Mechovce
| Mechovce | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Strongylida | |
| Synonymá | |
| Strongyloidea | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Mechovce[1][2] (iné názvy: [ako rad aj] mechovcotvaré[3], machovce[4][5][6], [ako rad aj] machovcotvaré, staršie háčikovce[7], strongyláty[8]; latinské názvy pozri nižšie) sú taxón hlístovcov.
Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]
V tradičných systémoch sú obyčajne klasifikované ako rad mechovce (lat. Strongylida, Strongyloidea, Strongylata) hlístovcov, i keď v dávnejších systémoch boli niekedy zaraďované ako súčasť radu háďatká (Anguillulata).
V novších systémoch sú mechovce klasifikované ako nadčeľaď mechovce (Strongyloidea) patriaca do radu rabditotvaré (Rhabditida), a to buď rabditotvaré v užšom alebo rabditotvaré v širšom zmysle.
Porovnaj Systematiku v článku hlístovce.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Sú to parazity homoiotermných stavovcov. Ústa sú s kutikulárnymi tŕňmi, lištami a pod., u samcov je výrazná bursa kopulatrix. Vývin prebieha buď cez medzihostiteľa – biohelminty, alebo bez neho v pôde – geohelminty. Inváznym štádiom je „larva“ tretieho instaru. Mechovce spôsobujú závažné ochorenia zvierat i človeka.
Mechovec ľudský/[5]machovec dvanástnikový/[9]staršie:machovec egyptský (Ancylostoma duodenale) spôsobuje tzv. banícku chorobu. Juvenilné štádiá žijú v pôde, kde je vlhko a teplo, napr. v baniach. Do tela človeka sa dostávajú často cez drobné ranky na rukách. Potom absolvujú podobnú cestu, ako hlísta detská. Pri slabšej nákaze sa prejavujú anémiou, slabosťou, krvácaním. Hromadná nákaza môže spôsobiť vážne zdravotné problémy až smrť. Podobné ochorenie človeka, ale i ďalších cicavcov (psov, mačiek a ošípaných) spôsobuje Strongyloides stercoralis. Z geohelmintov mechovec psí/machovec psí (Ancylostoma caninum) – parazituje v tráviacej sústave mačkovitých a psovitých šeliem (a vzácne i u človeka), u oviec je to Chabertia ovina, u husí Amidostomum anseris.
Na rozhraní geo a biohelmintov je zrastenec priedušnicový (Syngamus trachea). Parazituje v priedušnici hrabavých vtákov, ktoré sa nakazia buď priamo vajíčkami, alebo cez tzv. rezervoárového živočícha (obyčajne dážďovku), kde sa juvenilné štádiá hromadia, no nevyvíjajú. Pri silnejšej nákaze vtáky hynú. K typickým biohelmintom patria mechovce parazitujúce v pľúcach, napr. Müllerius capillaris (u oviec a kôz, medzihostiteľom sú slimáky) a Metastrongylus elongatus (u ošípaných, medzihostiteľom sú dážďovky). Pri hromadnej nákaze poškodzujú pľúca a zvieratá hynú.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- ↑ V. Franc (pozri Zdroje)
- ↑ hlístovce. In: Encyclopaedia Beliana
- ↑ [1]
- ↑ [2]
- ↑ a b machovec. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ [3]
- ↑ FERIANC, O . et al. Slovenské mená zoologického systému. In: Kultúra slova 1978, č. 5 [4]
- ↑ SLANINA, Ľudovít. Klinická propedeutika a diagnostika vnútorných chorôb hospodárskych zvierat. [s.l.] : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1965. 573 s. S. 286.
- ↑ machovec. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)