami a lesmi pokrytej krajine. Geometrickým stredom celej kompozície sú otvorené dvojkrídlové chrámové dvere, zvýraznené prirodzeným osvetlením.

Zobrazenie chrámovej stavby je zrejmým Raffaelovým príspevkom k dobovej architektonickej debate o kostoloch s kruhovým pôdorysom. Pre pochopenie ikonografie diela je dôležitá skupina mladíkov s dlhými palicami stojacich za svätým Jozefom. Zlatá legenda (Legenda aurea) udáva, že Jozef bol určený medzi mnohými inými nápadníkmi ako Máriin ženích vďaka zázračne rozkvitnutej palici. Jeden so sklamaných nápadníkov láme svoju, teraz už nepotrebnú palicu.

Obraz mal medzi verejnosťou i v umeleckých kruhoch veľký ohlas. Maliar a známy umelecký historik Giorgio Vasari v jednom zo svojich diel chválil Raffaelovo Zasnúbenie, pretože na obraze je namaľovaný chrám prevedený perspektívne. „Človek žasne, akú ťažkú úlohu si Raffael uložil a ako sa s ňou vysporiadal.“

Jedno z najzákladnejších Raffaelových diel sa do zbierok galérie dostalo už začiatkom 19. storočia. V roku 1806 vydal Giuseppe Bossi, vtedajší sekretár Accademie di Brera, ktorej kmeňovou súčasťou sa Pinacoteca di Brera stala tri roky predtým, publikáciu Notizie delle opere di disegno pubblicamente esposte nella Reale accademia di Milano nel maggio dell'anno 1806 (Poznámky o umeleckých dielach verejne vystavených v Kráľovskej akadémii v Miláne v máji roku 1806), katalóg vystavovaných diel, kde okrem iných uvádza aj Raffaelovo Zasnúbenie Panny Márie.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoportrét
Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Raffaela
pozri

Zoznam Raffaelových diel
  • St. Zuffi, Pinacoteca di Brera, Knižní klub, Praha, 2006, ISBN 80-242-1676-0
  • Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4
  • P. Burke, Italská renesance, Mladá fronta, Praha, 1996, ISBN 80-204-0589-5