Lykožrút smrekový
| Lykožrút smrekový | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ips typographus Linnaeus, 1758 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Lykožrút smrekový (Ips typographus) je druh hmyzu z čeľade nosáčikovité (Curculionidae) z radu chrobáky (Coleoptera). Patrí medzi významných škodcov smreka obyčajného.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Tento nenápadný malý chrobák je zvyčajne považovaný za lesného škodcu. Telo je valcovité, čiernohnedo sfarbené, lesklé, so svetlo žltými chlpmi. Tykadlá sú paličkovité. Dorastá do veľkosti 4 – 5,5 mm. Štít je v prednej časti hrboľnatý, v zadnej časti jemne bodkovaný. Medzery medzi riadkami bodiek má hladké. Priehlbeň sklonu na krovkách je vrúbkovaná na každej strane štyrmi zubmi, z ktorých tretí odhora je najväčší.
Dospelá larva je dlhá 4 – 5 mm, biela, so žltohnedou hlavou. Kukla je biela a meria asi 4 mm. Vajíčka sú tiež biele, oválne a lesklé.
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa v Európe, severnej Ázii, Malej Ázii. U nás sa vyskytuje v polohách nad 600 m, hlavne v smrekových monokultúrach.
Spôsob života a potrava[upraviť | upraviť zdroj]
B – prieduchy,
C – snubná komôrka,
D – samička vyhrýzavajúca chodbičku,
E – samček odstraňujúci piliny
Požer lykožrúta[upraviť | upraviť zdroj]
S pokračujúcou jarou (od konca apríla do začiatku mája) sa chrobáky začínajú prebúdzať na svojom zimovisku v strome, kde sa vyvinuli a rojiť. Dospelé chrobáky vyletia zo svojich zimovísk a napádajú poškodené alebo zrezané stromy. Zavŕtané pod kôrou stromov strávia väčšinu svojho života. Živia sa lykom, ktoré zaisťuje transport vody a živín v strome, a tým ho poškodzujú. Strom začne usychať a nakoniec uhynie. Ale smrek má niekoľko možností obrany proti týmto škodcom. Vo chvíli, kedy sa lykožrút zavŕta do kôry a naruší živičné kanáliky, vyvalí sa naňho miazga, ktorá ho prilepí a jedinec zahynie. Zdravé stromy takto dokážu odolať náletom mnohých lykožrútov. Lykožrút napáda slabé a poškodené jedince. Ak však nastane veterná kalamita, z poškodených stromov vznikne početná generácia jedincov. Tie potom úspešne napadnú aj silné a odolné stromy.[1]
Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Samček vyhľadá na kmeni stromu miesto s tenšou kôrou, zavŕta sa do nej a vyhryzie snubnú komôrku. Nato začne vylučovať sexuálny sekundárny atraktant[2] čiže feromón, čo je výlučok tráviaceho ústrojenstva, ktorý má prilákať samičku. Väčšinou prilietajú dve, a tie začnú vyhrýzať pod kôrou rovnú chodbu, v ktorej striedavo, vodorovne s lykovými vláknami hĺbia jamky, do ktorých kladú po 1 vajíčku, ktoré obkladajú drvinou. Jedna samička môže naklásť až 60 vajíčok. Po skončení kladenia vajíčok samička predlžuje chodbu. Za 2 – 3 týždne zakladajú samičky sesterské pokolenie, kde je už menej vajíčok. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú kolmo na chodbu, chodbu larvovú. Na konci tejto chodby sa nachádza kuklová kolíska, v ktorej sa zakuklia.
Celý vývoj za normálnych podmienok trvá asi 10 týždňov (štádium vajíčka 12 dní, larvy 24 dní, kukly 12 dní, dospievania 24 dní). Živí sa predovšetkým lykom, potom ihličím, kôrou alebo lístím napadnutých stromov.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Poranený alebo oslabený strom vylučuje vplyvom teploty uhľovodíkové terpény, ktoré sú primárnym atraktantom (lákadlom) chrobákov. Toho sa využíva pri ochrane pred lykožrútom, kedy sa vyrubujú zdravé smrekové stromy a používajú sa ako lapáky. Ďalším typom sú feromónové lapače.
V súčasnosti veľmi často dochádza v dôsledku narušenia rovnováhy lesných ekosystémov k ich premnoženiu. Lykožrút má však v ekosystéme významnú funkciu. Pokiaľ sa nepremnoží a nezačne napádať aj zdravé stromy, zaisťuje omladenie lesa a jeho dobrý zdravotný stav, pretože napáda len staré, slabé a choré stromy.
Vo Švédsku odobrali vzorky kmeňov smreka obyčajného, ktoré boli infikované lykožrútom. Tieto vzorky potom boli monitorované niekoľko mesiacov cez jar a jeseň. Zistili prítomnosť 32 druhov článkonožcov. Z toho 17 druhov sa živí larvami lykožrúta. Medzi týchto prirodzených predátorov patria chrobáky (z čeľade Staphylinidae, Histeridae, z rodu Thanasimus, Rhizophagus ferrugineus), blanokrídlovce (Pteromalidae, Braconidae), dvojkrídlovce (Dolichopodidae) a šťúriky (Chernes cimicoides). Predpokladá sa, že znižujú produktivitu o 83 %. Rozšírenie v štádiu 4 až 8 týždňa ovplyvňujú aj parazitujúce osičky Rhopalicus tutele a Roptrocerus xylophagorum a predácia druhov Lonchaea bruggeri a Quedius plagiatus.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Dôsledky kalamity lykožrútom (Bavorský národný park) -
Lapáky a feromónové lapače -
V zásobníku sa ocitá viac druhov lykožrúta -
Požerok lykožrúta
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b SCHROEDER, L. Martin; LINDELÖW, Åke. Attacks on living spruce trees by the bark beetle Ips typographus (Col. Scolytidae) following a storm‐felling: a comparison between stands with and without removal of wind‐felled trees [online]. onlinelibrary.wiley.com, 2002, [cit. 2018-11-26]. Dostupné online.
- ↑ Forst a kol.: Ochrana lesů a přírodního prostředí, SZN 1985 [online]. [Cit. 2009-11-08]. Dostupné online. Archivované 2008-03-30 z originálu.
- ↑ WESLIEN, J.. The arthropod complex associated with Ips typographus (L.) (Coleoptera, Scolytidae): species composition, phenology, and impact on bark beetle productivity. [online]. Entomologica Fennica, [cit. 2018-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lykožrút smrekový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lykožrút smrekový
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Lýkožrout smrkový – Ips typographus L. [online]. priroda.cz, 2003-12-08, [cit. 2018-11-26]. Dostupné online. (po česky)
- Kůrovci miláčci evoluce [online]. vesmir.cz, [cit. 2018-11-26]. Dostupné online. (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lýkožrout smrkový na českej Wikipédii.