Madrid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Madrid pozri Madrid (rozlišovacia stránka).
Madrid
hlavné mesto
CollageMadrid.jpg
Bandera de Madrid.svg
Vlajka
Escudo de Madrid.svg
Erb
Krajina Španielsko Španielsko
Autonómne spol. Madridské spoločenstvo
Rieka Manzanares
Nadmorská výška 655 m n. m.
Súradnice 40°23′S 3°43′Z / 40.383°S 3.717°Z / 40.383; -3.717
Rozloha 605,77 km² (60 577 ha)
 - okresu 10 506 km² (1 050 600 ha)
Obyvateľstvo 3 255 944 (2009)
 - okresu 6 386 932
Hustota 5 374,88 obyv./km²
 - okresu 608 obyv./km²
Založenie 9. storočie
Primátor Alberto Ruiz-Gallardón (PP)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 28001 – 28080
Tel. predvoľba 34 (Španielsko) + 91 (Madrid)
Poloha mesta v rámci Španielska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Španielska
Wikimedia Commons: Madrid

Madrid je hlavným a zároveň najväčším mestom Španielska, leží v jeho centre. Má viac ako 3 milióny obyvateľov, je tiež hlavným mestom Madridského spoločenstva, ktoré je súčasťou jedného zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. V madridskej aglomerácii žije viac ako 6 miliónov obyvateľov. Počtom obyvateľov je tretie najväčšie v (po Londýne a Berlíne) a jeho metropolitná oblasť je tretia najväčšia v EÚ (po Londýne a Paríži)[1].

Je politickým centrom štátu, sídli tu vláda a španielsky kráľ Juan Carlos I. Od roku 2003 je primátorom mesta Alberto Ruiz-Gallardón, ktorý dovtedy viedol Madridské spoločenstvo a vystriedal tak bývalého primátora Manzana. Obaja sú členmi rovnakej politickej strany Partido Popular.

Z medzinárodných organizácií tu sídli Svetová organizácia pre cestovný ruch (WTO). Madrid je vplyvným kultúrnym centrom so svetoznámymi múzeami, napríklad Museo del Prado, Thyssen-Bornemisza a Museo Reina Sofía.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku.[2] Počas Rímskej ríše patrilo územie diecéze Complutum (dnes Alcalá de Henares) Vznikol ako moslimská pevnosť založená na zvyškoch vizigótskeho osídlenia zo 7. storočia. Pôvod dnešného mesta sa začal v 9. storočí, keď na mieste dnešného Kráľovského paláca postavil Mohamed I. malý palác. Okolo tohto paláca bola postavená malá citadela al-Mudaina. Blízko paláca tiekla rieka Manzanares, ktorú Arabi nazývali al-Majrīṭ (arab. المجريط – zdroj vody). Z toho vzniklo pomenovanie miesta Majerit, ktoré sa neskôr vyvinulo do súčasného Madrid.

Citadelu dobyl v roku 1083 kresťanský kráľ Leónu a Kastílie Alfonz VI., pri svojom postupe do Toleda. Miestnu mešitu následne vysvätil ako kresťanský kostol. V roku 1329 vznikli na podnet Ferdinanda IV. v meste generálne kortesy. Miestni Sefardskí Židia a Mauri žili v meste až do 15. storočia, keď boli vyhnaní.

V roku 1561 si obec vybral ako sídlo svojho dvora Filip II., čím sa stala prvým stálym hlavným mestom španielskej monarchie. S výnimkou obdobia rokov 16011606, kedy bol hlavným mestom Valladolid, a krátkeho obdobia počas španielskej občianskej vojny, kedy vláda sídlila najskôr vo Valencii a potom v Barcelone, Madrid je hlavným mestom až dodnes.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na rieke Manzanares v strede Španielska aj Madridského spoločenstva (ktoré zahŕňa mesto spolu s mestskou aglomeráciou, predmestím a priľahlými dedinami). Susedí s autonómnymi spoločenstvami Kastília-La Mancha a Kastília-León.

Vývoj teploty a zrážok v meste[upraviť | upraviť zdroj]

Parque del Buen Retiro
1971 – 2000 Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Priemerná
Maximálna
teplota (°C)
9.7 12.0 15.7 17.5 21.4 26.9 31.2 30.7 26.0 19.0 13.4 10.1 19.4
Minimálna
teplota (°C)
2.6 3.7 5.6 7.2 10.7 15.1 18.4 18.2 15.0 10.2 6.0 3.8 9.7
Zrážky (mm) 37 35 26 47 52 25 15 10 28 49 56 56 436 spolu

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoju ekonomickú produkciu, životný štandard a rozsah trhu je Madrid považovaný za hlavné finančné centrum Pyrenejského polostrova. Sídlia tu centrály väčšiny španielskych spoločností, rovnako ako centrály troch zo sto najväčších spoločností na svete (Telefónica, Repsol-YPF, Banco Santander).[3]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že Madrid je moderné mesto s modernou infraštruktúrou si viaceré pamiatky a časti mesta zachovali historický charakter. Medzi najznámejšie patrí Kráľovský palác, Kráľovské divadlo, park Buen Retiro z roku 1631 a budova Národnej knižnice z 19. storočia, kde sídli aj archeologické múzeum a sú tu uchované viaceré španielske národné pamiatky. V meste sú tri veľkolepé múzea umenia. Museo del Prado, múzeum moderného umenia Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofía a Museo Thyssen-Bornemisza.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídlia dva známe futbalové kluby: Real Madrid a Atlético Madrid. Ďalšie dva menej známe sú Getafe CF a Rayo Vallecano

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri Zoznam rodákov Madridu

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Demographia World Urban Areas & Population Projections
  2. Dejiny Madridu, José Manuel Castellanos, po španielsky
  3. The World's 2000 Largest Public Companies [online]. forbes, [cit. 2010-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]