Hlístovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Slovo hlístovce niekedy (skôr staršie) znamená Nemathelminthes, synonymum: okrúhlovce[1][2][3], pozri okrúhlovce.
hlístovce
Paragordius tricuspidatus.jpeg
Paragordius tricuspidatus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nematoda
Rudolphi, 1808
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hlístovce[4][5] (iné názvy: hlísty v širšom zmysle[6][7][8][2], staršie: škrkavky v širšom zmysle[9], mimo taxonómie: nematódy[10][11][12], zriedkavo [bohemizmus]: hlístice[11]; lat. Nematoda, Nematodes, Nemates, Nemata) sú taxón zvliekavcov, obyčajne presnejšie hodnotený ako kmeň či trieda, menej často ako rad; o rôznych spôsoboch zaradenia hlístovcov v systéme pozri v kapitole Systematika.

Sú to červovité živočíchy s úplne redukovaným obrvením.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Telo je kryté trojvrstvovou kutikulou (stredná vrstva môže byť sčasti potlačená), v kutikule dominujú bielkoviny chemicky blízke kolagénu. Pod kutikulou je epidermis (pokožka), ktorý môže byť:

  • bunková (subadultné štádiá a mnohé dospelé voľne žijúce druhy);
  • syncytiálna (parazity).

Nasleduje kožnosvalový vak, ktorý je menej kompaktný, tvorený longitudálnou (pozdĺžnou) hladkou svalovinou. Dýchacia i obehová sústava chýbajú (pokiaľ pseudocoel, v ktorom voľne prúdi hemolymfa, nepovažujeme za obehovú sústavu). Parazity dýchajú anaeróbne, rozkladom cukrov.

Tráviaca sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Tráviaca sústava je rúrkovitá. Terminálne ústa majú 3 alebo 6 pier. V ústnej dutine sú často rôzne kutikulárne útvary – tŕne, zúbky a pod. Nasleduje svalnatý hltan (pharynx) s trojbokým prierezom, ktorý má na konci často rozšíreninu (tzv. bulbus). Nasleduje rúrkovité endodermálne črevo a anus, obyčajne so subterminálnou polohou.

Nervová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Nervová sústava je pásového typu. Receptory sú málo vyvinuté, v prednej časti tela môžu byť zmyslové papily a tŕniky, vzácne sa vyskytujú jamkové oči.

Vylučovanie[upraviť | upraviť zdroj]

U mnohých druhov nachádzame na brušnej strane vačkovitú exkréčnu dutinku. Parazity majú často aj systém kanálikov v bočných lištách; sú spojené trubicovitou spojkou, takže majú tvar písmena H. Pred prepojením ústia spoločným vývodom von. Oba exkréčne systémy sú jednobunkové a ich funkcia nie je ešte presne známa. Kratochvíl (1973) ich považuje za modifikované protonefrídie.

Dýchacia sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Sústava chýba, ale ektoparazity dýchajú celým povrchom tela a endoparazity majú anaeróbne dýchanie.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

gonochoristy s častým pohlavným dimorfizmom. Oplodnenie je vnútorné, samce majú prídavné kopulačné orgány: kutikulárne tŕne (spikuly) alebo „kopulačnú plachtičku“ (bursa copulatrix), ktorá je kutikulárnou duplikatúrou. Spermie majú hlavičku a chvostík s veľkou mitochondriou, no u niektorých druhov sa pohybujú améboidným spôsobom. Brázdenie vajíčok je extrémne determinované – už juvenilné štádiá majú definitívny počet buniek (eutélia), dospelé hlístovce teda dorastajú iba zväčšovaním buniek. Preto je ich regeneračná schopnosť nepatrná. I keď juvenilné štádiá bývajú niekedy označované ako „cenogenetické larvy“, ich vývin je v podstate priamy. Juvenilné štádiá sa v priebehu vývinu 3 až 5-krát zvliekajú z kutikuly (podobne ako článkonožce), podobajú sa od začiatku na dospelé, len majú inak utvárané niektoré orgány alebo žijú v inom substráte

Diverzita[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme asi 42 000 druhov hlístovcov, je to teda tretí najpočetnejší kmeň živočíšnej ríše po článkonožcoch a mäkkýšoch.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Hlístovce sa tradične spravidla zaraďovali do okrúhlovcov (Nemathelminthes, príp. Aschelminthes) alebo do taxónu Pseudocoelomata[13][14], pričom okrúhlovce a Pseudocoelomata je u niektorých autorov jeden a ten istý taxón[15]. O zaradení okrúhlovcov v systéme živočíchov pozri článok okrúhlovce.

