Preskočiť na obsah

Východná Európa

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Digitálne zobrazenie východnej Európy
     Východná Európa
na základe návrhu Stálej komisie pre geografické názvy, Nemecko

Východná Európa je rôzne definovaný región vo východnej časti Európy. Ako nejednoznačný pojem má širokú škálu geopolitických, geografických, etnických, kultúrnych a sociálno-ekonomických konotácií. Východnú hranicu Európy voči Ázii určuje vo veľkej časti pohorie Ural, ale nie je úplne jednoznačná, hlavne v juhovýchodnej oblasti medzi Uralom a Čiernym morom.[1]

Región predstavuje významnú časť európskej kultúry; hlavné sociokultúrne charakteristiky východnej Európy boli historicky definované tradíciami východných Slovanov, ako aj vplyvom východného kresťanstva, ktoré sa vyvíjalo v období Východorímskej ríše.[2][3] Ďalšiu definíciu regiónu vytvorila studená vojna, keď bola Európa ideologicky rozdelená železnou oponou, pričom „východná Európa“ bola synonymom pre komunistické štáty tvoriace východný blok pod vplyvom Sovietskeho zväzu.[2][3][4][5][6][7][8] Toto obdobie trvalo zhruba 40 rokov a v súčasnosti neexistuje žiadny dôvod na používanie tejto definície, no tento geopolitický koncept sa v médiách občas stále používa ako zjednodušené označenie.[9] Historici a sociálni vedci vo všeobecnosti považujú túto definíciu za zastaranú alebo odsunutú do úzadia.[4][6]

Pojem „východná Európa“ sa niekedy vníma ako pejoratívny, pretože vychádza zo zaužívaných stereotypov, podľa ktorých sa východná Európa považuje za menejcennú (chudobnejšiu a menej rozvinutú) v porovnaní so západnou Európou. Z tohto dôvodu sa ako neutrálnejšie pomenovanie často používa označenie stredná a východná Európa.[10][11][12]

Vymedzenie pojmu

[upraviť | upraviť zdroj]
Rozdelenie na „západný“ (sivá) a „východný blok“ (oranžová) pred rokom 1989 v hraniciach z roku 2005:
     Rusko (bývalá RSFSR)
     ostatné krajiny, ktoré boli predtým súčasťou ZSSR
     členovia Varšavskej zmluvy
     ostatné bývalé komunistické štáty, ktoré neboli spojencami Moskvy

V geografickom zmysle zahŕňa východná Európa okrem európskej časti Ruska aj strednú a východnú časť Ukrajiny, zatiaľ čo jej najjuhozápadnejšie oblasti (Zakarpatsko, Bukovina a Halič) sa často zaraďujú do strednej Európy. Do východnej Európy sa zaraďuje aj prevažná väčšina územia Bieloruska. Veľká časť východnej Európy však leží severnejšie než stredná Európa a mestá ako Petrohrad („Benátky severu“), Velikij Novgorod a Murmansk sa nachádzajú severnejšie než mnohé mestá v Škandinávii. Severozápadné Rusko sa preto až do polovice 19. storočia zvyčajne zaraďovalo do severnej Európy. Z geografického hľadiska je pre túto oblasť najpresnejší pojem severovýchodná Európa. Dominantným typom krajiny vo východnej Európe je rozsiahla Východoeurópska nížina, ktorá sa okrem iného rozprestiera až po pohorie Ural oddeľujúce Európu od Ázie a na severe siaha až k Severnému ľadovému oceánu. Východná hranica Európy voči Ázii však nie je určená úplne jednoznačne, najmä v juhovýchodnej oblasti medzi Uralom a Čiernym morom.

V historickom kontexte sa pod pojmom východná Európa zvyčajne rozumejú Ukrajina, európska časť Ruska, Bielorusko a Moldavsko. Christian Giordano a ďalší vedci označujú „východnú Európu“ ako jeden zo šiestich historických regiónov Európy. Krajiny východnej Európy boli historicky a kultúrne vo veľkej miere ovplyvnené pravoslávnou cirkvou a – na rozdiel od Balkánu ovládaného Osmanskou ríšou – sa nachádzali pod vládou Ruského impéria. Podobne ako balkánske krajiny boli štáty východnej Európy dlhý čas prevažne zaostalými agrárnymi spoločnosťami a len málo sa podieľali na spoločenských procesoch renesancie, reformácie a osvietenstva v západnom svete. Skutočnosť, že sa komunizmus od roku 1917 najprv presadil v Rusku a po druhej svetovej vojne aj v ďalších krajinách, kde sa udržal niekoľko desaťročí, bola skôr kurióznym vývojom, ktorý protirečil očakávaniam marxizmu. Hospodárska zaostalosť regiónu však zároveň mohla vytvárať priaznivú východiskovú pozíciu pre samostatný socialistický prístup k modernizácii.[13]

