Prieduch (botanika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Netypický prieduch rastlín z čeľade lipnicovité

Prieduch alebo stóma je štruktúra v pokožkových pletivách nadzemných častí rastlín regulujúca výmenu plynov a vyparovanie vody. Zohráva dôležitú úlohu pri príjme oxidu uhličitého a pri transpirácii.

Tvoria ju dvojice buniek fazuľovitého (obličkovitého) tvaru medzi ktorými je prieduchová štrbina. Vzácnejšie môžu mať prieduchové bunky kosťovitý tvar, napríklad u tráv (Graminae). Veľkosť štrbiny určuje turgor zatváravých buniek, takže čím viac sú bunky naplnené vodou, tým viac sú od seba oddelené. Prieduchové bunky majú na strane štrbiny zhrubnutú bunkovú stenu. Na rozdiel od buniek pokožky obsahujú aj chloroplasty. Cez prieduchovú štrbinu vydáva rastlina do prostredia prebytočnú vodu a taktiež uskutočňuje výmenu plynov (O2, CO2). Prieduchy sa nachádzajú najmä na spodnej strane listov, ale vodné rastliny s plávajúcimi listami na hladine ich majú na vrchnej strane.

Hydatódy majú rovnakú stavbu ako prieduchy, ale inú funkciu. Stratili schopnosť zatvárať sa a prostredníctvom nich sa z tela rastlín vylučuje prebytočná voda vo forme kvapiek. Tento proces sa nazýva gutácia a deje sa napríklad pri stopercentnej vlhkosti vzduchu.