Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°53′59″S 19°04′53″V / 48.89964°S 19.08128°V / 48.89964; 19.08128
Ostredok
vrch
Ostredok, Veľká Fatra (SVK) - NE slope.jpg
Severovýchodný svah Ostredku
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okresy Ružomberok, Martin
Obec Liptovské Revúce; Blatnica
Pohorie Veľká Fatra
Povodie Revúca, Turiec
Nadmorská výška 1 596 m n. m.
Súradnice 48°53′59″S 19°04′53″V / 48.89964°S 19.08128°V / 48.89964; 19.08128
Najľahší výstup z obce Blatnica Gaderskou dolinou po žltá turistická značka zelená turistická značka turistickej značke
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ostredok
Freemap.sk: mapa
Najvyšší vrch Veľkej Fatry

Ostredok (1 596 m n. m.) je najvyšší, hôľny vrch Veľkej Fatry, zároveň v Národnom parku Veľká Fatra. Leží v hlavnom hrebeni pohoria. Má dva vrcholy, hlavný južný (1 596 m n. m.) a o pár metrov nižší severný (1 593 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime hrozí nebezpečie padania lavín.

Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála vyznačená červená turistická značka červenou turistickou značkou.[1]

Na Slovensku je až šesť vrchov s názvom Ostredok.[2][3]

Spor o výšku a meno[upraviť | upraviť zdroj]

Nižší severný vrchol s uvádzanou nadmorskou výškou 1 592,0 m n. m. bol do roku 2015 považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry a tak bol uvádzaný aj v turistických mapách (napr. [1]). V lete 2015 Klub slovenských turistov osadil na južnom vrchole, približne 400 m juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom „Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“.[4] Následné meranie domnienku predbežne potvrdilo, čakalo sa na oficiálne potvrdenie výšky.[5]

V roku 2015 potvrdili merania vykonané Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“), preto v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a nadmorskú výšku vyššej z kót na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[6]

Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.[6] Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový turistický smerovník s názvom Ostredok - rázcestie, kde sa na červený chodník pripája zelená turistická značka zelená turistická značka tvoriaca rázcestie.[chýba zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho jemne modelované svahy buduje mráznické súvrstvie fatrika. Mladšie horniny vystupujú v tektonických oknách na niektorých miestach v blízkej Gaderskej doline.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po žltá turistická značka značke z obce Blatnica Gaderskou dolinou k smerovníku Drobkov, odtiaľ po zelená turistická značka značke k smerovníku Ostredok - rázcestie, odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie ↑ 5:35 h, ↓ 4:30 h
  • po žltá turistická značka značke z obce Liptovské Revúce (Vyšná Revúca) cez vrch Chyžky (Kýšky) (1 340,3 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie ↑ 3:45 h, ↓ 3:00 h
  • po žltá turistická značka značke z obce Liptovské Revúce (Vyšná Revúca) cez vrch Ploská (1 532,1 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie ↑ 3:45 h, ↓ 3:20 h
  • po modrá turistická značka značke z obce Necpaly Necpalskou dolinou k smerovníku Balcierovo, odtiaľ po žltá turistická značka značke k smerovníku Koniarky, odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie ↑ 5:30 h, ↓ 4:05 h
  • po modrá turistická značka značke z obce Staré Hory cez vrch Krížna (1 574,3 m n. m.), odtiaľ po červená turistická značka značke na vrchol, trvanie ↑ 4:05 h, ↓ 3:15 h
  • po červená turistická značka značke hrebeňom smerom od vrchu Ploská (1 532,1 m n. m.)
  • po červená turistická značka značke hrebeňom smerom od vrchu Krížna (1 574,3 m n. m.)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000. 7. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-670-5.
  2. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. ÚGKK SR, [cit. 2016-03-01]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov [PDF]. ÚGKK SR, 01.10.2014, [cit. 2016-03-01]. Dostupné online.
  4. STUCHLÝ, Milan. Najvyšší vrch Veľkej Fatry [online]. hiking.sk, 2015-08-28, rev. 2016-02-29, [cit. 2016-03-04]. Dostupné online.
  5. KUBIŠOVÁ, Ľubica. Vyberajú meno pre nový najvyšší vrch Veľkej Fatry. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-02-02. Dostupné online [cit. 2016-02-02]. ISSN 1335-4418.
  6. a b KUBISOVÁ, Jana. Pohorie Veľká Fatra má staronový najvyšší vrchol. Doteraz bol bez mena. aktuality.sk (Bratislava: Azet.sk a.s.), 2016-02-24. Dostupné online [cit. 2016-03-01].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]