Blanokrídlovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
blanokrídlovce
Cerceris arenaria 800.jpg
Cerceris arenaria
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hymenoptera
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Blanokrídlovce[1][2][3] (iné názvy: blanokrídly hmyz[4], blanokrídle[5][6]; staršie: hmyz blanokrídly[7]; zriedkavo hymenoptéry[8][9]; zastarano: hmyz blaňokridlý[10], hmyz žilokridlý[10], žilnokrýdlenci[11], osy [v najširšom zmysle][12][13][14]; lat. Hymenoptera; zriedkavo: Hymenopterida v užšom zmysle, Hymenopteria v užšom zmysle, Aculeata v širšom zmysle) je rad holometabolného hmyzu.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Blanokrídlovce sú rozsiahla skupina obyčajne štíhleho hmyzu s drobným telom (patrí k nim najmenší hmyz vôbec, s dĺžkou tela iba 0,2 mm), viaceré skupiny sú na druhej strane stredne veľké i veľké.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Na hrudi sú 2 páry blanitých krídel s dosť hustou žilnatinou (Symphyta), u Apocrita je žilnatina jednoduchšia, u drobných foriem môže redukovať na jedinú žilku. Zadné krídla sú vždy aspoň o trochu menšie ako predné, a majú aj jednoduchšiu žilnatinu. Krídla sú u našich druhov len málokedy pigmentované. V podrade Apocrita je pomerne častá aptéria (bezkrídlosť) (obyčajne u samíc), v tom prípade je však podľa celkového vzhľadu jasné, že ide o blanokrídlovce.

Na hlave sú obyčajne dosť dlhé tykadlá, veľké zložené oči a takmer vždy 3 ocelli. Ústne orgány sú hryzavé, len u včiel hryzavo-lízavé, ale ani vtedy hryzadlá nezakrpateli a slúžia na hryzenie.

Na mohutnú hruď prisadá bruško buď skoro celou šírkou (Symphyta), alebo je na začiatku "osovito" zúžené (Apocrita). Hruď u Apocrita vzniká zrastom troch hrudných somitov s prvým somitom bruškovým (epinotum), pričom tzv. stopku (petiolus) tvorí redukovaný a zúžený druhý (a zriedka i tretí) bruškový somit. Na konci bruška je obyčajne kladielko (môže byť viditeľné stále, alebo len pri kladení vajíčok), u žihadlových blanokrídlovcov je premenené na žihadlo.

Vývojové štádiá[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin je typická holometabolia s 3-5 instarmi (štádiami), u xylofágnych Symphyta však môže byť počet instarov vyšší, najmä za potravne nepriaznivých podmienok.

Larvy sú apódne, tzv. beznôžky, u Symphyta však oligopódne až polypódne, nazývané pahúsenice. Vývin niektorých parazitických blanokrídlovcov má rysy hypermetabolie (napr. u čeľade Platygasteridae), pričom veľmi podivný prvý larválny instar pripomína nauplius, alebo u druhu Platygaster herricki dokonca prvé vývinové štádium Pentastomida.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Z asi 250 000 doteraz známych blanokrídlovcov žije v strednej Európe vyše 10 000 druhov. V našej faune poznáme zatiaľ iba približne vyše 6 000 druhov. Mnohé skupiny sú však veľmi málo preskúmané, takže toto číslo bude v skutočnosti vyššie. Výskum blanokrídlovcov veľmi sťažuje obťažná určiteľnosť väčšiny taxónov, navyše u parazitov (parazitoidov) treba byť súčasne aj odborníkom v identifikácii hostiteľov: chrobákov, motýľov a ďalších radov hmyzu.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Tradične sa blanokrídlovce delia nasledovne:[15][16][17][18][19][20][21][3][22][23][24][25][26]
rad blanokrídlovce (Hymenoptera [synonymá pozri v úvode tohto článku]):

Poznámky:

