Smrek obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Smrek obyčajný
Picea abies1.JPG
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picea abies
L., 1881
Synonymá
Abies excelsa, Abies picea, Picea excelsa, Pinus abies, Pinus excelsa[2]
Norway Spruce Picea abies distribution map 2.png
Výskyt smreku obyčajného[3].
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Smrek obyčajný (Picea abies) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku a významná hospodárska plodina [4]. Na rozdiel od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice, smrek obyčajný má hranaté a špicaté ihlice. Obrastajú celý konárik.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Mladý smrek

Je to 25 – 50 metrov[2] vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1 – 1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – 2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.[5][6][7][8][9]

Strom je obojpohlavný. Samčie a samičie kvety sú červené až purpurové do 2,5 cm.[2] Obidve rastú na jar na vzpriamených súkvetiach.[10]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.[11] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mladá rastlina do výšky 250 cm sa využíva ako obľúbený vianočný stromček.
  • Zelené vetvičky sa používajú ako samostatná dekorácia alebo na vence či kytice.
  • Jasno zelené čerstvé jarné ihličie sa niekedy požíva do čaju, čo však nie je príliš zdravé. Takisto sa používa na sirup.
  • Živica sa v minulosti zbierala a využívala priemyselne.
  • Drevo je hlavným produktom smreku. Využíva sa v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina spolu s vlákninou z hľadiska dodávaného množstva patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva. Vzhľadom na zastúpenie smreku v stredoeurópskych lesoch a jeho dobré produkčné vlastnosti je tak smrekové drevo najbežnejším používaným a obchodným stavebným drevom na Slovensku a Česku.[12]

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pinus abies Linné, 1753
  • Picea rubra Hill., 1757
  • Abies rubra (Hill.) A. Dietr., 1824
  • Pinus excelsa Lam., 1779
  • Abies excelsa (Lam.) Poiret, 1805
  • Picea excelsa (Lam.) Link, 1841

Najstarší klon na svete[upraviť | upraviť zdroj]

Tlačové vyhlásenie univerzity Umeå universitet, potvrdilo, že vek klonu smreku obyčajného, nazvaný Old Tjikko je rádiokarbónovou metódou datovaný na 9550 rokov, a je tak najstarším žijúcim stromom.[13][14]

Ale klonálna kolónia Pando, čo je 47 000 žijúcich klonov topoľa osikového, je ich vek odhadovaný na 80 000 až 1 milión rokov.[15][16][17]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Farjon, A. 2017. Picea abies. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T42318A71233492. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-2.RLTS.T42318A71233492.en. Prístup 20. január 2018.
  2. a b c RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef a NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. na stiahnutie >> .PDF (53 MB)
  3. Farjon, A. 2017. Picea abies. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T42318A71233492. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-2.RLTS.T42318A71233492.en. Downloaded on 20 February 2018.
  4. KLEMENT, Ivan; RÉH, Roman; DETVAJ, Juraj. Základné charakteristiky lesných drevín [online]. Národné lesnícke centrum, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
  5. Farjon, A. (1990). Pinaceae. Drawings and Descriptions of the Genera. Koeltz Scientific Books ISBN 3-87429-298-3.
  6. Rushforth, K. (1987). Conifers. Helm ISBN 0-7470-2801-X.
  7. Gymnosperm Database: Picea abies
  8. Conifer Specialist Group. Picea abies [online]. Červený zoznam IUCN. IUCN, [cit. 2012-07-18]. Dostupné online.
  9. Den Virtuella Floran: Picea abies distribution (in Swedish, with maps)
  10. ALLEN J., Coombes. Stromy. Martin : Osveta, 1996. ISBN 80-88824-15-X. 62 s.
  11. United States Forest Service., “Index of Species Information: Picea Abies” [1] Retrieved on 18 November 2009.
  12. http://lesprace.silvarium.cz/content/view/2367/192/
  13. Umeå University Press Release: World’s oldest living tree discovered in Sweden. April 16, 2008.
  14. KLEMENT, Ivan. Swedes find 'world's oldest tree' [online]. news.bbc.co.uk, 17. 4. 2008, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online. (anglicky)
  15. Quaking Aspen by the Bryce Canyon National Park Service
  16. Genetic Variation and the Natural History of Quaking Aspen, Mitton, J. B. & Grant, M. C. (1996). BioScience 46 (1): 25 – 31.
  17. Swedish Spruce Is World's Oldest Tree: Scientific American Podcast

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]