Varšava

	Varšava
	Hlavné mesto Poľskej republiky ; ; ;
Vlajka	Erb
	Oficiálny názov: Warszawa
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Mazovské
Gmina	Warszawa
Súradnice	52°13′56″S 21°00′30″V / 52.23222°S 21.00833°V
Najvyšší bod
- výška	121 m n. m.
Najnižší bod
- výška	78 m n. m.
Rozloha	517,24 km² (51 724 ha)
Obyvateľstvo	1 715 517 (31. 12. 2012)
Hustota	3 316,68 obyv./km²
Primátorka	Hanna Gronkiewicz-Waltz
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	00-xxx až 04-xxx
Telefónna predvoľba	+48 22
EČV	WA, WB, WD, WE, WF, WH, WI, WJ, WK, WN, WT, WU, WW, WX, WY
	Poloha mesta v rámci Poľska
	Wikimedia Commons: Warszawa
	Webová stránka: http://www.um.warszawa.pl

Súradnice: 52°13′56″S 21°00′30″V / 52.23222°S 21.00833°V

Varšava (po poľsky Warszawa, nem. Warschau, angl. Warsaw) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2014 malo 1 729 119 obyvateľov^[2], s okolitou aglomeráciou 3 050 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.

Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.

Obsah

1 Poloha
2 Dejiny
3 Samosprávne členenie
4 Doprava
5 Vzdelávanie
6 Kultúra
7 Turistické atrakcie
8 Zaujímavosti
9 Vývoj počtu obyvateľov
10 Partnerské mestá
11 Partnerské mestá bez zmluvného zastúpenia
12 Galéria
13 Panoráma mesta
14 Pozri aj
15 Referencie
16 Iné projekty
17 Externé odkazy

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na rieke Visla asi 370 km od Karpát, ako aj od Baltického mora.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé osady na území dnešnej Varšavy boli Bródno v 9. a 10. storočí a Jazdów v 12. a 13. storočí. Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Začiatkom 14. storočia sa stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva, v roku 1413 sa stala hlavným mestom Masovska. V roku 1526 bola Varšava pričlenená k Poľskému kráľovstvu.^[3] Po dobytí Poľska v októbri 1939 sa stala súčasťou Generálneho gouvernementu. Sovietske vojská v auguste 1944 po úspešnej operácii Bagration došli až na predmestie Praga a v meste vypuklo Varšavské povstanie. Povstanie bolo potlačené a Varšava zrovnaná so zemou.

Názov Warszawa vznikol vraj podľa istého rybára s menom Wars a jeho ženy Sawy.

Samosprávne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Časti Varšavy

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Varšavské metro

Bližšie informácie v hlavnom článku: Električková doprava vo Varšave

Hoci Varšava bola vážne poškodená počas druhej svetovej vojny a rekonštrukcia v 50. rokoch rozšírila mnoho ulíc, mesto v súčasnosti zápasí s dopravnými ťažkosťami. Verejná doprava je zabezpečená autobusmi, električkami a metrom.

Vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Varšava patrí medzi najdôležitejšie vzdelávacie strediská v Poľsku. Je domovom štyroch dôležitých univerzít a viac ako 62 menších škôl vyššieho vzdelania. Medzi najdôležitejšie patrí Varšavská univerzita, Varšavská polytechnika, Varšavská ekonomická univerzita, Varšavská poľnohospodárska univerzita a iné.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1833 do druhej svetovej vojny bolo kultúrnym centrom Divadelné námestie.

Turistické atrakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je Varšava pomerne nové mesto, má mnoho turistických atrakcií. Podobne ako štvrť Staré Mesto, dôsledne zrekonštruované po druhej svetovej vojne, každá mestská časť má čo ponúknuť. Medzi najvýznamnejšie pamiatky Starého Mesta patrí kráľovský palác, Žigmundov stĺp a barbakán.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Spojených štátoch amerických je desať miest, ktoré majú názov Warsaw
Existuje dánska heavy metalová skupina s názvom Red Warszawa
Jedna zo skladieb Davida Bowieho na albume Low sa volá Warszawa
Jedna zo skladieb speváka menom Joy Divison na albume Substance sa volá Warsaw. Samotná skupina sa predtým tiež volala Warsa

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok	Obyvateľov
1700	30 000 (odhad)
1792	120 000
1800	63 400
1830	139 700
1850	163 600
1882	383 000
1900	686 000
1925	1 003 000
1939	1 300 000
1945	422 000

Rok	Obyvateľov
1956	1 000 000
1960	1 139 200
1970	1 315 600
1975	1 436 100
1980	1 596 100
1990	1 611 800
2002	1 707 100
2004	1 676 600
2005	1 694 825
2006	1 700 536

Rok	Obyvateľov
2008	1 706 966
2010	1 716 855 (30.6.2010)

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne partnerstvá (sister cities)
	Mesto	Štát	Dátum podpísania partnerskej spolupráce
1	Astana	Kazachstan	24.Máj 2002
2	Berlín	Nemecko	12.August 1991, 7.Január 1994, 25.September 2007
3	Budapešť	Maďarsko	10.Február 2005
4	Düsseldorf	Nemecko	27.September 1989
5	Groznyj	Rusko	26.Január 1991
6	Haag	Holandsko	26.Február 1991
7	Hamamatsu	Japonsko	22.Október 1990
8	Hanoj	Vietnam	4.Júl 2000
9	Charbin	Čína	19.Jún 1993
10	Chicago	USA	18.Júl 1995
11	Istanbul	Turecko	14. November 1991
12	Kyjev	Ukrajina	4. Február 1994, 23. Marec 2000, 26.Február 2001
13	Moskva	Rusko	4. Máj 1993, Marec 1998
14	Oslo	Nórsko	5. September 2006
15	Riga	Lotyško	18. Máj 2002
16	Rio de Janeiro	Brazília	17. Máj 1997
17	Petrohrad	Rusko	15.November 1997
18	Saint-Étienne	Francúzsko	13. Október 1995
19	Soul	Koréjska republika	20. Jún 1996
20	Tchaj-pej	Taiwan	8. September 1995, 28. Máj 1998
21	Tel Aviv	Izrael	20.September 1992
22	Toronto	Kanada	24. September 1990
23	Viedeň	Rakúsko	20. Október 2001
24	Vilnius	Litva	1. Máj 1998
25	Ile-de-France (región)	Francúzsko	22.November 1990, 24.Jún 2001

Neoficiálne partnerstvá (partnership agreement)
	Mesto	Štát	Rok začiatku spolupráce
1	Tbilisi	Gruzínsko	8.Október 2010
2	Praha	Česko	-
3	Bratislava	Slovenská republika	1991