Alternatívne sa hlístovce zaraďovali bez medzistupňov:

Okolo roku 2000 sa v niektorých slovenských zdrojoch (napr. V. Franc 2005) hlístovce zaraďovali pod zvliekavce (Ecdysozoa), ktoré sa zaraďovali pod špirálovce (Spiralia), ktoré sa zaraďovali pod prvoústovce. [5]

V súčasnosti sa hlístovce obyčajne zaraďujú do zvliekavcov, ktoré však (na rozdiel od vyššie spomínaných slovenských systémov okolo r. 2000) nepatria pod špirálovce, ale patria priamo pod prvoústovce[19]. V rámci zvliekavcov hlístovce spravidla presnejšie patria do taxónu Cycloneuralia a v rámci neho do taxónu Nematoida [20].

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Vysvetlivky: Znak / oddeľuje úplné synonymá. A, B, C...označujú rôzne významy toho istého názvu.

Tradičná systematika (do zač. 21. stor.)[upraviť | upraviť zdroj]

Systematika tohto kmeňa bola vždy problematická. Napríklad v 2. polovici 20. stor. bol kmeň obyčajne rozdeľovaný do dvoch tried: prevažne (alebo aspoň v juvenilných štádiách) voľne žijúce Adenophorea a parazitické Secernentea. Toto rozdelenie však nikdy nebolo nesporné. Presnejšie vyzeral systém takto:

kmeň hlístovce (Nematoda):[21][22][23][4][24][2][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40][41][42][43]

Poznámky:

  • Hlísty C = Nematoda. Ďalší význam slova hlísty pozri v článku hlísty.
  • V niektorých systémoch je podtrieda Rhabditia = Rhabditida B + Strongylida + Ascaridida A.
  • Názvy zakončené na -oidea sa niekedy uvádzajú ako rady a niekedy ako nadčeľade.
  • Názvy zakončené na -ata sa niekedy uvádzajú ako rady a niekedy ako podrady (dnešná typická koncovka podradu je -ina).

Súčasná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

kmeň hlístovce (Nematoda):[45][46][47][48][49][50][51][52][22]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlístovce
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hlístovce