  • (*) Názov Terebrantes (Terebrantia, Hymenoptera terebrantia) v 19. storočí (a pôvodne) zahŕňal aj taxóny Symphyta a často aj blyskavky (Chrysidoidea) [blyskavky sú taxón žihadlovcov][27][28][29].
  • (**) Názov Aculeata je prísne vzaté synonymum názvu Hymenoptera, ale dnes sa bežne (prísne vzaté nesprávne) používa ako vedecký názov žihadlovcov (čiže synonymum správnejšieho názvu Aculeati).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. blanokrídlovce. In: Encyclopaedia Beliana 2. 2001. S. 149
  2. FERIANC, Oskár. Slovenské mená hmyzu. [s.l.] : Veda, 1975. 308 s. S. 110.
  3. a b TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV. 2015. S. 25
  4. blanokrídly. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  5. MIROSLAV, Urban. Včelárenie od jari do zimy. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2021. 160 s. ISBN 978-80-8090-150-9. S. 16.
  6. TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. [s.l.] : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 265.
  7. HEJTMÁNEK, Ján. Škodcovia včely medonosnej. [s.l.] : U̇stredia slovenských vċelárov, 1947. 196 s. S. 96.
  8. Poľnohospodárstvo. [s.l.] : VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied., 1957. 1276 s. Dostupné online. S. 317.
  9. Detail parametra [online]. medirex.sk, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  10. a b RÍZNER Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 169
  11. MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 37
  12. RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. 1875. S. 170 a nasl.
  13. Aculeata. In: Ottův slovník naučný [1]
  14. PEČÍRKA, Josef. Vypsání živočichův pro školy. [s.l.] : Tempsky, 1863. 178 s. Dostupné online. S. 115.
  15. Bees, Wasps and Ants (Order: Hymenoptera) [online]. amentsoc.org, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  16. Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar - Príroda. 2019. S. 158
  17. blanokrídlovce. In: ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 19-20.
  18. SHARKEY, M. J. Phylogeny and Classification of Hymenoptera. In: Zhang, Z.-Q. & Shear, W.A. (Eds) (2007) Linnaeus Tercentenary: Progress in Invertebrate Taxonomy. Zootaxa, 1668, 1–766. [2]
  19. Bees, Wasps and Ants (Order: Hymenoptera) [online]. amentsoc.org, [cit. 2022-05-04]. Dostupné online.
  20. blanokrídlovce. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor. 1975. S. 63
  21. FRANC, V. SYSTÉM A FYLOGENÉZA ŽIVOČÍCHOV - BEZCHORDÁTY (DOPLNENÁ PREPRACOVANÁ VERZIA IV). 2014
  22. http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Hymenoptera.htm
  23. http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~~classif.htm#Hymenoptera
  24. Hautflügler. In: Stöcker, W. et al. Biologie Band 1 A-Me. VEB F. A. Brockhaus. 1986. S. 368
  25. Branstetter, M. G., Childers, A. K., Cox-Foster, D., Hopper, K. R., Kapheim, K. M., Toth, A. L., & Worley, K. C. (2018). Genomes of the Hymenoptera. Current Opinion in Insect Science, 25, 65–75. doi:10.1016/j.cois.2017.11.008
  26. PETERS, R. S. et al. Evolutionary History of the Hymenoptera. In: Current Biology 27, 1013–1018, April 3, 2017
  27. http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Hymenoptera.htm
  28. CARPENTER, William Benjamin. Zoology (Being a Systematic Account of the General Structure, Habits, Instincts, and Uses of the Principal Families of the Animal Kingdom, as Well as of the Chief Forms of Fossil Remains). [s.l.] : Bell & Daldy, 1867. 644 s. Dostupné online. S. 167 a nasl..
  29. Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Neunter Band, Vierte Abtheilung: Wirbellose Thiere, Erster Band: Die Insekten, Tausendfüßler und Spinnen. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1884., S. 195-203.[3]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]