Varšavské metro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma metra

Varšavské metro tvorí jedna linka vo Varšave a je to jediné metro v Poľsku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyhlásení nezávislého Poľska v roku 1918 sa Varšava stala hlavným mestom nového štátu. V tomto čase vznikli prvé plány na vybudovanie siete podzemnej železnice. Začali sa prípravné práce, avšak Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch a druhá svetová vojna ich zastavili. Plány počítali s dvoma linkami s celkovou dĺžkou 13,8 km. Po Varšavskom povstaní a oslobodení bolo zničených 90 percent budov v strede mesta a tak bola dôležitejšia obnova mesta ako doprava.

Varšava bola prebudovaná ako moderné mesto so širokými bulvármi a domami v sovietskom štýle. Z dopravného hľadiska mala byť zavedené, podobne ako v Prahe, aj podpovrchová električka, a to trasovaná rovnako ako prvá linka predvojnového projektu. Na okrajových častiach by linka viedla po povrchu a v centre meste by sa nachádzalo niekoľko staníc pod zemou. Projekt bol však v roku 1948 zrušený a nahradený koncepciou klasického metra, vedeného zhruba 15 metrov pod povrchom. Jeho realizácia sa však tiež neuskutočnila.

Obrat priniesla až hrozba jadrovej vojny. Komunistické úrady si uvedomovali, že budú v prípade ohrozenia musieť zaistiť aj prevádzku cez rieku Vislu, aj ochranu civilného obyvateľstva. Vypracovali sa plány na výstavbu prvej trate, vedenej severojužným smerom a založenej hlboko pod zemou. Na sedemnástich miestach začali súčasne a okamžite stavebné práce, vybudovalo sa 771 metrov tunelov. Po smrti Stalina v roku 1953 sa väčšina prác zastavila a Varšava zase stratila nádej na vlastný systém podzemnej dráhy, prebiehali však rôzne prieskumné práce až do roku 1957.

Konečné rozhodnutie o výstavbe podzemnej dráhy pod mestom padlo v roku 1984, metro bolo koncipované ako klasické metro sovietskeho typu. Vzhľadom na to, že Poľsko sa nachádzalo v tom čase v nie veľmi priaznivej ekonomickej situácii, stavba postupovala pomaly. Prvý úsek modrej linky 1 s jedenástimi stanicami bol sprevádzkovaný v roku 1995 a stále sa rozširuje. Existujú aj plány na vybudovanie ďalších dvoch liniek, červenej a zelenej.

Existujúca linka[upraviť | upraviť zdroj]

Názov stanice Odovzdaná do používania Lokalizácia
Kabaty – Depo (STP) 7. apríl 1995 ul. Wilczy Dół
A-1 Kabaty 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Wąwozowa
A-2 Natolin 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Belgradzka
A-3 Imelin 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Indiry Gandhi
A-4 Stokłosy 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Jastrzębowskiego, ul. Herbsta
A-5 Ursynów 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Surowieckiego, ul. Bartoka, ul. Wokalna
A-6 Służew 7. apríl 1995 ul. Wałbrzyska, ul. Batuty, ul. Sonaty
A-7 Wilanowska 7. apríl 1995 ul. Puławska, blízko al. Wilanowskiej,
A-8 Wierzbno 7. apríl 1995 Aleja Niepodległości, ul. Woronicza, ul. Naruszewicza
A-9 Racławicka 7. apríl 1995 Aleja Niepodległości, ul. Racławicka, ul. Wiktorska
A-10 Pole Mokotowskie 7. apríl 1995 Aleja Niepodległości, ul. Rakowiecka
A-11 Politechnika 7. apríl 1995 ul.Waryńskiego (Rondo Jazdy Polskiej) i ul. Nowowiejska
A-12 Plac Konstytucji plánovaná Plac Konstytucji, ul. Wilcza
A-13 Centrum 26. máj 1998 pl. Defilad, rondo R. Dmowskiego
A-14 Świętokrzyska 11. máj 2001 ul. Świętokrzyska, ul. Marszałkowska
A-15 Ratusz Arsenał 11. máj 2001 pl. Bankowy, ul. Długa, al. Solidarności
A-16 Muranów plánovaná ul. gen. Andersa, ul. Anielewicza, ul. Świętojerska
A-17 Dworzec Gdański 20. december 2003 ul. gen. Andersa, ul. Słomińskiego
A-18 Plac Wilsona 8. apríl 2005 Plac Thomasa Woodrowa Wilsona
A-19 Marymont 29. december 2006 ul. Słowackiego, ul. Popiełuszki, ul. Armii Krajowej
A-20 Słodowiec 23. apríl 2008 ul. Kasprowicza, ul. Żeromskiego, ul. Marymoncka
A-21 Stare Bielany 25. október 2008 ul. Kasprowicza, ul. Płatnicza, al. Zjednoczenia
A-22 Wawrzyszew 25. október 2008 ul. Kasprowicza, ul. Wolumen, ul. Lindego
A-23 Młociny 25. október 2008 ul. Kasprowicza, ul. Nocznickiego

Vlaky[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti disponuje linka ruskými vozidlami typu 81-71 v počte 60 ks, ako aj modernými vlakmi od firmy Alstom v počte 108 ks.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]