Dvojstranovce
| dvojstranovce | |
 Bilaterálne symetrické telo Liocarcinus vernalis. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Bilateralia Hatschek, 1888 | |
| Synonymá | |
| Bilateria, Triblastica, Triploblastica | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dvojstranovce (iné názvy: dvojstranne súmerné živočíchy[1], staršie dvojsúmerníky; lat. Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (lat. Triblastica, Triploblastica) sú skupina resp. pododdelenie vývojového stupňa resp. oddelenia epitelovce. Majú bilaterálne symetrické telo s diferencovanou hlavou (čiastočná asymetria tela alebo redukcia hlavy sú sekundárne, dosť zriedkavé javy!). Vznik hlavy v procese cefalizácie sa považuje za dôsledok adaptácie na plazivý pohyb po podklade smerom dopredu. Pri tomto pohybe predná časť tela ako prvá prichádzala do kontaktu s meniacimi sa podmienkami prostredia, a získavala tak osobitné postavenie v organizme. Hlava sa postupne diferencuje na dominantnú časť tela: stáva sa z nej nervovo-senzorické, a navyše i trofické centrum organizmu – miesto prijímania potravy.
Systematika[upraviť | upraviť zdroj]
Existuje viac systémov triedenia Bilateralia; tradičné systémy (Novák et al., 1969) vychádzajú predovšetkým z histogenézy úst a anusu, a z utvárania telovej dutiny. Anatomická stavba však môže byť často výsledkom konvergentného vývoja, čo naznačujú aj novšie pohľady na systém bilaterálií. „Klasické“ systémy všeobecne uznávajú rozdelenie na 2 vývojové vetvy (infraoddelenia) – prvoústovce a druhoústovce. Tieto skupiny bývajú charakterizované „historickou“, mierne schématizujúcou definíciou: Kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opačnom póle gastruly. Táto definícia však neplatí absolútne! V procese gastrulácie prvoústovcov existujú aj isté obmeny alebo výnimky:
- blastoporus z väčšej časti v strede zarastá a z okrajových otvorov vznikajú ústa i anus (Onychophora, časť Annelida a Chelicerata);
- blastoporus môže úplne zarásť a oba otvory – ústa aj anus vznikajú sekundárne (vyššie Crustacea, niektoré Prosobranchia);
- niekedy zo zadnej časti blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú sekundárne (niektoré druhy z rodu Eunice, Viviparus).
Aj keď prvotnosť (druhotnosť) ústneho otvoru vo veľkej väčšine prípadov skutočne zodpovedá hrubo vytlačenej definícii, kvôli uvedeným výnimkám je potrebné prvoústovce a druhoústovce dodefinovať ďalšími znakmi v tabuľke na tejto strane dole. Nové systémy totiž ustupujú od „dutinového“ triedenia živočíchov a navyše; názory na príbuzenské vzťahy niektorých skupín, ďalekosiahle pozmenených v dôsledku parazitizmu, nadobudli úplne nové rozmery. Týka sa to najmä:
- morulovce (Mesozoa) – v ktorých moderní systematici objavili najjednoduchšie, parazitizmom „degenerované“ bilateralia; a
- záhadného taxónu Myzostomida, ktorý bol tradične zaraďovaný k Annelida, s ktorými však zrejme nemá nič spoločné a najnovšie je radený za ploskavce. Podobne boli od ploskavcov odčlenené tzv. bezčrevné (Acoelomorpha, resp. Acoelomata), ktoré sú oveľa primitívnejšie než ploskule a naznačujú (tak dlho hľadaný!) spojovací článok medzi rebrovkami a ploskuľami.
Najmodernejší systém bilaterálií bude potom vyzerať takto: Okrem tradičných prvo– a druhoústovcov [vývojové vetvy podľa Matis et al. (2002) III. a IV.] sem budú patriť veľmi primitívne vývojové vetvy I. morulovce (Mesozoa) a II. acélomáty (Acoelomata).
- skupina (pododdelenie): dvojstranovce (Bilateralia, Triblastica, Triploblastica)
- vývojová vetva (infraoddelenie): morulovce (Mesozoa)
- vývojová vetva (infraoddelenie): acélomáty (Acoelomata)
- vývojová vetva (infraoddelenie): prvoústovce (Gastroneuralia, Protostomia)
- vývojová vetva (infraoddelenie): druhoústovce (Notoneuralia, Deuterostomia)
| - | prvoústovce (Protostomia) | druhoústovce (Deuterostomia) |
|---|---|---|
| Hlavné nervové povrazce sú orientované na: | brušnú stranu (preto v starších systémoch „Gastroneuralia“) | chrbtovú stranu (preto v starších systémoch „Notoneuralia“) |
| Tráviaca sústava je z väčšej časti: | ektodermálneho pôvodu, len vlastný žalúdok je endodermálny | endodermálneho pôvodu, len cavum oris a rectum sú ektodermálne |
| Dýchacie orgány sú: | pľúcny vak, pľúcne vačky, trachey a (tracheálne) žiabre ektodermálneho pôvodu | pľúca alebo žiabre endodermálneho pôvodu |
| Opornú, spevňovaciu (príp. ochrannú) funkciu plní: | ektoskelet či schránka ektodermálneho pôvodu, príp. kožnosvalový vak „červov“ | mezodermálny endoskelet, no niekedy i ektoskelet (dermálne kosti, panciere + Echinodermata) |
| Pokožka/koža: | je z 1 vrstvy buniek | je viacvrstvový útvar |
| Vajíčko je: | ± mozaikové s determinovaným špirálovým až bilaterálnym brázdením | regulačné s nedeterminovaným (radiálnym až súmerným) brázdením |
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Zatiaľ najstarší nájdený dvojstranovec je Ikaria wariootia z obdobia ediakar, pred 555 miliónmi rokov. Ide o červa dlhého 2 až 7 mm, ktorý sa našiel v roku 2020 v Austrálii.[2]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ dvojstranné súmerné živočíchy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 630.
- ↑ Scott D. Evans, Ian V. Hughes, James G. Gehling, and Mary L. Droser. Discovery of the oldest bilaterian from the Ediacaran of South Australia. PNAS, March 23, 2020 DOI: 10.1073/pnas.2001045117
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.