Prvoústovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prvoústovce
Phylosamia ricini.jpg
Samia ricini
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Protostomia
Synonymá
Gastroneuralia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Prvoústovce alebo prvoúste (Protostomia, Gastroneuralia) je vývojová vetva dvojstranovcov. Prvoústovce predstavujú podľa niektorých odhadov až 98 % druhov živočíšnej ríše.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Túto obrovskú skupinu staršie systémy rozdeľujú na tri relatívne ostro oddelené vývojové vetvy – skupiny kmeńov:

  • acoelomáty [1]/necélomové prvoústovce[2] (Acoelomata) – sú živočíchy bez súvislej telovej dutiny. Priestor medzi kožnosvalovým vakom a črevom je vyplnený riedkym mezenchymatickým tkanivom (v starších publikáciách sú niekedy nazývané „mezenchýmové červy“).
  • Schizocoelomata – majú nepravú telovú dutinu schizocoel, ktorá vzniká rozostúpením, príp. redukciou buniek mezenchymatického pojiva. Táto dutina je bez epitelových výstelok. Je naplnená hemolymfou, v ktorej plávajú niektoré orgány.
  • druhotnodutinovce [3]/célomové prvoústovce [4](Coelomata) – zakladá sa u nich (aspoň embryonálne) už pravá coelomová dutina, ktorá sa formuje invaginačným alebo imigračným procesom z buniek steny čreva (endodermu).


Hlavné triedenie prvoústovcov okolo roku 2000 už bolo značne odlišné. Od 1. skupiny Acoelomata boli odčlenené Acoelomorpha do samostatného kmeňa, Schizocoelomata ako zrejme umelá skupina boli „zrušené“ (kmene s aspoň rudimentálnym obrvením boli predisponované do skupiny kmeňov Pseudocoelomata, kým kmene Nematoda, Cephalorhyncha a Tardigrada boli pričlenené k živočíchom so zvliekaním kutikuly – Ecdysozoa). Preto systém prvoústovcov v období okolo roku 2000 vyzeral takto:

vývojová vetva (infraoddelenie): prvoústovce (Protostomia):

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. acoelomáty. In: Encyclopaedia Beliana 1, S. 40
  2. UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2.S. 22
  3. druhotnodutinovce. In: Encyclopaedia Beliana 3, S. 563
  4. UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2.S. 27

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]