Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.

Slovensko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°09′13″S 17°06′35″V / 48,1535383°S 17,1096711°V / 48.1535383; 17.1096711

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Slovensko pozri Slovensko (rozlišovacia stránka).
Slovenská republika
Vlajka Slovenska Znak Slovenska
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Nad Tatrou sa blýska
EU-Slovakia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Slovenská republika
 • krátky Slovensko
Hlavné mesto Bratislava
48°9′ s.š. 17°7′ v.d.
Najväčšie mesto Bratislava[1]
Úradné jazyky slovenčina[pozn 1][3][4][5]
Regionálne jazyky maďarčina, rómčina, rusínčina, čeština, ukrajinčina a iné
Demonym Slovák, Slovenka
Štátne zriadenie
Prezidentka
Predseda parlamentu
Predseda vlády
parlamentná republika
Zuzana Čaputová
Andrej Danko
Peter Pellegrini
Vznik 1. január 1993 (rozdelenie Česko-Slovenska)
Susedia Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
49 035 km² (127.)  
931 km² (1.9 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (2018)
 
5 450 421 (116.)
5 397 036

111.15/km² (88.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
111 miliárd $ (59.)
35 130 (2018) $ (37 (2018).)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,845 (40.) – vysoký
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ (UTC+1)
CEST/SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód SVK/SK
Medzinárodná poznávacia značka SK
Internetová doména .sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo +421

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 450 000 obyvateľov. Hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (106,7 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km).[6] Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny a hory. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú Karpaty, na juhu sa rozprestiera Panónska panva. Hlavným mestom je Bratislava, úradným jazykom je slovenčina.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia satelitnej vojnovej Slovenskej republiky). Dňa 1. januára 1993 vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Eurozóny, oficiálnou menou sa stalo euro.

Slovensko je parlamentnou demokraciou s demokratickými inštitúciami. V hospodárstve sa vyznačuje prevažne sebestačnou poľnohospodárskou produkciou, modernizovaným priemyslom a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje ako v podiele hrubého domáceho produktu, tak pracovnej sily. Celkovo je ekonomika Slovenska veľmi úspešná a patrí medzi jedny z najrýchlejšie rastúcich v regióne. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom ku geografickému profilu krajiny redšie rozložená, avšak v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii.

Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s Českom. Predtým konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije silná maďarská a rómska menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok.

Etymológia[upraviť | upraviť kód]

Protokolárne názvy štátu:

Vznik názvu Slovensko a etnonyma Slováci je pevne spätý s existenciou uhorského štátu. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uher s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaný Slavus či Sclavus, aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku 1029 a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.[7]

História[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovenska

Pozri články: Vanniovo kráľovstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská ľudová republika, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Slovenská socialistická republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989

Socha svätého Cyrila a Metoda v Žiline
Stredoveké centrum Bardejova

Slovenská republika síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko.

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne
Obliehanie tureckej pevnosti Nové Zámky roku 1685

Staršie dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuše z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná.

Od konca 4. storočia pred Kr. prichádzajú Kelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známe etnikum na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou. V 2. storočí nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.[8]

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. V druhej polovici 6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov Avarov, v prvej polovici 7. storočia bolo miestne územie pripojené k Samovej ríši.

Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa roku 833 pripojilo k Veľkej Morave. V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave.

Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec 9. storočia), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská dynastia Arpádovcov, ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola latinčina. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch 1540-1541 Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do Osmanskej ríše.[8]

Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (15361784/1848), korunovačným (15631830) mestom a sídlom snemu (15421848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku 1711 Satmársky mier. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán Juraj Jánošík (16881713) z Terchovej. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.[9]

Počas 19. storočia prebiehalo národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele Anton Bernolák) a evanjelikov (hlavní predstavitelia Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák prvú spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná bernolákovčina).

V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. štúrovská generácia. Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. V revolúcii rokov 18481849 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, to sa im žiaľ nepodarilo. Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 18671918. S Rakúsko-Uhorskom malo Slovensko spoločný osud až do začiatku 20. storočia.

Novodobé dejiny[upraviť | upraviť kód]

V 20. storočí sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne. V októbri 1918 spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vzniklo Česko-Slovensko (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik Milan Rastislav Štefánik. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili Martinskou deklaráciou (30. októbra 1918). Slovensko bolo po uzatvorení mierovej zmluvy v Trianone prvýkrát včlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom 30. rokov 20. storočia na Slovensku silneli separatistické tendencie.[8]

Od roku 1918 mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana (Andrej Hlinka), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor Adolf Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra 1938 bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci Česko-Slovenska. Územie Slovenska bolo výrazne oklieštené v rámci 1. viedenskej arbitráže, ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca 1939 vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne Slovenská republika) – jeden zo satelitov nacistického Nemecka, v ktorom sa ustanovil totalitný politický systém.

Slovensko počas 2. svetovej vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči fašizmu a nacizmu, ktoré zostrovali perzekúciu židovského a rómskeho obyvateľstva. Behom holokaustu, na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských židov.[10] Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste 1944 Slovenské národné povstanie. Politickým a vojenským centrom bola Banská Bystrica. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska Červenou armádou ukončilo existenciu slovenského štátu.

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968

Po 2. svetovej vojne bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej Československej republiky, ale bez Podkarpatskej Rusi. Dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny východného bloku za železnú oponu. Dňa 25. februári 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám politika Dubčeka. Dňa 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. Od 1. januára 1969 sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, ČSR a SSR.

V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo 1. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO, od 1. mája 2004 členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. a od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únieeurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Slovenska
Topografická mapa Slovenska

Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa stredoeurópsky čas, ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v Strednej Európe, akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je Jadranské, vzdialené približne 365 km. Na severe susedí s Ukrajinou (97,8 km), na juhu s Maďarskom (654,8 km), na juhozápade s Rakúskom (106,7 km), na západe s Českom (251,8 km) a na severe s Poľskom (541,1 km). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km.[6]

Krajina je charakterizovaná hornatým reliéfom na severe a nížinami na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Svojou územnou rozlohou 49 035 km2 sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske rozvodie, rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho).

Rieka Dunaj, pohľad na Most SNP v Bratislave
Obilné polia v Chvojnickej pahorkatine na Záhorí
Kriváň, neoficiálny symbol Slovenska
Spišský hrad na travertínovom hradnom vrchu

Povrch[upraviť | upraviť kód]

Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo Karpát vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – Kremnické vrchy, Vtáčnik, Poľana, Javorie, Štiavnické vrchy a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj Slanské a Vihorlatské vrchy na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od Malých Karpát na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry a Vysoké Tatry. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – Gerlachovský štít, vysoký 2 655 m n. m. Ďalšie známe vrchy sú Lomnický štít (2632 m), symbol Slovenska Kriváň (2492 m) a Rysy (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je Slovenské rudohorie.[11]

Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny Panónskej panvy. Najväčšia a najúrodnejšia je Podunajská nížina. Jej južná časť so Žitným ostrovom, kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – Váh, Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ. Druhá najväčšia je Východoslovenská nížina. Pretekajú ňou viaceré rieky – Topľa, Ondava, Laborec, Uh, Latorica, ktorých vody odvádza Bodrog a Tisa. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia Záhorská nížina.[11]

Meteorologická stanica na Lomnickom štíte

Podnebie[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku panuje mierne podnebie prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé letá a chladné vlhké zimy s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým nadmorská výška. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v Tatrách, činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie.

Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí.

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do úmoria Čierneho mora, kam ich odvádza rieka Dunaj s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje Poprad s Dunajcom do Baltského mora. Najdlhšie rieky sú Váh (403 km), Hron, Ipeľ, Nitra, Hornád. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe horského ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je Veľké Hincovo pleso, známe sú napr. Štrbské, Popradské alebo Skalnaté pleso.

V krajine je situovaných množstvo umelých priehradných nádrží. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke Váh, kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a iné. Najväčšia priehrada je Oravská priehrada s rozlohou 35 km², ďalej Zemplínska šírava a Liptovská Mara. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčší vodným nádržiam patrí Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji.

Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na Žitnom ostrove. Slovensko je bohaté na minerálne a termálne vody (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch Piešťany, Trenčianske Teplice, Sliač, Dudince, Bojnice, Bardejove a iných. Majú aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – Bešeňová, Podhájska, Dunajská Streda, Veľký Meder a i.).[11]

Pôdy[upraviť | upraviť kód]

Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou, svahovými pohybmi a veľké sú i úbytky pôdneho fondu v prospech zastavaných plôch.[12]

Zemepisné zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Svetové strany
  • najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
  • najjužnejší bod: Patince (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
  • najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
  • najvýchodnejší bod: Kremenec (hraničný trojmedzník) (obec Nová Sedlica) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)
Nadmorská výška
Stredy
Vzdialenosti (vzdušné)
  • najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
  • najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Slovenska
Mapa geologickej stavby Slovenska

Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty sa zaraďujú do alpsko-himalájskej sústavy. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú príkrovovú stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever.

Kamenný vodopád Somoška v Cerovej vrchovine, najznámejší vulkanický útvar na Slovensku

Geologický vývoj[upraviť | upraviť kód]

Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili prví ľudia. Pred niekoľkými stovkami miliónov rokov vznikli v hlbinách zeme starohorné a prvohorné horniny, ktoré boli premenené na žuly, ruly a svory. Až do konca druhohôr prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo more, pravdepodobne nepríliš hlboké. Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Vznikli tak vápence a dolomity tvoriace obal viacerých pohorí. Koncom druhohôr a v priebehu treťohôr došlo k rozsiahlym zmenám v stavbe zemskej kôry, najmä k jej zvrásneniu a ďalším horotvorným pohybom (orogenéze a tektogenéze). V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli neogénne kotliny a nížiny. Vulkanické horniny a útvary vystúpili na mnohých miestach na povrch. Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť štvrtohorných ľadovcov a nadmerná erózia. Vo štvrtohorách sa objavuje človek a sopečná činnosť postupne ustáva.

Slovensko sa nachádza na eurázijskej litosférickej platni, resp. na časti označovanej Alcapa. Tektonické zlomy, ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.[13] Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí Komárna, v oblasti Malých Karpát od Bratislavy po Vrbové, v oblasti Horehronia východne od Banskej Bystrice a na východnom Slovensku približne medzi Humenným a Užhorodom. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta Zakopané.[14] Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko 28. júna 1763 pri Komárne a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).[15] Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. Ani slovenská krajina však počas svojho vývoja nezostala bez sopečnej činnosti. Príkladom veľkých sopiek sú Štiavnický stratovulkán, najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, Poľana, či Vihorlat. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je Pútikov vŕšok pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.[16]

Geologická stavba[upraviť | upraviť kód]

Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú pásmovú geologickú stavbu, čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy piesku, štrku a ílu). Na území Slovenska Karpaty utvárajú rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na: Západné a Východné Karpaty. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty.

Západné Karpaty sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä flyšové pásmo, ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované flyšom (pieskovec, ílovec, bridlica). Začína Bielymi Karpatami, pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie Čergov. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje bradlové pásmo. Odolné vápence a sliene vytvárajú vyčnievajúce bralnaté vrchy (napr. Vršatské bradlá).

Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a doliny. Jadrové pohoria budujú tvrdé jadrá (žuly, ruly, svory) a obalové horniny (vápence, pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Nízke Tatry a Tatry. Sopečné pohoria sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä andezit a ryolit, menej čadič. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú Poľana, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Javorie, Štiavnické vrchy a Slanské vrchy. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu, o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: Slovenský kras, Slovenský raj a Muránska planina. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska kotlina, Horehronské podolie a i.[17]

Východné Karpaty sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť (Nízke Beskydy a PoloninyBukovské vrchy) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné Vihorlatské vrchy.

Magnezit z Lubeníka, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku
Jaskyňa Domica

Nerastné bohatstvo[upraviť | upraviť kód]

Ťažba nerastných surovín predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % HDP.[18]

Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby uránu sa nachádzajú napr. na ložisku Košice-Jahodná, ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu Dúbrava v Nízkych Tatrách a Pezinok v Malých Karpatoch. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Významným je i novo otvárané ložisko mastenca pri Gemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrit (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši (Hodruša-Hámre).[19]

Jaskyne[upraviť | upraviť kód]

Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že tu nájdeme rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 6 200 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria jaskyne Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa, ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Unikátnu hodnotu má predovšetkým Ochtinská aragonitová jaskyňa, jediná svojho druhu v Európe.[20]

Príroda[upraviť | upraviť kód]

Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a 11 tisíc druhov rastlín a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i endemická biodiverzita.[21]

Rastlinstvo[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinstvo Slovenska

Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria výškové stupne (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).[22] Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách dub, na úpätiach hôr buk a vo vyšších polohách smrek. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Živočíšstvo Slovenska

Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí (jarabica, zajac, bažant, hraboš, drop), listnatých lesov (diviak, tetrov, jeleň, medveď, vlk, líška, srnčia zver, veverica, jazvec, rys ostrovid), vysokohorských polôh (svišť, kamzík), vôd, močiarov a ich brehov (kapor, pstruh, skokan, ropucha, volavka). Z vtákov na Slovensku často prebýva sova, orol, sokol, myšiak, v jaskyniach žijú rôzne druhy netopierov. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.[17]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 národných parkov a 16 chránených krajinných oblastí (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je Tatranský národný park. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú Pieninský národný park, Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras, Malá Fatra, Veľká Fatra, Poloniny a Národný park Muránska planina. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 082 maloplošných chránených území, 38 chránených vtáčích území a 97 území európskeho významu. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.[23][24]

V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou životné prostredie menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú kyslé dažde a za bezvetria aj mestský smog. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú víchrice, snehové kalamity, zosuvy pôdy, škodcovia, požiare, povodne a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). Odpadové vody z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním odpadu. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – recyklácia. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na skládkach odpadov.

