Dvojstranovce
| Dvojstranovce | |
 Bilaterálne symetrické telo Liocarcinus vernalis. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Bilateralia Hatschek, 1888 | |
| Synonymá | |
| Bilateria, Triblastica, Triploblastica | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dvojstranovce (iné názvy: dvojstranne súmerné živočíchy[1], staršie dvojsúmerníky, neformálne bilaterálie; lat. Bilateralia, Bilateria) alebo trojlistovce (lat. Triblastica, Triploblastica) sú skupina resp. pododdelenie vývojového stupňa resp. oddelenia epitelovcov.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojstranovce majú bilaterálne symetrické telo s diferencovanou hlavou (čiastočná asymetria tela alebo redukcia hlavy sú sekundárne, dosť zriedkavé javy). Vznik hlavy v procese cefalizácie sa považuje za dôsledok adaptácie na plazivý pohyb po podklade smerom dopredu. Pri tomto pohybe predná časť tela ako prvá prichádzala do kontaktu s meniacimi sa podmienkami prostredia a získavala tak osobitné postavenie v organizme. Hlava sa postupne diferencuje na dominantnú časť tela: stáva sa z nej nervovo-senzorické a navyše i trofické centrum organizmu – miesto prijímania potravy.
Systematika[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasný systém dvojstranovcov vyzerá takto:
skupina (pododdelenie) dvojstranovce (Bilateralia/Triblastica/Triploblastica):
- incertae sedis:
- ?rod †Vernanimalcula
- čeľaď †Siphusauctidae
- kmeň †Proarticulata - t.j. Dipleurozoa (Dickinsoniomorpha) a Bilateralomorpha
- rod †Ikaria
- rod †Kimberella (príp.. Kimberellomorpha[2]) - pravdepodobne patrí do prvoústovcov
- Xenacoelomorpha - Je tu zahrnuté aj to, čo sa okolo roku 2000 uvádzalo ako samostatná vývojová vetva dvojstranovcov nazývaná acélomáty (Acoelomata) [Myslia sa tu acélomáty v novšom ponímaní, čiže bezčrevovce (Acoelomorpha). Tieto sa kedysi považovali sa súčasť ploskavcov.]. Taxón Xenacoelomorpha sa alternatívne zaraďuje do druhoústovcov ako sesterská skupina taxónu Ambulacraria (ktorý pozostáva z vnútrožiabrovcov a ostnatokožcov).
- Nephrozoa/Eubilateria:
- incertae sedis: rod †Tullimonstrum
- vývojová vetva (infraoddelenie) prvoústovce (Gastroneuralia/Protostomia) - Je tu zahrnuté aj to, čo sa okolo roku 2000 uvádzalo ako samostatná vývojová vetva dvojstranovcov nazývaná morulovce (Mesozoa)
- vývojová vetva (infraoddelenie) druhoústovce (Notoneuralia/Deuterostomia)
V minulosti existovali dva typy základného delenia dvojstranovcov: Jedno delenie bolo delenie na acélomáty (Acoelomata) v staršom ponímaní, pseudocélomáty (Psedocoelomata) a druhotnodutinovce (Coelomata). Druhé delenie bolo, podobne ako v súčasnosti, delenie na prvoústovce a druhoústovce, pričom prvoústovce sa potom niekedy (ale zďaleka nie vždy) ďalej delili na acélomáty v staršom ponímaní, pseudocélomáty a užšie poňaté druhotnodutinovce (v druhotnodutinovciach tu teda na rozdiel od predchádzajúcej vety nie sú zahrnuté druhoústovce) - porovnaj aj systém uvedený v článku prvoústovce.
Delenie na prvoústovce a druhoústovce býva charakterizované „historickou“, mierne schématizujúcou definíciou: kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opačnom póle gastruly. Táto definícia však neplatí absolútne. V procese gastrulácie prvoústovcov existujú aj isté obmeny alebo výnimky:
- blastoporus z väčšej časti v strede zarastá a z okrajových otvorov vznikajú ústa i anus (Onychophora, časť Annelida a Chelicerata);
- blastoporus môže úplne zarásť a oba otvory – ústa aj anus vznikajú sekundárne (vyššie Crustacea, niektoré Prosobranchia);
- niekedy zo zadnej časti blastoporu vzniká anus a ústa sa otvárajú sekundárne (niektoré druhy z rodu Eunice, Viviparus).
Aj keď prvotnosť (druhotnosť) ústneho otvoru vo veľkej väčšine prípadov skutočne zodpovedá spomínanej definícii ("Kým ústa u prvoústovcov v procese gastrulácie zodpovedajú gastroporu, u druhoústovcov vzniká z gastroporu anus a ústa sa otvárajú sekundárne na opaInom póle gastruly"), kvôli uvedeným výnimkám je potrebné prvoústovce a druhoústovce dodefinovať ďalšími znakmi uvedenými v nasledujúcej tabuľke.
| - | prvoústovce (Protostomia) | druhoústovce (Deuterostomia) |
|---|---|---|
| Hlavné nervové povrazce sú orientované na: | brušnú stranu (preto v starších systémoch „Gastroneuralia“) | chrbtovú stranu (preto v starších systémoch „Notoneuralia“) |
| Tráviaca sústava je z väčšej časti: | ektodermálneho pôvodu, len vlastný žalúdok je endodermálny | endodermálneho pôvodu, len cavum oris a rectum sú ektodermálne |
| Dýchacie orgány sú: | pľúcny vak, pľúcne vačky, trachey a (tracheálne) žiabre ektodermálneho pôvodu | pľúca alebo žiabre endodermálneho pôvodu |
| Opornú, spevňovaciu (príp. ochrannú) funkciu plní: | ektoskelet či schránka ektodermálneho pôvodu, príp. kožnosvalový vak „červov“ | mezodermálny endoskelet, no niekedy i ektoskelet (dermálne kosti, panciere + Echinodermata) |
| Pokožka/koža: | je z 1 vrstvy buniek | je viacvrstvový útvar |
| Vajíčko je: | ± mozaikové s determinovaným špirálovým až bilaterálnym brázdením | regulačné s nedeterminovaným (radiálnym až súmerným) brázdením |
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa niektorých názorov je najstarším nájdeným dvojstranovcom druh Ikaria wariootia pochádzajúci z obdobia ediakar, pred 555 miliónmi rokov. Ide o červa dlhého 2 až 7 mm, ktorý sa našiel v roku 2020 v Austrálii.[3]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ dvojstranné súmerné živočíchy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 630.
- ↑ [1]
- ↑ Scott D. Evans, Ian V. Hughes, James G. Gehling, and Mary L. Droser. Discovery of the oldest bilaterian from the Ediacaran of South Australia. PNAS, March 23, 2020 DOI: 10.1073/pnas.2001045117
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.