Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°53′59″S 19°04′52″V / 48,8997°S 19,0811°V / 48.8997; 19.0811
Ostredok
vrch
Ostredok, Veľká Fatra, Slovakia, 2016 14.jpg
Severovýchodný svah Ostredku
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Ružomberok, Martin
Obce Liptovské Revúce, Blatnica
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodia Revúca, Turiec
Nadmorská výška 1 595,6 m n. m.
Relatívna výška 672 m
Súradnice 48°53′59″S 19°04′52″V / 48,8997°S 19,0811°V / 48.8997; 19.0811
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z obce Blatnica Gaderskou dolinou po TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg a TouristicMarkingStripe-RAL green.svg značke
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ostredok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostredok (1 595,6 m n. m.[1]) je najvyšší vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Liptovské Revúce, približne 16 km východne od Turčianskych Teplíc.[2] Na Slovensku je až šesť vrchov s názvom Ostredok.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[4] Leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Ružomberok a Martin a zasahuje na katastrálne územie obce Liptovské Revúce a Blatnica.[3] Najbližším sídlom sú na východe Liptovské Revúce, juhovýchodne situované sú Motyčky a Staré Hory a západne leží Blatnica. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ostredok je súčasťou hlavného hrebeňa pohoria. Má dva vrcholy; hlavný južný (1 595,6 m n. m.) a nepatrne nižší severný (1 592,0 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime na viacerých miestach hrozí nebezpečie padania lavín. Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála, vyznačená TouristicMarkingStripe-RAL red.svg červenou turistickou značkou.

Severným smerom susedí Biela skala (1 385 m n. m.), Suchý vrch (1 550 m n. m.) a Ploská (1 532 m n. m.), východným Čierna hora (1 335 m n. m.), Ostré brdo (1 319 m n. m.) a Šturec (1 075 m n. m.), južným Majerova skala (1 283 m n. m.), plytkým sedlom oddelený Frčkov (1 586 m n. m.) a Krížna (1 574 m n. m.) a Kráľova skala (1 377 m n. m.) a západným Smrekov (1 441 m n. m.), Haľamova kopa (1 344 m n. m.), Chládkové úplazy (1 228 m n. m.) a Lubená (1 414 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia Váhu; rieka Revúca a jej prítok Lopušná odvodňujú východné svahy, západne sa zvažujúce napájajú Gaderský potok a jeho prítok Vrátňanský potok, smerujúce do Turca.[2]

Relatívna výška Ostredku je 672 metrov, čo ho zaraďuje na 14. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.[6]

Korekcia výšky[upraviť | upraviť zdroj]

Severný vrchol s uvádzanou nadmorskou výškou 1 592,0 m n. m. bol do roku 2015 považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry a tak bol uvádzaný aj v turistických mapách.[7] V lete 2015 Klub slovenských turistov osadil na južnom vrchole, približne 400 m juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom „Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“.[8] Následné meranie domnienku predbežne potvrdilo, čakalo sa na oficiálne potvrdenie výšky.[9] V roku 2015 potvrdili merania Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“), preto v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a nadmorskú výšku vyššej z kót na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[10]

Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.[10] Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový turistický smerovník s názvom Ostredok - rázcestie, kde sa na červený chodník pripája TouristicMarkingStripe-RAL green.svg zelená turistická značka z Dedošovej doliny.[1]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho jemne modelované svahy buduje mráznické súvrstvie fatrika. Mladšie horniny vystupujú v tektonických oknách na niektorých miestach v blízkej Gaderskej doline.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnatá vrcholová časť bez vyššej vegetácie, nadmorská výška a poloha umožňuje výnimočný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé veľkofatranské vrcholy, no tiež Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Západné, Vysoké a Nízke Tatry, Veporské vrchy, Poľanu, Javorie, Vtáčnik, Strážovské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy.[11] Ojedinele je možné vidieť vrchy 4 susedných krajín; Kékes (1 014 m n. m.) v Maďarsku, Schneeberg (2 076 m n. m.) v Rakúsku, Lysú horu (1 328 m n. m.) v Česku a Babiu horu (1 723 m n. m.) v Poľsku.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Turistická mapa 121 Veľká Fatra 1 : 50 000. 8. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2017. ISBN 978-80-8144-149-3.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.
  3. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.
  5. Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Zoznam vrchov Slovenska s najväčšou relatívnou výškou na stránke Peaklist.org (po anglicky) [PDF]
  7. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 57.
  8. STUCHLÝ, Milan. Najvyšší vrch Veľkej Fatry [online]. hiking.sk, 2015-08-28, rev. 2016-02-29, [cit. 2016-03-04]. Dostupné online.
  9. KUBIŠOVÁ, Ľubica. Vyberajú meno pre nový najvyšší vrch Veľkej Fatry. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-02-02. Dostupné online [cit. 2016-02-02]. ISSN 1335-4418.
  10. a b KUBISOVÁ, Jana. Pohorie Veľká Fatra má staronový najvyšší vrchol. Doteraz bol bez mena. aktuality.sk (Bratislava: Azet.sk a.s.), 2016-02-24. Dostupné online [cit. 2016-03-01].
  11. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-09]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]