Dvojstranovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dvojstranovce
Liocarcinus vernalis.jpg
Bilaterálne symetrické telo Liocarcinus vernalis.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Bilateralia
Hatschek, 1888
Synonymá
Bilateria, Triblastica, Triploblastica
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dvojstranovce (iné názvy: dvojstranne súmerné živočíchy[1], staršie dvojsúmerníky, neformálne bilaterálie; lat. Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (lat. Triblastica, Triploblastica) sú skupina resp. pododdelenie vývojového stupňa resp. oddelenia epitelovcov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojstranovce majú bilaterálne symetrické telo s diferencovanou hlavou (čiastočná asymetria tela alebo redukcia hlavy sú sekundárne, dosť zriedkavé javy). Vznik hlavy v procese cefalizácie sa považuje za dôsledok adaptácie na plazivý pohyb po podklade smerom dopredu. Pri tomto pohybe predná časť tela ako prvá prichádzala do kontaktu s meniacimi sa podmienkami prostredia a získavala tak osobitné postavenie v organizme. Hlava sa postupne diferencuje na dominantnú časť tela: stáva sa z nej nervovo-senzorické a navyše i trofické centrum organizmu – miesto prijímania potravy.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný systém dvojstranovcov vyzerá takto:
skupina (pododdelenie) dvojstranovce (Bilateralia/Triblastica/Triploblastica):

V minulosti existovali dva typy základného delenia dvojstranovcov: Jedno delenie bolo delenie na acélomáty (Acoelomata) v staršom ponímaní, pseudocélomáty (Psedocoelomata) a druhotnodutinovce (Coelomata). Druhé delenie bolo, podobne ako v súčasnosti, delenie na prvoústovce a druhoústovce, pričom prvoústovce sa potom niekedy (ale zďaleka nie vždy) ďalej delili na acélomáty v staršom ponímaní, pseudocélomáty a užšie poňaté druhotnodutinovce (v druhotnodutinovciach tu teda na rozdiel od predchádzajúcej vety nie sú zahrnuté druhoústovce) - porovnaj aj systém uvedený v článku prvoústovce.

Delenie na prvoústovce a druhoústovce býva charakterizované „historickou“, mierne schématizujúcou definíciou: kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opačnom póle gastruly. Táto definícia však neplatí absolútne. V procese gastrulácie prvoústovcov existujú aj isté obmeny alebo výnimky:

  • blastoporus z väčšej časti v strede zarastá a z okrajových otvorov vznikajú ústa i anus (Onychophora, časť Annelida a Chelicerata);
  • blastoporus môže úplne zarásť a oba otvory – ústa aj anus vznikajú sekundárne (vyššie Crustacea, niektoré Prosobranchia);
  • niekedy zo zadnej časti blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú sekundárne (niektoré druhy z rodu Eunice, Viviparus).

Aj keď prvotnosť (druhotnosť) ústneho otvoru vo veľkej väčšine prípadov skutočne zodpovedá spomínanej definícii ("Kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opaInom póle gastruly"), kvôli uvedeným výnimkám je potrebné prvoústovce a druhoústovce dodefinovať ďalšími znakmi uvedenými v nasledujúcej tabuľke.

Porovnanie vývojových vetiev prvoústovcov a druhoústovcov
- prvoústovce (Protostomia) druhoústovce (Deuterostomia)
Hlavné nervové povrazce sú orientované na: brušnú stranu (preto v starších systémoch „Gastroneuralia“) chrbtovú stranu (preto v starších systémoch „Notoneuralia“)
Tráviaca sústava je z väčšej časti: ektodermálneho pôvodu, len vlastný žalúdok je endodermálny endodermálneho pôvodu, len cavum oris a rectum sú ektodermálne
Dýchacie orgány sú: pľúcny vak, pľúcne vačky, trachey a (tracheálne) žiabre ektodermálneho pôvodu pľúca alebo žiabre endodermálneho pôvodu
Opornú, spevňovaciu (príp. ochrannú) funkciu plní: ektoskelet či schránka ektodermálneho pôvodu, príp. kožnosvalový vak „červov“ mezodermálny endoskelet, no niekedy i ektoskelet (dermálne kosti, panciere + Echinodermata)
Pokožka/koža: je z 1 vrstvy buniek je viacvrstvový útvar
Vajíčko je: ± mozaikové s determinovaným špirálovým až bilaterálnym brázdením regulačné s nedeterminovaným (radiálnym až súmerným) brázdením

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa niektorých názorov je najstarším nájdeným dvojstranovcom druh Ikaria wariootia pochádzajúci z obdobia ediakar, pred 555 miliónmi rokov. Ide o červa dlhého 2 až 7 mm, ktorý sa našiel v roku 2020 v Austrálii.[3]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. dvojstranné súmerné živočíchy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 630.
  2. [1]
  3. Scott D. Evans, Ian V. Hughes, James G. Gehling, and Mary L. Droser. Discovery of the oldest bilaterian from the Ediacaran of South Australia. PNAS, March 23, 2020 DOI: 10.1073/pnas.2001045117