Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°53′59″S 19°04′53″V / 48,89964°S 19,08128°V / 48.89964; 19.08128
Ostredok
vrch
Ostredok, Veľká Fatra, Slovakia, 2016 14.jpg
Severovýchodný svah Ostredku
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okresy Ružomberok, Martin
Obec Liptovské Revúce; Blatnica
Pohorie Veľká Fatra
Povodie Revúca, Turiec
Nadmorská výška 1 595,6 m n. m.
Najvyšší vrch Veľkej Fatry
Relatívna výška 672 m
14. naj. na Slovensku
Súradnice 48°53′59″S 19°04′53″V / 48,89964°S 19,08128°V / 48.89964; 19.08128
Najľahší výstup z obce Blatnica Gaderskou dolinou po žltá turistická značka zelená turistická značka turistickej značke
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ostredok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší bod podcelku Hôľna Fatra

Ostredok (1 595,6 m n. m.)[1] je najvyšší, hôľny vrch Veľkej Fatry, zároveň v Národnom parku Veľká Fatra. Leží v hlavnom hrebeni pohoria. Má dva vrcholy, hlavný južný (1 595,6 m n. m.) a o pár metrov nižší severný (1 592,0 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime hrozí nebezpečie padania lavín.

Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála vyznačená červená turistická značka červenou turistickou značkou.

Na Slovensku je až šesť vrchov s názvom Ostredok.[2][3]

Relatívna výška Ostredku je 672 metrov, čo ho zaraďuje na 14. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.[4]

Spor o výšku a meno[upraviť | upraviť kód]

Nižší severný vrchol s uvádzanou nadmorskou výškou 1 592,0 m n. m. bol do roku 2015 považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry a tak bol uvádzaný aj v turistických mapách. V lete 2015 Klub slovenských turistov osadil na južnom vrchole, približne 400 m juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom „Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“.[5] Následné meranie domnienku predbežne potvrdilo, čakalo sa na oficiálne potvrdenie výšky.[6]

V roku 2015 potvrdili merania vykonané Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“), preto v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a nadmorskú výšku vyššej z kót na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[7]

Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.[7] Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový turistický smerovník s názvom Ostredok - rázcestie, kde sa na červený chodník pripája zelená turistická značka zelená turistická značka tvoriaca rázcestie.[1]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Jeho jemne modelované svahy buduje mráznické súvrstvie fatrika. Mladšie horniny vystupujú v tektonických oknách na niektorých miestach v blízkej Gaderskej doline.

Prístup[upraviť | upraviť kód]

  • po žltá turistická značka značke z obce Blatnica Gaderskou dolinou k smerovníku Drobkov, odtiaľ po zelená turistická značka značke k smerovníku Ostredok - rázcestie, odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 5:35 h, ↓ 4:30 h
  • po žltá turistická značka značke z obce Liptovské Revúce (Vyšná Revúca) cez vrch Chyžky (Kýšky) (1 340,3 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 3:00 h
  • po žltá turistická značka značke z obce Liptovské Revúce (Vyšná Revúca) cez vrch Ploská (1 532,1 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 3:20 h
  • po modrá turistická značka značke z obce Necpaly Necpalskou dolinou k smerovníku Balcierovo, odtiaľ po žltá turistická značka značke k smerovníku Koniarky, odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 5:30 h, ↓ 4:05 h
  • po modrá turistická značka značke z obce Staré Hory cez vrch Krížna (1 574,3 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:05 h, ↓ 3:15 h
  • po červená turistická značka značke hrebeňom smerom od vrchu Ploská (1 532,1 m n. m.)
  • po červená turistická značka značke hrebeňom smerom od vrchu Krížna (1 574,3 m n. m.)

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000. 8. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2017. ISBN 978-80-8144-149-3.
  2. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. ÚGKK SR, 01.10.2014, rev. 2017-10-11, [cit. 2020-01-05]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov [PDF]. ÚGKK SR, 01.10.2014, rev. 2017-10-11, [cit. 2020-01-05]. Dostupné online.
  4. Zoznam vrchov Slovenska s najväčšou relatívnou výškou na stránke Peaklist.org (po anglicky) [PDF]
  5. STUCHLÝ, Milan. Najvyšší vrch Veľkej Fatry [online]. hiking.sk, 2015-08-28, rev. 2016-02-29, [cit. 2016-03-04]. Dostupné online.
  6. KUBIŠOVÁ, Ľubica. Vyberajú meno pre nový najvyšší vrch Veľkej Fatry. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-02-02. Dostupné online [cit. 2016-02-02]. ISSN 1335-4418.
  7. a b KUBISOVÁ, Jana. Pohorie Veľká Fatra má staronový najvyšší vrchol. Doteraz bol bez mena. aktuality.sk (Bratislava: Azet.sk a.s.), 2016-02-24. Dostupné online [cit. 2016-03-01].

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Mapy[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]