V etnickom, jazykovom a kultúrnom zmysle sa za východnú Európu často označuje časť Európy obývaná Slovanmi. Toto zjednodušené delenie sa však kritizuje, pretože slovanské národy ako Poliaci alebo Slováci sa svojou kultúrou a historickým vývojom zásadne líšia od východných a južných Slovanov. Zároveň sa tým prehliadajú krajiny ako Maďarsko, Rumunsko, Moldavsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré sú prevažne neslovanské, hoci sú obklopené slovanskými národmi.

V politickom zmysle označoval pojem východná Európa počas studenej vojny európske štáty východného bloku. Dodnes sa tento zemepisne zjednodušený názov používa aj pre stredoeurópske štáty, ktoré boli predtým súčasťou komunistického bloku – Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. V súvislosti so snahou zmierniť toto označenie, ktoré vnímajú obyvatelia stredoeurópskych krajín pomerne pejoratívne, sa začal používať termín stredná a východná Európa. Aj napriek tomu sa však odkaz na staré rozdelenie sveta objavuje.

Štáty východnej Európy

[upraviť | upraviť zdroj]

V dnešnom ponímaní sa za východnú Európu považujú predovšetkým tieto krajiny:

Územia so sporným štatútom:

Pobaltské štáty (región sa prevažne zaraďuje do severovýchodnej Európy so silnou asimiláciou so severnou Európou):

Východná Európa podľa OSN

[upraviť | upraviť zdroj]
     Východná Európa

OSN definuje východnú Európu ako krajiny:[14]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SHVILI, Jason. Regions Of Europe [online]. worldatlas.com, 2021-05-10, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  2. 1 2 United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49)-Geographic Regions [online]. unstats.un.org, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  3. 1 2 RAMET, Sabrina P.. Eastern Europe (Politics, Culture, and Society Since 1939). Bloomington, Indiana, USA : Indiana University Press, 1998. 426 s. ISBN 978-0-253-21256-6. Kapitola Eastern Europe’s Defining Fault Lines, s. 15.
  4. 1 2 The Balkans [online]. cotf.edu, [cit. 2026-03-02]. Dostupné online.
  5. ↑ The Economist. “Eastern Europe” Wrongly labelled [online]. economist.com, 2010-01-07, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2021-02-11 z originálu.
  6. 1 2 A New Journal for Central Europe [online]. ce-review.org, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2017-10-31 z originálu.
  7. ↑ AAREBROT, Frank H.. The handbook of political change in Eastern Europe. Cheltenham, Spojené kráľovstvo : Edward Elgar Publishing, 2014. 416 s. ISBN 978-1-78195-429-4. Kapitola What is Eastern Europe, s. 1.
  8. ↑ EuroVoc [online]. eurovoc.europa.eu, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2015-04-03 z originálu.
  9. ↑ BBC NEWS | UK | Migrant workers: What we know [online]. Londýn: BBC, [cit. 2026-03-02]. Dostupné online.
  10. ↑ The normative threat of subtle subversion: the return of ‘Eastern Europe’ as an ontological insecurity trope [online]. tandfonline.com, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2024-03-30 z originálu.
  11. ↑ ZARYCKI, Tomasz. Ideologies of Eastness in Central and Eastern Europe [online]. taylorfrancis.com, 2014-03-21, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online. Archivované 2022-11-16 z originálu.
  12. ↑ KALNOKY, Boris. Eastern promise and Western pretension [online]. dw.com, 2018-09-07, [cit. 2025-02-04]. Dostupné online.
  13. ↑ Interdependente Vielfalt: Die historischen Regionen Europas. In: Karl Kaser u. a. (Hrsg.): Europa und die Grenzen im Kopf. Wieser-Verlag, Klagenfurt 2003, s. 113 – 134.
  14. ↑ United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) [online]. unstats.un.org, [cit. 2024-07-28]. Dostupné online. Archivované 2013-03-26 z originálu. (po anglicky)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Východná_Európa&oldid=8178620“