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Slovenska
Mapa samosprávnych krajov Slovenskej republiky
Trenčín, slovenské mesto módy

Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy v SR.

Samosprávne územné celky SR sú obce a vyššie územné celky (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov.

Administratívne celky v SR sú kraje a okresy. Od roku 1996 je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja.

Názov kraja Krajské mesto Populácia (2011)
Bratislavský kraj Coat of Arms of Bratislava.svg Bratislava 602 436
Trnavský kraj Coa Slovakia Town Nagyszombat.svg Trnava 554 741
Nitriansky kraj Nitra CoA.svg Nitra 689 867
Trenčiansky kraj Coat of arms of Trenčin.png Trenčín 594 328
Banskobystrický kraj Banska Bystrica Erb.svg Banská Bystrica 660 563
Žilinský kraj Žilina Erb.svg Žilina 688 851
Košický kraj Kosice Coat of Arms.svg Košice 791 723
Prešovský kraj CoA Prešov.svg Prešov 814 527

Slovensko sa oddávna členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu.

Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali župy, komitáty či stolice. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.[17]

Poloha regiónov Slovenska

Medzi známe historické regióny patria:

– na východe Slovenska Zemplín, Šariš, Abov, Spiš, Zamagurie
– na severe Slovenska Liptov, Orava, Kysuce, Horné Považie
– na juhu Slovenska Gemer, Novohrad, Hont a Malohont, Pohronie
– v strede Slovenska Turiec, Horehronie, Horná Nitra, Podpoľanie
– na západe Slovenska Záhorie, Podunajsko, Ponitrie, Považie, Tekov[17]

Politika[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj:

Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018
Grasalkovičov palác v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky

Politický systém[upraviť | upraviť kód]

Slovenská republika je pluralitná demokracia parlamentného typu – parlamentná republika. Krajina má povahu unitárneho štátu. Základným zákonom štátu je ústava, ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. Ústava SR bola prijatá 1.septembra 1992, účinnosť nadobudla 1. januára 1993. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc (legislatívu), výkonnú moc (exekutívu) a súdnu moc (justíciu).[25]

Nemecká nadácia Bertelsmann Stiftung a americká organizácia Freedom House konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné voľby a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná korupcia.[26][27]

Slovensko sa stalo členom Európskej únie v roku 2004

Legislatíva[upraviť | upraviť kód]

Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správanie všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu imperatívny mandát. Slovensku má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.[25]

Exekutíva[upraviť | upraviť kód]

Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.[28] Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie Peter Pellegrini za stranu SMER – sociálna demokracia.[29]

Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasnou prezidentkou republiky je Zuzana Čaputová.[30]

Justícia[upraviť | upraviť kód]

Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí Ústavný súd SR a sústava súdov: Najvyšší súd SR, krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.[25] Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu.

Zahraničné vzťahy[upraviť | upraviť kód]

Od roku 2004 je Slovensko členom NATO a Európskej únie, o tri roky neskôr sa stalo súčasťou Schengenského priestoru. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je Organizácia spojených národov (OSN), Svetová obchodná organizácia (WTO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu.

Príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia počas cvičenia vo vojenskom priestore Lešť

Obrana a bezpečnosť[upraviť | upraviť kód]

Ozbrojené sily Slovenskej republiky (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú ozbrojenú moc krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, slobody a zvrchovanosti. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo iných mimoriadnych udalostí. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu povinnej vojenskej služby pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne profesionálnou armádou.[31] Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na Pozemné a Vzdušné sily. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).[32] V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov.

Polícia je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v Česku bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie Bertelsmann Stiftung nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.[26]

Ekonomika[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ekonomika Slovenska
Moderné obchodné centrum v Bratislave Eurovea

Slovenská republika je priemyselno-poľnohospodársky štát. Patrí medzi hospodársky vyspelejšie krajiny. Podobne ako ostatné pridružené štáty Európskej únie uskutočňuje rozsiahle ekonomické zmeny. V ostatných rokoch dosahuje miestna ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.[33] Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je euro (€). Inflácia vykazuje 1,3 % (k roku 2017).[29] V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú Česko, Nemecko, Rusko, Maďarsko, Francúzsko, Poľsko, Rakúsko a i. Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku 2018). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor služieb (62 %) a priemysel (35 %), poľnohospodárstvo má klesajúci význam (4 %).

Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach Bratislava a KošicePrešov, v oblasti Považia od Trenčina po Liptovský Mikuláš, Pohronia (Banská BystricaZvolen) a regióne Podunajskej nížiny (TrnavaNitra).[13]

Slovenský vývoz
Žatva pri obci Dubodiel

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť kód]

Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré využíva 19 350 km² poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku 20. storočia zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov).[34] Úrodné pôdy sú vhodné pre rastlinnú výrobu. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne pšenica, kukurica a jačmeň. Rozširujú sa osevné plochy zeleniny, strukovín a olejnín (slnečnica, repka olejná). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú zemiaky, raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a vinohradníctvo, ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina hrozna a iného ovocia sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo Východoslovenskej nížine (Tokajská oblasť).[35]

V živočíšnej výrobe sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. Rybolov má zatiaľ iba lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach.

K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:[36]

Druh Počet kusov v tisícoch
Hovädzí dobytok 471
Ošípané 740
Ovce 376
Kozy 35
Kone 7
Hydina (z toho sliepky) 13 583 (6 252)

Štruktúra pôdneho fondu na Slovensku v rokoch 20072012 bola nasledovná (všetky údaje v ha k 1. januáru daného roku):[37]

Rok Spolu Poľnohospodárska
pôda
Orná pôda Chmeľnice Vinice Záhrady Ovocné
sady
TTP Lesná pôda Vodné
plochy
Zastavané
plochy
Iné
2007 4 903 397 2 430 683 1 427 357 534 27 314 76 813 17 792 880 873 2 006 939 93 325 227 092 145 357
2008 4 903 573 2 428 899 1 425 896 530 27 243 76 720 17 590 880 920 2 007 142 93 656 227 931 145 945
2009 4 903 704 2 423 478 1 421 852 520 27 258 76 636 17 360 879 853 2 008 257 94 575 229 059 148 335
2010 4 903 717 2 417 933 1 417 983 519 27 140 76 563 17 257 878 470 2 008 843 94 645 229 941 152 356
2011 4 903 644 2 414 291 1 416 633 520 27 091 76 529 17 034 876 484 2 011 250 94 761 230 589 152 753
2012 4 903 613 2 410 812 1 415 653 517 26 997 76 563 16 858 874 224 2 012 336 94 764 231 967 153 733
Jadrová elektráreň v Mochovciach
Kia Sportage, model auta vyrábaný v žilinskom závode Kia Motors Slovakia

Priemysel[upraviť | upraviť kód]

Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na baníckej ťažbe. Slovensko disponuje však malými zásobami palív, dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu elektrickej energie dodávajú jadrové elektrárne (Jaslovské Bohunice, Mochovce), potom tepelné a vodné elektrárne (z vodných najviac Gabčikovo na Dunaji). Hutníctvo spracúva domáce, ale najviac dovážané suroviny (U.S. Steel Košice, Železiarne Podbrezová, hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé Závody Slovenského národného povstania a i.) pre potreby strojárstva.[11]

Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, Stupave a Martine, PSA Peugeot-Citroën v Trnave, Jaguar v Nitre a Kia v Žiline. Na Slovensku sa v roku 2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.[38] Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok Detroit Európy a po rozvoji ekonomiky aj tatranský tiger.[39]

Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave (Slovnaft, Istrochem), Šali (Duslo) a Novákoch (Fortischem). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky (Continental Matador Rubber).

Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je potravinárstvo, ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie dreva (píly, drevokombináty, nábytok), výroba celulózy a papiera (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal textilný a odevný priemysel (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Okrem toho je zastúpený aj obuvnícky a sklársky priemysel.[11] Do štátnej pokladnice prispievajú remeslá ako drotárstvo, hrnčiarstvo (výroba majoliky v Modre), rezbárstvo (výroba valašiek, hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť kód]

Termálne kúpalisko vo Veľkom Mederi

Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísaných sedem – dve prírodné (jaskyne Slovenského krasu a pralesy Východných Karpát) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, mestská pamiatková rezervácia Bardejov, historické centrum Levoča a Spišský hrad, drevené kostolíky slovenskej časti Karpát, Banská Štiavnica a jej technické pamiatky jej okolia).[40]

Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku 2013 navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac návštevníkov prichádza z Česka (asi 26 %), Poľska (15 %) a Nemecka (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie Tatry a región Liptova.[41][42] Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi Jadranským a Baltským morom a medzi Severným a Čiernym morom. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po Dunaji. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z Ruska do západnej Európy.[17]

Cestná doprava

Doprava osôb a preprava nákladov má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 415,5 km diaľnic a 259 km rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom 5 460 km. Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (D1, D2, D3, D4). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.[13]

Železničná doprava

Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná.  V železnične doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železnice Slovenskej republiky aj súkromní prepravcovia RegioJet, Leo Expres a Arriva. ŽSR spravujú 3 690 kilometrov (2007)[43] tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska.

Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: Bratislava, Trnava, Galanta, Žilina, Vrútky, Košice, Zvolen, Leopoldov a Nové Zámky. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je Čremošniansky tunel s dĺžkou 4 697 m, ktorý sa nachádza na trati ŽSR č. 170 Vrútky – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – Zvolen osobná stanica.

Medzi technické pamiatky patrí Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu a úvraťová Kysucko-oravská lesná železnica na Vychylovke, ktorá bola v prevádzke v rokoch 19261971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (prekladisko Ukrajiny do Ruska).

Vodná doprava

Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: Dunaj (172 km), Váh (78,8 km), Bodrog (7,8 km) a Topľa (20 km).

Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách Bratislava a Komárno. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt Vážskej vodnej cesty s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť Dunaj cez Váh s Odrou a Vislou.[44]

Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou
Lietadlá slovenských leteckých spoločností Go2Sky a AirExplore na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave

Letecká doprava

Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 20 s tvrdým povrchom).[29] Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Poprade, Sliači a Žiline. Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. V roku 2016 prepravilo 1 756 808 cestujúcich.[45]

Počet letísk podľa dĺžky:[29]

  • viac ako 3 047 m: 1
  • od 2 438 do 3 047 m: 3
  • od 1 524 do 2 437 m: 3
  • od 914 do 1 523 m: 12
  • menej ako 914 m: 17

Potrubná doprava

Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody – Družba (506,6 km) a Adria (8,5 km). Krajinou taktiež prechádza plynovod Bratstvo, na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše 30 560 km.[46] K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 94 % obyvateľov krajiny.[46]

Komunikácie[upraviť | upraviť kód]

Telekomunikácie sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo internet.[47] Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Dva celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.[48] Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný analógový systém, postupne sa prechádza na digitálne vysielanie. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.[49]

Rozhlas

Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017): Rádio Expres (19,25 %), Rádio Slovensko (SRo 1, 17,03 %), Fun rádio (11 %), Rádio Jemné (7,3 %), Rádio Europa 2 (6,86 %), Rádio Regina (SRo 4, 6,26 %), Rádio Vlna (5,34 %), Rádio Anténa Rock (2,97 %), Rádio FM (SRo 3, 2,56 %) a Rádio Lumen (2,5 %).[50]

Verejnoprávny Slovenský rozhlas vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Devín, Rádio FM, Rádio Patria a Radio Slovakia International. Digitálne cez internet a od roku 2015 aj v digitálnej sieti DAB+[51] vysiela: Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave.

Televízia

Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – Slovenská televízia, ktorá má dva kanály (Jednotka a Dvojka, vysielanie Trojky bolo v lete 2011 pozastavené). V roku 2016 oslávila Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 60. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela prevažne slovenské dokumenty, šport, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy.

Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanál TV Doma, tretí, pre mužov, s názvom TV Dajto, aj štvrtý kanál TV Foor, ktorý zanikol v roku 2014.

Z televízie Global vznikla v roku 2002 TV JOJ, ktorá spustila vysielanie druhého okruhu Plus a v roku 2013 ďalšie dva programy TV WAU a TV Senzi. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a TV RiK. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Generálnym riaditeľom je Marcel Grega.

Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia TA3, monotematická TVA (obchodné správy), Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), Music Box (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie.

Poradie televízií podľa sledovanosti (október 2017): TV Markíza (19,5 %), TV JOJ (16,2 %), Jednotka (10,1 %), TV Doma (4 %), TV Dajto (3,1 %), Plus (3 %), TV WAU (2,8 %), Dvojka (2,2 %) a TA3 (1,6 %).[52]

Tlač

Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2016):[53]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Slovenska
Populačný vývoj od roku 1993 do roku 2010
Slováci v tradičných krojoch
Veková pyramída Slovenska (2017)

Slovensko má vyše 5,4 miliónov obyvateľov. Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky. Počet obyvateľov sa v ostatných rokoch zvyšuje iba málo, lebo je nízky počet narodených. Prirodzený prírastok dosahuje -0,02 % (k roku 2018).[29] Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.[54]

Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria.

Demografický vývoj silne ovplyvňuje migrácia. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do USA, Česka, Srbska (Vojvodina), Maďarska, Rakúska a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý pretrváva v menšej miere dodnes.

Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v produktívnom veku (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muže vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.[55]

Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011

Etnické zloženie[upraviť | upraviť kód]

Populácia je národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 80 % etnických Slovákov. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia maďarskej národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú Rómovia, ktorý obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť a na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.[55]

Slováci – 80,7 %, Maďari – 8,5 %, Rómovia – 2,0 %, ostatní – 1,8 %, nezistení – 7 %.

Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Národnosť 2011[56] 2001[56] 1991[56] 1980[57] 1970[57] 1961[57] 1950[57] 1940*[57] 1930 [58]
Slovenská 4 352 775 4 614 854 4 519 328 4 317 010 3 876 190 3 560 216 2 980 616 2 214 475 2 252 128
Česká 30 367 44 620 52 884 57 191 48 140 45 721 40 365 3 024 120 926
Moravská 3 286 2 348 6 037
Maďarská 458 467 525 280 567 296 559 491 552 007 518 782 356 441 46 689 592 337
Rómska 105 738 89 920 75 801 3 757 37 096 31 188
Rusínska 33 482 24 201 17 197 36 849 38 959 35 435 48 231 61 762 95 359
Ukrajinská 7 430 10 814 13 281
Ruská 1 997 1 590 1 389 2 411
Nemecká 4 690 5 405 5 413 2 917 4 759 6 259 5 179 129 552 154 821
Poľská 3 084 2 602 2 659 2 053 1 808 7 023
Chorvátska 1 022 890 1 798 1 084

juhoslovanská

Srbská 698 434
Židovská 631 218 134 307 74 438 72 678
Bulharská 1 051 1 179 1 400 1 798
Rumunská 427
Ostatné 9 852 5 350 2 732 2 897 5 434 4 503 832 517 1 822
Nezistené 382 493 54 502 8 782 10 349 6 549 3 130 1 786 88 072
Spolu 5 397 036 5 379 455 5 274 335 4 991 168 4 535 316 4 174 046 3 442 317 2 567 555 3 329 793

* = územie prvej Slovenskej republiky (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas Viedenskej arbitráže a Malej vojny odstúpené Maďarsku).

Jazyky[upraviť | upraviť kód]

Úradným a edukačným jazykom Slovenska je slovenčina, ktorá patrí do skupiny západoslovanských jazykov. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku 1843 na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných latinských písmen. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné dialekty, čiže nárečia.[59] Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.

Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku 2011
Slovenská abeceda sa skladá zo 46 písmen
školáci zo Slovenska

Materinský jazyk

Slovenčina – 80,7 %, maďarčina – 8,5 %, rómčina – 2,0 %, ostatné – 1,8 %, nezistené – 7,0 %.

Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Materinský jazyk[60] Počet 2011[56] 2001[56] 1910[57] 1900[57] 1890[57] 1880[57]
slovenský 4 240 453 4 512 217 1 688 152 1 702 349 1 603 642 1 502 571
maďarský 508 714 572 929 885 646 749 556 633 422 546 458
rómsky 122 518 99 448
rusínsky 55 469 54 907 97 047 84 559 84 335 78 402
ukrajinský 5 689 7 879
český 35 216 48 201 7 947
nemecký 5 186 6 343 198 387 215 816 228 860 228 584
poľský 3 119 2 731
chorvátsky 1 234 988 3 480 4 023 2 787 3 431
srbský 834 722 180 136
rumunský 414 1 905 896 281 259
slovinský 54 94
jidiš 460 17
bulharský 132 50
ruský 2 909
vietnamský 1 562
anglický 1 447
posunková reč 693
taliansky 551 213
arabský 434
francúzsky 433
albánsky 382
španielsky 372
grécky 115
ostatné 3 439 6 735 35 704 29 209 24 494 18 455
nezistené 405 261 66 056 83 300

Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti:

Slovenčina – 73,3 %, maďarčina – 8,7 %, rómčina – 2,4 %, ostatné – 2,1 %, nezistené – 13,5 %.

Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti:

Slovenčina – 80,4 %, maďarčina – 7,3 %, ostatné – 2,8 %, nezistené – 9,5 %.

Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť kód]

Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny (Orava, Kysuce). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov (evangelická cirkev augsburského vyznania, gréckokatolícka cirkev a reformovaná kresťanská cirkev). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich (pravoslávna cirkev, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia, Evanjelická cirkev metodistická a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane islamu a judaizmu. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná mešita.[61] Približne pätina obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu registrovanému náboženstvu. Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.[55]

Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2011

Rímskokatolíci – 62,0 %, Gréckokatolíci – 3,8 %, Evanjelici a.v – 5,9 %, Kalvíni – 1,8 %, Ateisti – 13,4 %, ostatní – 2,5 %, nezistení – 10,6 %.

Údaje čerpané zo sčítania z roku 2011.

Náboženské vyznanie 2011[62] 2001 [56] 1991[56] 1930 [58]
Rímskokatolícka cirkev 3 347 277 3 708 120 3 187 383 2 384 355
Evanjelická cirkev a.v 316 250 372 858 326 397 400 258
Gréckokatolícka cirkev 206 871 219 831 178 733 214 725
Reformovaná kresťanská cirkev 98 797 109 735 82 545 145 829
Pravoslávna cirkev 49 133 50 363 34 376 9 076
Jehovovi svedkovia 17 222 20 630 10 501
Evanjelická cirkev metodistická 10 328 7 347 4 359 152
Kresťanské zbory 7 720 6 519 700
Apoštolská cirkev 5 831 3 905 1 116
ostatné nekresťanské cirkvi 3 728 812 1 220
Bratská jednota baptistov 3 486 3 562 2 465 1 745
Cirkev bratská 3 396 3 217 1 861 29
Cirkev adventistov siedmeho dňa 2 915 3 429 1 721
ostatné kresťanské cirkvi 2 703 2 030 3 625
budhizmus 2 530 1 663
Židovské náboženské obce 1 999 2 310 912 136 737
Islam 1 934 1 212 180
Starokatolícka cirkev 1 687 1 733 882
Cirkev československá husitská 1 782 1 696 625 11 495
Bahájske spoločenstvo 1 065
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni) 972 58 91
hinduizmus 255 193
Novoapoštolská cirkev 166 22 188
scientologizmus 134 15
Hnutie zjednotenia 63 73
Českobratská cirkev evanjelická 45 169 813
iné 11 941
bez vyznania 725 362 697 308 515 551 16 890
nezistené 571 437 160 598 917 835
Rómska osada pri obci Richnava

Práca[upraviť | upraviť kód]

Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2019 predstavuje 520 €.[63] Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne. Problémom je vo viacerých oblastiach nezamestnanosť (4,8 % v roku 2018). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch.

