Smrek obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Smrek obyčajný
Picea abies1.JPG
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Nahosemenné Gymnospermae
Oddelenie Borovicorasty Pinophyta
Trieda (classis) Ihličnany Pinopsida
Čeľaď (familia) Borovicovité Pinaceae
Rod (genus) Smrek Picea
Druh (species) Smrek obyčajný Picea abies
Vedecký názov
Picea abies
L., 1881
Rozšírenie
Picea abies.PNG
Výskyt Smreku obyčajného
Picea abies

Smrek obyčajný (Picea abies) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku. Na rozdiel od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice, smrek obyčajný má hranaté a špicaté ihlice. Obrastaju celý konárik.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Mladý smrek
Mladé výhonky

50-70 metrov vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1-1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2-2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.[1][2][3][4][5]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný k vývratom. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1500-1550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.[6] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mladá rastlina do výšky 250 cm sa využíva ako obľúbený vianočný stromček.
  • Zelené vetvičky sa používajú ako samostatná dekorácia alebo na vence či kytice.
  • Jasno zelené čerstvé jarné ihličie sa niekedy požíva do čaju, čo však nieje príliš zdravé. Takisto sa používa na sirup.
  • Živica sa v minulosti zbierala a využívala priemyselne.
  • Drevo je hlavným produktom smreku. Využívá sa v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina patrí spolu s vlákninou z hľadiska dodávaného množstva k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva. Vzhľadom k zastúpeniu smreku v stredoeurópskych lesoch a jeho dobrým produkčným vlasnostiam je tak smrekové drevo najbežnejším používaným a obchodným stavebným drevom na Slovensku a v Českej republike.[7]

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pinus abies Linné, 1753
  • Picea rubra Hill., 1757
  • Abies rubra (Hill.) A. Dietr., 1824
  • Pinus excelsa Lam., 1779
  • Abies excelsa (Lam.) Poiret, 1805
  • Picea excelsa (Lam.) Link, 1841

Najstarší klon na svete[upraviť | upraviť zdroj]

Tlačové vyhlásenie univerzity Umeå universitet, potvrdilo, že vek klonu smreku obyčajného, nazvaný Old Tjikko je rádiokarbónovou metódou datovaný na 9550 rokov, a je tak najstarším žijúcim stromom.[8]

Avšak klonálna kolónia Pando, čo je 47 000 žijúcich klonov topoľa osikového, je ich vek odhadovaný na 80 000 až 1 milión rokov.[9][10][11]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Farjon, A. (1990). Pinaceae. Drawings and Descriptions of the Genera. Koeltz Scientific Books ISBN 3-87429-298-3.
  2. Rushforth, K. (1987). Conifers. Helm ISBN 0-7470-2801-X.
  3. Gymnosperm Database: Picea abies
  4. Conifer Specialist Group. Picea abies [online]. Červený zoznam IUCN. IUCN, [cit. 2012-07-18]. Dostupné online.
  5. Den Virtuella Floran: Picea abies distribution (in Swedish, with maps)
  6. United States Forest Service., “Index of Species Information: Picea Abies” [1] Retrieved on 18 November 2009.
  7. http://lesprace.silvarium.cz/content/view/2367/192/
  8. Umeå University Press Release: World’s oldest living tree discovered in Sweden. April 16, 2008.
  9. Quaking Aspen by the Bryce Canyon National Park Service
  10. Genetic Variation and the Natural History of Quaking Aspen, Mitton, J. B. & Grant, M. C. (1996). BioScience 46 (1): 25-31.
  11. Swedish Spruce Is World's Oldest Tree: Scientific American Podcast

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]