Veľká Fatra
| Veľká Fatra | |
| pohorie | |
 Masív Krížnej
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Martin, Turčianske Teplice, Dolný Kubín, Ružomberok, Banská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Fatransko-tatranská oblasť |
| Susedné jednotky |
Malá Fatra, Turčianska kotlina, Kremnické vrchy, Starohorské vrchy, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Podtatranská kotlina, Oravská vrchovina |
| Podradené jednotky |
Hôľna Fatra, Bralná Fatra, Šípska Fatra, Zvolen, Revúcke podolie, Lysec, Šiprúň |
| Rieky | Váh, Hron |
| Súradnice | 48°59′S 19°05′V / 48,99°S 19,08°V |
| Najvyšší bod | Ostredok [1] |
| - výška | 1 596 m n. m. |
| Rozloha | 784 km² (78 400 ha) |
 _-_location_map.svg)  Poloha Veľkej Fatry na Slovensku
| |
  Poloha Veľkej Fatry v Žilinskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Veľká Fatra | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Fatra je krajinný celok geomorfologickej Fatransko-tatranskej oblasti.
Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.
Obsah
Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]
Zo severu ohraničujú Veľkú Fatru Oravská vrchovina a Malá Fatra, na západe rozsiahla Turčianska kotlina a južným smerom plynulo nadväzujú Kremnické a Starohorské vrchy. Na celom južnom úseku je skutočná hranica vedená trochu komplikovane a prihliada na geologickú stavbu; preto je vymedzenie údoliami len orientačné. Východným smerom sú Revúckou a Korytnickou dolinou oddelené Nízke Tatry a Podtatranská kotlina (podcelok Liptovská kotlina), údolie Likavky oddeľuje Chočské vrchy.[2]
Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť kód]
Pohorie sa člení na 7 podcelkov:[2]
Najvyšší vrch[upraviť | upraviť kód]
Najvyšším vrchom je Ostredok s výškou 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[1]
Do roku 2016 bola ako výška uvádzaná hodnota 1 592 m n. m.[3] V roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a výšku vyššej z kót upresnil na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[1]
Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.[1] Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, bola na turistickej mape internetového portálu HIKING.SK označená názvom Ostredok - rázcestie.[4]
Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]
V roku 1971 bolo územie Veľkej Fatry vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) na rozlohe 60 610 ha. Nariadením vlády č. 140 zo 6. marca 2002 bola CHKO Veľká Fatra s účinnosťou od 1. apríla 2002 prekategorizovaná na Národný park Veľká Fatra.
Na území národného parku je zriadených viac maloplošných chránených území. Z nich je najstaršie Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NP Veľká Fatra najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy.
Turizmus[upraviť | upraviť kód]
Veľká Fatra patrí medzi obľúbené ciele turistov. Medzi najvýznamnejšie centrá turistiky patria Donovaly s Novou hoľou, Malinô Brdo, Vlkolínec, Gaderská dolina, Turecká, lokálne aj Harmanecká jaskyňa s okolím, Kráľova Studňa a Smrekovica.
Východnými turistickými lokalitami sú najmä obce s dlhými dolinami na turčianskej strane pohoria (Blatnická, Gaderská, Belianska, Necpalská, Sklabinská dolina a i.), Harmanecká a Ľubochnianska dolina, Donovaly, Liptovské Revúce, Ružomberok, Podsuchá a sedlo Malý Šturec.
Hlavný hrebeň vedie po trase Malý Šturec - Kráľova Studňa - Krížna - Ostredok na Ploskú,kde sa hrebeň delí na turčianskú a liptovskú vetvu. Turčianska pokračuje v smere Ploská - Chata pod Borišovom - Malý Lysec - Jarabiná - Kľak - Ľubochnianske sedlo a končí vrchom Kopa. Liptovská vetva vedie v trase Ploská - Čierny kameň - Minčol - Rakytov - Skalná Alpa - Malá Smrekovica do Nižného Šiprúnskeho sedla, kde sa vetví na tri rázsochy: Malinné, Vtáčnik - Plieška a Magura - Kútnikov kopec.
Horské chaty[5][upraviť | upraviť kód]
- Chata pod Borišovom
- Horský hotel Kráľova Studňa
- Horský hotel Smrekovica
- Turistická ubytovňa Smrekovica
- Turistická ubytovňa Limba
- Májekova chata
Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]
Medzi najznámejšie doliny vo Veľkej Fatre patrí Ľubochnianska dolina (najdlhšia), Gaderská dolina, Blatnická dolina, Belianska dolina, Kantorská dolina, Jasenská dolina, Necpalská dolina, Žarnovická dolina, Bystrická dolina, Nižné Matejkovo a Vyšné Matejkovo.
Najznámejšia jaskyňa je Harmanecká jaskyňa, ktorá je ako jediná prístupná verejnosti. Medzi najznámejšie jaskyne, ktoré nie sú prístupné verejnosti, patria Mažarná jaskyňa, Dolná a Horná Túfna a Ľadová jaskyňa v Šípe.
Najkrajšie výhľadové vrcholy sú Rakytov, Krížna, Borišov, Skalná Alpa, Lysec, Ostrá, Kľak a Šiprúň.
Galéria[upraviť | upraviť kód]
_-_view_from_Ostr%C3%A1_in_winter.jpg)
_-_Western_Summit.jpg)
_-_NE_slope.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ a b c d KUBISOVÁ, Jana. Pohorie Veľká Fatra má staronový najvyšší vrchol. Doteraz bol bez mena. aktuality.sk (Bratislava: Azet.sk a.s.), 2016-02-24. Dostupné online [cit. 2016-03-01].
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov [PDF]. ÚGKK SR, [cit. 2015-09-01]. Dostupné online.
- ↑ GPS súradnica na mape hiking.sk [online]. HIKING.SK, [cit. 2016-03-03]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam chát a útulní
Pozri aj[upraviť | upraviť kód]
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Fatra
Commons ponúka multimediálne súbory na tému