Vidiecke sídlo Valaská

Životný štýl[upraviť | upraviť kód]

Slováci sú hrdý a civilizovaný slovanský národ europoidnej rasy. Tým, čo ovplyvňuje ich súkromný i pracovný život je úcta k starším, vzájomná pomoc a rodinná súdržnosť. Každý jedinec je svojim pôvodom pevne zaradený do spoločenskej hierarchie, ktorá spočíva na príbuzenských vzťahoch. Rodina je dôležitou súčasťou slovenského spôsobu života. V ostatnom čase spôsob života vo veľkých mestách pripomína západný životný štýl. Všeobecne sa dá povedať, že slovenský a český národ sú veľmi podobné. Slováci majú však oproti Čechom silný pocit národného uvedomenia a viac národnej hrdosti. Slováci sú tiež temperamentnejší a impulzívnejší. Najmä obyvatelia východného Slovenska majú svoj špecifický temperament. K ďalším národným stereotypom a povahovým znakom patrí pohostinnosť k cudzincom.[64] Čo sa týka ľudských práv, pretrváva diskriminácia rómskej komunity a v niektorých prípadoch aj maďarskej menšiny.[65]

Sídla[upraviť | upraviť kód]

Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do 2 890 samostatných obcí (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 140 má štatút mesta.[66] Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla (dediny) a rozptýlené sídla – samoty (majú regionálne názvy ako kopanice, lazy, štále, rale). Miest na Slovensku je len 140. Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.[67] Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov ŠÚ SR k 31. decembru 2018) je Bratislava, nasledujú Košice, Prešov, Žilina, Banská Bystrica a Nitra.[68] Podľa rozlohy dominuje Bratislava, nepatrne menšie je mesto Vysoké Tatry, tretie sú Košice. Hlavným mestom je Bratislava.

Bratislava Panorama R01.jpg

Bratislava

View over Old Town from St. Elisabeth Cathedral Bell Tower - Kosice - Slovakia (36428414991).jpg

Košice

Presov13Slovakia519.JPG

Prešov

Poradie Mesto Kraj Okres Počet obyvateľov Main square of Žilina.JPG

Žilina

Main square of Banská Bystrica, Slovakia.jpg

Banská Bystrica

Nitra - Panorama 01.JPG

Nitra

1 Bratislava Bratislavský kraj Bratislava I, II, III, IV, V 432 864
2 Košice Košický kraj Košice I, II, III, IV 238 757
3 Prešov Prešovský kraj Prešov 88 680
4 Žilina Žilinský kraj Žilina 80 810
5 Banská Bystrica Banskobystrický kraj Banská Bystrica 78 327
6 Nitra Nitriansky kraj Nitra 76 655
7 Trnava Trnavský kraj Trnava 65 207
8 Trenčín Trenčiansky kraj Trenčín 55 333
9 Martin Žilinský kraj Martin 54 618
10 Poprad Prešovský kraj Poprad 51 304
11 Prievidza Trenčiansky kraj Prievidza 46 059
12 Zvolen Banskobystrický kraj Zvolen 42 321
13 Považská Bystrica Trenčiansky kraj Považská Bystrica 39 569
14 Michalovce Košický kraj Michalovce 39 050
15 Nové Zámky Nitriansky kraj Nové Zámky 37 899
16 Spišská Nová Ves Košický kraj Spišská Nová Ves 37 194
17 Komárno Nitriansky kraj Komárno 33 927
18 Humenné Prešovský kraj Humenné 33 191
19 Levice Nitriansky kraj Levice 33 082
20 Bardejov Prešovský kraj Bardejov 32 449

Sociálna starostlivosť[upraviť | upraviť kód]

Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.[29] Do štátom zabezpečovaných služieb patrí zdravotníctvo, školstvo, veda a výskum.

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť kód]

Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú bezplatné. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú nemocnice, polikliniky, sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku 2016). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku 2015). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.[29]

Školstvo a vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.[69] Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých národnostných menšín. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. Negramotnosť obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov.[29]

Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. Základnú školu navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.

Vysoké školstvo v roku 2010 pozostáva z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba Univerzita Komenského.[70] Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria Technická univerzita v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.[71] Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.[72]

Veda a výskum[upraviť | upraviť kód]

Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied (založená v roku 1953). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú technické odbory a fyzika. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47 %. Veľká pozornosť je tiež venovaná podpore múzejníctva a budovaniu verejných knižníc.

Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár Ján Jesenský. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec Matej Bel. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca Aurel Stodola, ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol Ján Bahýľ. K rozvoju optiky výrazne prispel Josef Maximilián Petzval. Na konštrukcii padáku pracoval Štefan Banič. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol Jozef Murgaš. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm Peter Kušnirák, ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent Philipp Lenard.

Kultúra[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská kultúra
Slovenský ľudový tanec

Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové zvyky a tradície, ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné kresťanské a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne pesničky a tancovali jedinečné tance. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové kroje, ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo Východnej, v Detve, na Myjave, v Zuberci a inde. Folklórne súbory ako SĽUK či Lúčnica preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.[17][59]

Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.[73] Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali spevy k rôznym príležitostiam ako boli svadby, narodenie dieťaťa, pohreby a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú porekadlá, príslovia a hádanky. V epike sú to predovšetkým rozprávky a balady.

Drevená vidiecka architektúra v dedinke Vlkolínec

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry (drevenice) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.[73]

Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú Veľké Leváre, Brhlovce, Sebechleby, Čičmany, Špania Dolina, Vlkolínec, Podbiel a Ždiar. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v Martine na Turci, Vychylovka na Kysuciach, Zuberec na Orave, Pribylina na Liptove, Svidník na Šariši, Humenné na Zemplíne, Nitra v Podunajsku atď.[17]

Na Slovensku se nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a dalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – Bratislava, Banská Štiavnica, Košice, Bardejov, Levoča, Banská Bystrica a i.

Interiér múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach

Výtvarné umenie[upraviť | upraviť kód]

Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad venuše z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol Majster Pavol z Levoče, tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom Chráme sv. Jakuba.[74] Začiatkom 20. storočia začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar Gustáv Mallý či sochár Ján Koniarek. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.[73]

Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol Martin Benka, v jeho stopách šli Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla a Janko Alexy. Ako grafici sa preslávili Koloman Sokol či Albín Brunovský a sochár Arpád Račko. Nemožno obísť obdobie socialistického realizmu. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ pop-artu Andy Warhol. V roku 1991 bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste Medzilaborce, otvorené múzeum venované jeho tvorbe.[75]

Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i Spolok výtvarníkov Slovenska a Umelecká beseda Slovenska, ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť galérií a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad Blažej Baláž.[76] Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím.

Ľudovít Štúr, autor slovenského spisovného jazyka

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb Veľkej Moravy prvým dielom Proglas od sv. Cyrila. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je Nitriansky kódex (1083), latinský evanjeliár. V humanizme a renesancii tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v latinčine a češtine. Roku 1784 Jozef Ignác Bajza, René mládenca príhody a skúsenosti prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol romantizmus, počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä poéziuJán Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Andrej Sládkovič, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Ján Botto, Janko Matúška a i. V realizme sa do popredia dostala próza. Napriek tomu, Pavol Országh Hviezdoslav, jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu.

Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané slovenská moderna, v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: Ján Smrek, Laco Novomeský, Jozef Cíger-Hronský, Margita Figuli, František Švantner a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil Ladislav Mňačko a Milan Rúfus. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. Jana Bodnárová, Dušan Dušek, Daniel Hevier, Vincent Šikula či významný predstaviteľ detektívnej literatúry Dominik Dán.

