Varšavské metro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Schéma metra

Varšavské metro tvoria dve linky podzemnej dráhy vo Varšave. Je to jediné metro v Poľsku.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Po vyhlásení nezávislého Poľska v roku 1918 sa Varšava stala hlavným mestom nového štátu. V tomto čase vznikli prvé plány na vybudovanie siete podzemnej železnice. Začali sa prípravné práce, avšak Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch a druhá svetová vojna ich zastavili. Plány počítali s dvoma linkami s celkovou dĺžkou 13,8 km. Po Varšavskom povstaní a oslobodení bolo zničených 90 percent budov v strede mesta a tak bola dôležitejšia obnova mesta ako doprava.

Varšava bola prebudovaná ako moderné mesto so širokými bulvármi a domami v sovietskom štýle. Z dopravného hľadiska mala byť zavedené, podobne ako v Prahe, aj podpovrchová električka, a to trasovaná rovnako ako prvá linka predvojnového projektu. Na okrajových častiach by linka viedla po povrchu a v centre meste by sa nachádzalo niekoľko staníc pod zemou. Projekt bol však v roku 1948 zrušený a nahradený koncepciou klasického metra, vedeného zhruba 15 metrov pod povrchom. Jeho realizácia sa však tiež neuskutočnila.

Obrat priniesla až hrozba jadrovej vojny. Komunistické úrady si uvedomovali, že budú v prípade ohrozenia musieť zaistiť aj prevádzku cez rieku Vislu, aj ochranu civilného obyvateľstva. Vypracovali sa plány na výstavbu prvej trate, vedenej severojužným smerom a založenej hlboko pod zemou. Na sedemnástich miestach začali súčasne a okamžite stavebné práce, vybudovalo sa 771 metrov tunelov. Po smrti Stalina v roku 1953 sa väčšina prác zastavila a Varšava zase stratila nádej na vlastný systém podzemnej dráhy, prebiehali však rôzne prieskumné práce až do roku 1957.

Konečné rozhodnutie o výstavbe podzemnej dráhy pod mestom padlo v roku 1984, metro bolo koncipované ako klasické metro sovietskeho typu. Vzhľadom na to, že Poľsko sa nachádzalo v tom čase v nie veľmi priaznivej ekonomickej situácii, stavba postupovala pomaly. Prvý úsek modrej linky 1 s jedenástimi stanicami bol sprevádzkovaný v roku 1995 a stále sa rozširuje. Existujú aj plány na vybudovanie ďalších dvoch liniek, červenej a zelenej.

Druhá linka (M2) so 7 stanicami bola otvorená 8. marca 2015. Spája východný a západný breh Visly a náklady na jej výstavbu presiahli 1 mld. eur.

Linky[upraviť | upraviť kód]

M1[upraviť | upraviť kód]

Ozn. Názov stanice Odovzdaná do používania Lokalizácia
STP1 Kabaty – Depo 7. apríl 1995 ul. Wilczy Dół
A1 Kabaty 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Wąwozowa
A2 Natolin 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Belgradzka
A4 Imelin 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Indiry Gandhi
A5 Stokłosy 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Jastrzębowskiego, ul. Herbsta
A6 Ursynów 7. apríl 1995 Aleja Komisji Edukacji Narodowej, ul. Surowieckiego, ul. Bartoka, ul. Wokalna
A7 Służew 7. apríl 1995 ul. Wałbrzyska, ul. Batuty, ul. Sonaty
A8 Wilanowska 7. apríl 1995 ul. Puławska, blízko al. Wilanowskiej,
A9 Wierzbno 7. apríl 1995 Aleja Niepodległości, ul. Woronicza, ul. Naruszewicza
A10 Racławicka 7. apríl 1995 Aleja Niepodległości, ul. Racławicka, ul. Wiktorska
A11 Pole Mokotowskie 7. apríl 1995 Aleja Niepodległości, ul. Rakowiecka
A12 Politechnika 7. apríl 1995 ul.Waryńskiego (Rondo Jazdy Polskiej) i ul. Nowowiejska
A13 Plac Konstytucji plánovaná Plac Konstytucji, ul. Wilcza
A14 Centrum 26. máj 1998 pl. Defilad, rondo R. Dmowskiego
A15 Świętokrzyska 11. máj 2001 ul. Świętokrzyska, ul. Marszałkowska
A16 Ratusz Arsenał 11. máj 2001 pl. Bankowy, ul. Długa, al. Solidarności
A17 Muranów plánovaná ul. gen. Andersa, ul. Anielewicza, ul. Świętojerska
A18 Dworzec Gdański 20. december 2003 ul. gen. Andersa, ul. Słomińskiego
A19 Plac Wilsona 8. apríl 2005 Plac Thomasa Woodrowa Wilsona
A20 Marymont 29. december 2006 ul. Słowackiego, ul. Popiełuszki, ul. Armii Krajowej
A21 Słodowiec 23. apríl 2008 ul. Kasprowicza, ul. Żeromskiego, ul. Marymoncka
A22 Stare Bielany 25. október 2008 ul. Kasprowicza, ul. Płatnicza, al. Zjednoczenia
A23 Wawrzyszew 25. október 2008 ul. Kasprowicza, ul. Wolumen, ul. Lindego
A2 Młociny 25. október 2008 ul. Kasprowicza, ul. Nocznickiego

M2[upraviť | upraviť kód]

Ozn. Názov stanice Odovzdaná do používania Lokalizácia
STP2 Karolin - Depo plánovaný rok otvorenia 2022
C1 Karolin plánovaný rok otvorenia 2022
C2 Chrzanów plánovaný rok otvorenia 2022
C3 Lazurowa plánovaný rok otvorenia 2022
C4 Bemowo plánovaný rok otvorenia 2022
C5 Ulrychów plánovaný rok otvorenia 2022
C6 Księcia Janusza plánovaný rok otvorenia 2019
C7 Młynów plánovaný rok otvorenia 2019
C8 Płocka plánovaný rok otvorenia 2019
C9 Rondo Daszyńskiego 8. marec 2015 Rondo Daszyńskiego, ul. Prosta
C10 Rondo ONZ 8. marec 2015 Rondo ONZ, ul. Prosta, ul. Świętokrzyska, al. Jana Pawła II.
C11 Świętokrzyska 8. marec 2015 ul. Świętokrzyska, ul. Marszalkowska
C12 Nowy Świat-Uniwersytet 8. marec 2015 ul. Świętokrzyska
C13 Centrum Nauki Kopernik 8. marec 2015 Wybrzeże Kościuszkowskie, Skwer Kahla
C14 Stadion Narodowy 8. marec 2015 ul. Sokola
C15 Dworzec Wileński 8. marec 2015 ul. Targowa, al. Solidarności
C16 Szwedzka plánovaný rok otvorenia 2019
C17 Targówek Mieszkaniowy plánovaný rok otvorenia 2019
C18 Trocka plánovaný rok otvorenia 2019
C19 Zacisze plánovaný rok otvorenia 2022
C20 Kondratowicza plánovaný rok otvorenia 2022
C21 Bródno plánovaný rok otvorenia 2022

Vlaky[upraviť | upraviť kód]

V súčasnosti disponuje linka ruskými vozidlami typu 81-71 v počte 60 ks, ako aj modernými vlakmi od firmy Alstom v počte 108 ks a vlakmi od firmy Siemens.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]