Preskočiť na obsah

Čierny kameň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierny kameň
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Obce Ľubochňa, Liptovské Revúce
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 479,4 m n. m.
Súradnice 48°56′06″S 19°08′41″V / 48,9349°S 19,1446°V / 48.9349; 19.1446
Geologické zloženie Vápenec
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Čierny kameň
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čierny kameň (1 479,4 m n. m.[1]) je vrch vo Veľkej Fatre. Nachádza sa nad Liptovskými Revúcami, približne 19 km juhozápadne od Ružomberka.[2] Na jeho severozápadnom svahu sa nachádza Národná prírodná rezervácia Čierny kameň.

Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obce Ľubochňa a Liptovské Revúce.[4] Najbližšími sídlami sú juhovýchodným smerom situované Liptovské Revúce, východným smerom obec Liptovská Osada a južným Motyčky a Staré Hory. Vrch leží v Národnom parku Veľká Fatra.[2]

Čierny kameň je súčasťou liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Severne susedí Sedlom pod Čiernym kameňom oddelený Minčol (1 398 m n. m.) a Rakytov (1 567 m n. m.), západne sa nachádza sedlom oddelená Ploská (1 532 m n. m.) a Borišov (1 510 m n. m.), južne sa nachádza Ostré brdo (1 319 m n. m.), Šturec (1 075 m n. m.) a Motyčianska hoľa (1 292 m n. m.) a východne Čierna hora (1 335 m n. m.), Malý Zvolen (1 372 m n. m.), Končitá (1 248 m n. m.) a Magury (1 199 m n. m.).[5] Západne orientované svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc Ľubochnianky, juhovýchodné odvodňuje riečka Revúca, obe smerujúce severným smerom do rieky Váh.[2] Na vrchol nevedie značený chodník.[2]

Vrchol Čierneho kameňa je troskou chočského príkrovu nad mráznickým súvrstvím fatrika.

Prírodná rezervácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Severozápadný svah Čierneho kameňa, vo výške od 1 200 m n. m. tvorí územie národnej prírodnej rezervácie. Bola vyhlásená v roku 1964 s cieľom ochrany pralesovitých porastov smreku obyčajného, mukyne obyčajnej, javora horského a bohatého podrastu smrekového a kosodrevinového charakteru[6], so zachovanou prirodzenou pásmovitosťou lesných vegetačných stupňov od 5. po 8. stupeň. Jej rozloha je 34 ha[7].

Vrcholový hrebeň Čierneho kameňa pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných a turistom dostupných lokalít je však vidieť najmä okolité vrchy Veľkej Fatry, no pri priaznivých podmienkach aj Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Západné a Nízke Tatry, Poľanu, Javorie a Štiavnické vrchy.[8]

Vrchol Čierneho kameňa nie je turistický prístupný. Cez prírodnú rezerváciu možno prejsť po hrebeni zelenou značkou z Ploskej alebo z Rakytova.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 57.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Veľký, J. a koletív, 1977; Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D. Veda, Bratislava, s. 473
  7. http://www.sopsr.sk prístup 19.8.2008
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]