Hudba a tanec[upraviť | upraviť kód]

Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme ľudové piesne, ktoré sú súčasťou obradového folklóru. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme rituálne piesne (mnohé nápevky svadobných piesní, plačky a pod.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú viachlasné mužské spevy, ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú fujara, ozembuch či gajdy.[73]

Prezentácia modernej hudby na festivale Pohoda v Trenčíne
Budova slovenského národného divadla (SND)

Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového Československa (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol Alexander Moyzes, ktorého mladším súčasníkom bol Eugen Suchoň a Ján Cikker. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili Gejza Dusík a František Krištof Veselý. Výrazne sa presadili aj operné speváčky Edita Gruberová, Lucia Poppová, Gabriela Beňačková, z mužov Peter Dvorský.

Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala Hana Hegerová. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: Karol Duchoň, Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Peter Nagy, Richard Müller, Pavol Hammel, skupiny Elán (Vašo Patejdl, Jožo Ráž), Team (Pavol Habera) či Tublatanka. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky Katarína Knechtová, Kristína, Zuzana Smatanová, Jana Kirschner, Nela Pocisková, Mária Čírová, Sima Martausová, spevák Peter Cmorík, Marián Čekovský alebo skupiny IMT Smile, No Name, Hex a Desmod.

S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné zábavy počas roka (tzv. "muziky"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí verbunk, odzemok, palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.[73]

Divadlo[upraviť | upraviť kód]

Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. Jozef Gregor Tajovský, Božena Slančíková-Timrava). Prvé profesionálne divadlo vzniklo v marci 1920 v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik Slovenskej činohry SND (1932).[77]

Po roku 1945 sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli Jozef Budský a Ján Jamnický. V roku 1979 rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla 2007.[77] Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí Radošínske naivné divadlo (RND) v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – Divadlo z Pasáže.

Kinematografia[upraviť | upraviť kód]

Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil Eduard Schreiber ešte pred rokom 1910. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná anekdota zvaná Únos.[76]

K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scénáristov. Ján Kadár je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu Oscar. K tzv. československej novej vlne patri Štefan Uher. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje Juraj Jakubisko. V Hollywoode sa presadil Ivan Reitman, režisér mnohých populárnych komédií (Krotitelia duchov, Dvojčatá, Policajt zo škôlky, Junior a i.).

V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: Marián Labuda, Emília Vášáryová, Milan Lasica, Július Satinský, Milan Kňažko, Ladislav Chudík, Michal Dočolomanský, Jozef Kroner, Štefan Kvietik, Zdena Studenková, Július Pántik, Božidara Turzonovová, Martin Huba, Kamila Magálová, Emil Horváth, Maroš Kramár, Miroslav Noga, Richard Stanke, Jana Oľhová, Marián Geišberg, Štefan Skrúcaný, Jozef Vajda či Táňa Radeva. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako Tatiana Pauhofová, Zuzana Mauréry, Tomáš Maštalír, Petra Polnišová, Vlado Kobielsky, Diana Mórová, Ján Koleník, Vica Kerekes, Michal Hudák, Helena Krajčiová, Zuzana Šebová, Dano Heriban, Branislav Deák, Monika Hilmerová, Michal Kubovčík, Ján Jackuliak, Lukáš Latinák, Juraj Kemka, Karin Haydu, Marek Majeský, Zuzana Porubjaková a iní. V zahraničných produkciách sa presadila Barbora Bobuľová, v modelingu Adriana Karembeu. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka Angelina Jolie.

Tradičná kuchyňa[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská kuchyňa
Bryndzové halušky, kapustnica a tmavé pivo Zlatý Bažant – príklad kaloricky bohatej slovenskej kuchyne

Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä českej, poľskej, rakúskej a maďarskej. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä obilná kaša. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky a zemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad guláš, lečo, plnená paprika, viedenský rezeň. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je kapustnica vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa.

Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola žinčica, vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo víno, pivo, z destilátov slivovica a borovička.

Medzi slovenské výrobky patria[78]:

Šport[upraviť | upraviť kód]

Cestný cyklista Peter Sagan

Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria: futbal, ľadový hokej, tenis, atletika, plávanie, hádzaná, basketbal, volejbal, vodný slalom, cyklistika, hokejbal, florbal, lyžovanie, biatlon a ďalšie.

Futbal

Slovenská národná futbalová reprezentácia nepatrila k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. Slovenský futbalový zväz riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako Fortuna liga, II. liga a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na MS vo futbale v Juhoafrickej republike, a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na Majstrovstvá Európy vo futbale sa prvý raz kvalifikoval na rok 2016. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria ŠK Slovan Bratislava, AS Trenčín, MŠK Žilina a FC Spartak Trnava. Z futbalistov sa najviac presadili Marek Hamšík, Martin Škrteľ a Róbert Vittek. Taktiež pod vlajkou Československa uspela rada športovcov (Ján Popluhár, Adolf Scherer, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Titus Bubeník, Ladislav Kubala a i.).

Ľadový hokej

Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku 2002, strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku 2000 a 2012, či bronz v roku 2003). Slovenský zväz ľadového hokeja je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. Tipsport ligu, 1. hokejovú ligu, zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch 2011 a 2019 sa v Bratislave a v Košiciach uskutočnili Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925 sa uskutočnili na prírodných klziskách vo Vysokých Tatrách. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol Vladimír Dzurilla, slávni boli aj Jozef Golonka, Vincent Lukáč, Marián Šťastný, Peter Šťastný a Stan Mikita. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných Miroslav Šatan, Peter Bondra, Žigmund Pálfy či Ján Lašák, dve striebra má Zdeno Chára. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je Marián Hossa, v NHL uspel aj Marián Gáborík a Pavol Demitra. Zlatú olympijskú medailu získal krasokorčuliar Ondrej Nepela.

Ostatné športy

Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 Slovensko vyhralo Pohár federácie. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. Daniela Hantuchová, Dominika Cibulková, Martin Kližan, Dominik Hrbatý, kedysi Miloslav Mečíř). Centrom slovenského tenisu je Národné tenisové centrum v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom Petra Sagana. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol Anton Tkáč.

Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v Čunove pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti Pavol Hochschorner a Peter Hochschorner, dve zlaté ich kolegovia Michal Martikán a Elena Kaliská a tiež Ladislav Škantár a Peter Škantár vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec Jozef Pribilinec. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec Matej Tóth, olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na LOH 2016.

Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva skokanské mostíky, na ktorých sa konali Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach (1935, 1970) a viaceré svetové poháre. Strediskom biatlonu je malá obec Osrblie, kde sa konali v roku 1997 Majstrovstvá sveta v biatlone. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje dvojnásobná medailistka z OH v Soči biatlonistka Anastasia Kuzminová, slalomárky Petra Vlhová a Veronika Velez-Zuzulová.

