Hlístovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlístovce
Paragordius tricuspidatus.jpeg
Paragordius tricuspidatus
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia
Skupina Špirálovce Spiralia
Línia Zvliekavce Ecdysozoa
Nadkmeň (superphylum) Okrúhlovce Nemathelminthes
Kmeň (phylum) Hlístovce Nematoda
Vedecký názov
Nematoda
Rudolphi, 1808
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hlístovce (iné názvy: skôr neformálne nematódy, staršie aj hlísty, zastarano škrkavky; lat. Nematoda, Nematodes, Nemates, Nemata) sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Sú to červovité živočíchy s úplne redukovaným obrvením.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Telo je kryté trojvrstvovou kutikulou (stredná vrstva môže byť sčasti potlačená), v kutikule dominujú bielkoviny chemicky blízke kolagénu. Pod kutikulou je epidermis (pokožka), ktorý môže byť:

  • bunková (subadultné štádiá a mnohé dospelé voľne žijúce druhy);
  • syncytiálna (parazity).

Nasleduje kožnosvalový vak, ktorý je menej kompaktný, tvorený longitudálnou (pozdĺžnou) hladkou svalovinou. Dýchacia i obehová sústava chýbajú (pokiaľ schizocoel, v ktorom voľne prúdi hemolymfa, nepovažujeme za obehovú sústavu). Parazity dýchajú anaeróbne, rozkladom cukrov.

Tráviaca sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Tráviaca sústava je rúrkovitá. Terminálne ústa majú 3 alebo 6 pier. V ústnej dutine sú často rôzne kutikulárne útvary – tŕne, zúbky a pod. Nasleduje svalnatý hltan (pharynx) s trojbokým prierezom, ktorý má na konci často rozšíreninu (tzv. bulbus). Nasleduje rúrkovité endodermálne črevo a anus, obyčajne so subterminálnou polohou.

Nervová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Nervová sústava je pásového typu. Receptory sú málo vyvinuté, v prednej časti tela môžu byť zmyslové papily a tŕniky, vzácne sa vyskytujú jamkové oči.

Vylučovanie[upraviť | upraviť zdroj]

U mnohých druhov nachádzame na brušnej strane vačkovitú exkréčnu dutinku. Parazity majú často aj systém kanálikov v bočných lištách; sú spojené trubicovitou spojkou, takže majú tvar písmena H. Pred prepojením ústia spoločným vývodom von. Oba exkréčne systémy sú jednobunkové a ich funkcia nie je ešte presne známa. Kratochvíl (1973) ich považuje za modifikované protonefrídie.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

gonochoristy s častým pohlavným dimorfizmom. Oplodnenie je vnútorné, samce majú prídavné kopulačné orgány: kutikulárne tŕne (spikuly) alebo „kopulačnú plachtičku“ (bursa copulatrix), ktorá je kutikulárnou duplikatúrou. Spermie majú hlavičku a chvostík s veľkou mitochondriou, no u niektorých druhov sa pohybujú améboidným spôsobom. Brázdenie vajíčok je extrémne determinované – už juvenilné štádiá majú definitívny počet buniek (eutélia), dospelé hlístovce teda dorastajú iba zväčšovaním buniek. Preto je ich regeneračná schopnosť nepatrná. I keď juvenilné štádiá bývajú niekedy označované ako „cenogenetické larvy“, ich vývin je v podstate priamy. Juvenilné štádiá sa v priebehu vývinu 3 až 5-krát zvliekajú z kutikuly (podobne ako článkonožce), podobajú sa od začiatku na dospelé, len majú inak utvárané niektoré orgány alebo žijú v inom substráte

Diverzita a systém[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme asi 42 000 druhov hlístovcov, je to teda tretí najpočetnejší kmeň živočíšnej ríše po článkonožcoch a mäkkýšoch. Ich systém je zložitý a je ešte stále vo vývoji. Novšie je kmeň rozdeľovaný do dvoch tried: prevažne (alebo aspoň v juvenilných štádiách) voľne žijúce Adenophorea a parazitické Secernentea. Toto rozdelenie však nie je celkom jednoznačné.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]