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. hlístovce. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 257
  2. a b c Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborná názvoslovie 1953, č. 1[1]
  3. Pozri zdroje v článku okrúhlovce.
  4. a b heslá háďatká, hlístovce, hlístky. In: Encyclopaedia Beliana
  5. a b PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  6. hlísty. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 257 (Poznámka: Hlístovce je v tomto zdroji slovenský názov taxónu Nemathelmithes.)
  7. vlasovce. In: Pyramída
  8. Svet živočíšnej ríše 1984, S. 104
  9. hlísty. In: Slovenský náučný slovník II, 1932, S. 130
  10. nematóda. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  11. a b SEIDEL, Egon. Ochrana a tvorba životného prostredia (anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník). [s.l.] : Alfa, 1990. 651 s. ISBN 978-80-05-00168-0. S. 566.
  12. [2]
  13. MARGULIS, Lynn; Michael J Chapman. Kingdoms and Domains (An Illustrated Guide to the Phyla of Life on Earth). [s.l.] : Academic Press, 2009. 732 s. ISBN 978-0-08-092014-6.
  14. Whittacker, R. H. In: KREIR, Julius. Taxonomy, Kinetoplastids, and Flagellates of Fish. [s.l.] : Elsevier, 1977). 458 s. ISBN 978-0-323-14955-6. S. 11.
  15. Nielsen 1985 citovaný In: MINELLI, Alessandro. Biological Systematics (The state of the art). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 406 s. ISBN 978-94-011-9643-7. S. Appendix.
  16. SEDLÁK, Edmund. Zoologie bezobratlých. [s.l.] : Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta, 2002. 336 s. ISBN 978-80-210-2892-0.
  17. BRUSCA, R. C., BRUSCA, G. J. Invertebrates (2nd ed.). Sunderland, Massachusetts: Sinauer Associates. 2003. ISBN 978-0-87893-097-5
  18. HUTCHINS, M. et al. (eds.). Grzimek's Animal Life Encyclopedia, 2nd ed., 17 vols. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  19. Ruggiero MA, Gordon DP, Orrell TM, BaillyN, Bourgoin T, Brusca RC, et al. (2015) Correction: A Higher Level Classification of All Living Organisms.PLoS ONE 10(6): e0130114
  20. TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. Bratislava: UK, 2015
  21. PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  22. a b TIRJAKOVÁ, E. et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV, 2015 S. 21-22
  23. Systém živej prírody, 2008 [3]
  24. heslá hlísty, háďatká, škrkavky, vlasovce a nitkovce. In: Malá encyklopédia biológie 1975
  25. KRATOCHVÍL, J., BARTOŠ, E. Soustava a jména živočichů. Nakladatelství ČSAV, Praha. 1954
  26. FERIANC, O . et al. Slovenské mená zoologického systému. In: Kultúra slova 1978, č. 5 [4]
  27. vlasovce. In: PAULIČKA et al. Všeobecný encyklopedický slovník. S-Ž. 2002. S. 816
  28. Fadenwürmer; Spirurida. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  29. FILIPJEV, I. N. The classification of the free-living Nematodes and their relation to the parasitic Nematodes. 1934 [5]
  30. Krishna's Non-Chordata. [s.l.] : Krishna Prakashan Media. 508 s. Dostupné online. ISBN 978-81-8283-036-3. S. 3.193, 3.194.
  31. PARKER, S. P. (ed.). Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 1. McGraw-Hill, New York. S. 879-929.
  32. STORER, T. I. et al. General Zoology. Sixth Edition. McGraw-Hill Book Company, New York. 1979, S. 320 a nasl.
  33. GRZIMEK, B. et al. Het leven der dieren. Deel I: Lagere dieren. 1975
  34. Nematoda [online]. tolweb.org, [cit. 2021-02-23]. Dostupné online.
  35. [6]
  36. DESPOMMIER, Dickson D.; KARAPELOU, John W.. Parasite Life Cycles. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 127 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4612-3722-8. S. 97.
  37. SIDDIQI, Mohammad Rafiq. Tylenchida (Parasites of Plants and Insects). [s.l.] : CABI, 2000. 833 s. Dostupné online. ISBN 978-0-85199-943-2.
  38. SKRJAVIN, K. I. Otpredeliteľ parazitičeskich nematod IV, 1954, S. [7]
  39. Konstantin Ivanovich Skri︠a︡bin. Key to Parasitic Nematodes: Spirurata and filariata. [s.l.] : Israel Program for Scientific Translations, 1969. 520 s. S. 263.
  40. SPRATT, D., NICHOLAS, W. Morphological evidence for the systematic position of the order Muspiceida (Nematoda) - abstrakt [online]. openresearch-repository.anu.edu.au, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
  41. PARAMONOV, A. A. On the occological classification of plant-parasitic nematodes. 1952, anglický abstrakt [8]
  42. Ivaškin 1961. citovaný In: JPRS.. [s.l.] : U.S. Department of Commerce, Office of Technical Services, Joint Publications Research Service, 1964. 56 s. Dostupné online. S. 7.
  43. BAYLIS, H. A, DAUBNEY, R. A synopsis of the families and genera of Nematoda, 1926 [9]
  44. a b Z veterinárnej terminológie. In: Slov. odb. názvoslovie 1961, č. 7, S. 198 [10]
  45. HODDA, M.: Phylum Nematoda Cobb 1932. In: Zhang, Z.-Q. (Ed.) Animal biodiversity: An outline of higher-level classification and survey of taxonomic richness (2011) [11]
  46. Ruggiero MA, Gordon DP, Orrell TM, BaillyN, Bourgoin T, Brusca RC, et al. (2015) Correction: AHigher Level Classification of All Living Organisms.PLoS ONE 10(6): e0130114. doi:10.1371/journal.pone.0130114
  47. DE LEY, P. et al. Introduction. In: ABEBE, E.; ANDRÁSSY, István; TRUANSPURGER, W.. Freshwater Nematodes (Ecology and Taxonomy). [s.l.] : CABI, 2006. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-1-84593-006-6. S. 1-28.
  48. SCHMIDT-RHAESA, Andreas. Handbook of Zoology/ Handbuch Der Zoologie. Handbook of Zoology. Gastrotricha, Cycloneuralia and Gnathifera (Volume 2: Nematoda). [s.l.] : De Gruyter, 2013. ISBN 978-3-11027375-5.
  49. Kiontke K, Fitch DH. Nematodes. Curr Biol. 2013;23(19):R862-R864. [12]
  50. Blaxter M, Koutsovoulos G. The evolution of parasitism in Nematoda. Parasitology. 2015;142 Suppl 1(Suppl 1):S26-S39. [13]
  51. PHYLUM NEMATODA [online]. faculty.ucr.edu, [cit. 2021-02-24]. Dostupné online.
  52. MELDAL, B. H. M. Phylogenetic systematics of the phylum Nematoda - Evidence from molecules and morphology. FACULTY OF ENGINEERING, SCIENCE & MATHEMATICS, SCHOOL OF OCEAN & EARTH SCIENCE [14]