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.[2] Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Mestská štatistika [online]. Vysoké Tatry : Portál Tatry Portál, [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  2. Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011
  3. Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky [online]. Bratislava : Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor, [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  4. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky [online]. Bratislava : [cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  5. Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín [online]. [Cit. 2010-03-03]. Dostupné online.
  6. a b Štatistické údaje o štátnych hraniciach [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2017-09-08]. Dostupné online.
  7. [1] UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina
  8. a b c LIŠČÁK, V.. Státy a území světa. 1. vyd. Praha : Libri, 2009. S. 725-728.
  9. Juraj Jánošík | Osobnosti | Terchovská sieň slávy [online]. slavni.terchova-info.sk, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.
  10. KOVÁČ, D.. Dějiny Slovenska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2011. S. 209.
  11. a b c d e ZAŤKOVÁ, M. a KOL.. Geografia Európy, tercia. 1. vyd. Bratislava : Poľana, 2001. S. 29-32.
  12. Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice [online]. geography.upol.cz, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  13. a b c TOLMÁČI, L. a KOL.. Geografia pre 2.ročník gymnázií. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, 2013. S. 26,27.
  14. Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristerk, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia. Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288
  15. A.S, Petit Press. Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí [online]. www.sme.sk, [cit. 2019-07-14]. Dostupné online.
  16. RUŽEK, I. a KOL.. Geografia pre 5.ročník základných škôl. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, 2009. S. 41.
  17. a b c d e f g TOLMÁČI, L. a KOL.. Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 2. vyd. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2018.
  18. Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. Dostupné online
  19. ČTK. Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok [online]. spravy.pravda.sk, 29.10.2009, [cit. 2013-12-23]. Dostupné online.
  20. Jaskyne – Slovakia.travel [online]. slovakia.travel, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  21. Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice [online]. geography.upol.cz, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  22. Prírodné bohatstvo Slovenska [online]. TASR, 2008, [cit. 2011-05-27]. Dostupné online.
  23. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. SAŽP, 2007. Dostupné online.
  24. Lokality Natura 2000 [online]. Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  25. a b c ĎURAJKOVÁ, D. a KOL.. Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií. 2. vyd. Bratislava : SPN, 2015.
  26. a b BTI 2010 —. Slovakia Country Report, s. 8.
  27. Slovakia [online]. freedomhouse.org, 2012-01-12, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. Government Office of the Slovak Republic | Úrad vlády SR [online]. www.government.gov.sk, [cit. 2019-07-14]. Dostupné online.
  29. a b c d e f g h The World Factbook [online]. Central Intelligence Agency. Dostupné online. (po anglicky)
  30. Slovensko má prezidentku. Zuzana Čaputová zložila sľub [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  31. História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]
  32. Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana [online]. Ministerstvo financií SR, rev. 2013-09-09, [cit. 2013-09-20]. Dostupné online.
  33. ZUBRICZKÝ, G.. Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : Mapa Slovakia, 2009. S. 38.
  34. Kolektív autorov, Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401 – 404
  35. NÉMETHOVÁ, J. Poľnohospodárstvo Slovenska [online]. dam.fpv.ukf.sk, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online.
  36. Štatistický úrad SR. Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 [online]. portal.statistics.sk, Marec 2010, [cit. 2010-08-20]. Dostupné online.
  37. Štruktúra pôdneho fondu [online]. Pôdny portál, 2012, [cit. 2013-11-29]. Dostupné online.
  38. SITA. Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete [online]. sme.sk, 15.01.2014, [cit. 2014-01-16]. Dostupné online.
  39. HOBBS, Joseph J.. World Regional Geography. Belmont : Cengage Learning, 2009. ISBN 0-495-38950-1. S. 145.
  40. Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO [online]. www.unesco-slovakia.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  41. ČTK; KA. Turistov na Slovensku pribúda [online]. aktualne.centrum.sk, 30.06.2007, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online.
  42. Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete [online]. TASR, 29.02.2016. Dostupné online.
  43. Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 [online]. . Dostupné online.
  44. Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR [online]. MDPT. Dostupné online.
  45. http://www.bts.aero/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/
  46. a b SZÉPLAKY, D.; LUKÁČ, L.. Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska [online]. tzbportal.sk, 03.02.2011, [cit. 2014-09-23]. Dostupné online.
  47. Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-07-12]. Dostupné online.
  48. Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [Cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  49. Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011 [online]. MDVRR SR, [cit. 2011-06-03]. Dostupné online.
  50. www.radia.sk. Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) [online]. radia.sk, [cit. 2017-12-17]. Dostupné online.
  51. MAXA, Filip. Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS. Zive.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-12-15. Dostupné online [cit. 2017-12-17]. ISSN 1335-860X.
  52. Grafy a tabuľky. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding). Dostupné online [cit. 2017-12-17]. ISSN 1337-0006.
  53. im. Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú?. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-11-14. Dostupné online [cit. 2017-12-17]. ISSN 1336-1996.
  54. Všeobecné charakteristiky za rok 2009 [online]. Štatistický úrad SR. Dostupné online.
  55. a b c TOLMÁČI, L. a KOL.. Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. 2. vyd. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2018.
  56. a b c d e f g Štatistický úrad SR
  57. a b c d e f g h i BENŽA, Mojmír a kol. Národnostný atlas Slovenska. Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.
  58. a b http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín
  59. a b KOL.. Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 1997.
  60. http://www.portal.statistics.sk
  61. Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu [online]. TASR, 2010, rev. 2012-07-12. Dostupné online.
  62. ŠPROCHA, Branislav a kol. Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov IN Populačné štúdie Slovenska 3. Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6
  63. Minimálna mzda 2019 [online]. www.minimalnamzda.sk, [cit. 2019-07-13]. Dostupné online.
  64. Stereotypy o Slovákoch. Názory na nás sa menia [online]. Pravda.sk, 2012-12-31, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  65. Slovakia [online]. freedomhouse.org, 2012-01-12, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  66. Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2013-01-11, [cit. 2016-01-09]. Dostupné online.
  67. Všeobecné charakteristiky za rok 2009 [online]. Štatistický úrad SR. Dostupné online.
  68. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  69. KOL.. Geografia pre 3.ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : VKÚ, 2012. S. 112.
  70. NEJEDLÝ, Tomáš. UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2019-07-04. Dostupné online [cit. 2019-07-30]. ISSN 1336-2674.
  71. Top Eastern Europe Universities [online]. webometrics.info, [cit. 2009-07-13]. Dostupné online.
  72. Řádek, M. a kolektív, 2007: Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia. EPPP, 38 s.
  73. a b c d e BEŇADIKOVÁ, J. a KOL.. Estetická výchova. 1. vyd. [s.l.] : SPN, 1992. S. 160.
  74. Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče [online]. Novinky.cz, [cit. 2019-07-08]. Dostupné online.
  75. Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa [online]. iDNES.cz, 2013-09-29, [cit. 2019-07-08]. Dostupné online.
  76. a b HUMPHREYS, R.. Turistický průvodce – Slovensko. 1. vyd. Brno : Jota, 2004. S. 240-242.
  77. a b TERAZ.SK. História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-07-08]. Dostupné online.
  78.  Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie PDF

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]