Hmyz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Hmyz pozri Hmyz (rozlišovacia stránka).
Hmyz
Common blue damselfly02.jpg
Austrolestes annulosus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Insecta
Synonymá
ektognáty
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hmyz (zriedkavé názvy: ektognátny hmyz, ektognáty; mimo taxonómie aj: insekty; lat. Insecta, Ectognatha, Amyocerata[1]) je taxón (najčastejšie hodnotený ako trieda) šesťnôžiek (Hexapoda).

Terminológia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Ectognatha má okrem významu, v ktorom je použitý v tomto článku (teda Ectognatha = Archaeognatha + Zygentoma + Pterygota), ešte druhý, užší význam: Ectognatha = Archaeognatha + Zygentoma (t.j. Ectognatha sú len švehly v širšom zmysle, lat. Thysanura v širšom zmysle). Tento druhý význam slova Ectognatha je síce dnes zriedkavý, ale z formálneho taxonomického hľadiska je správnejší než prvý význam. [2][3] Pozri aj nižšie kapitolu Systematika.

Aj názov hmyz (Insecta) a insekty má viacero významov - pozri hmyz (rozlišovacia stránka).

Početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hmyz zahŕňa vyše milióna opísaných druhov – viac než zostatok živočíšnej ríše. Odhaduje sa, že ďalšie státisíce druhov ešte čakajú na svoje objavenie a opis.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Latinské meno hmyzu Insecta je množné číslo slova insectum, ktoré znamená vrezané/narezané (zviera). Vzniklo na základe rozdelenia tela hmyzu na hlavu (vznikla zo šiestich telových článkov), hruď (vznikla z troch telových článkov) a bruško (z 11 viditeľných článkov a na konci môže mať cerkusy alebo iné prívesky).

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj charakteristiku v článku šesťnôžky.

Hmyz je jedinou skupinou článkonožcov, ktorá môže mať vyvinuté aj krídla. Celé telo aj s končatinami je pokryté kutikulou s chitínom.

Telo je zložené z troch častí: hlava, hruď a bruško:

  • Na hlave hmyzu sa nachádza 1 alebo 2 páry očí, hryzadlá (mandibuly), 2 páry čeľustí (maxily) a 1 pár tykadiel: Hmyz má na hlave vždy 1 pár zložených očí, zložených z niekoľko málo až z niekoľko 10 000 ommatídií; okrem toho sú niekedy prítomné aj jednoduché oči (ocelli), sú však iba akcesorickým zrakovým orgánom. Mandibuly a maxily sú dikondylné – pripojené k ektoskeletu hlavy dvoma kĺbovými plôškami, a nikdy nie sú vtiahnuteľné dovnútra hlavy. Druhý pár maxíl až na niekoľko výnimočných prípadov vždy zrastá v labium (po slovensky spodný pysk, spodná pera). Oba páry maxíl majú prívesky – hmatadlá (palpi) so senzorickou funkciou. Ústne orgány sú primárne hryzavé, u mnohých skupín však prekonávajú ďalekosiahlu modifikáciu a vznikajú z nich ústne orgány cicavého (Lepidoptera), bodavocicavého (väčšina Paraneoptera) alebo lízavého typu (Brachycera). Tykadlá majú svaly len v bazálnom článku (scaphus), v druhom článku je pedicelový (Johnstonov) orgán. Tykadlá sa udržujú v potrebnej polohe len napätím intersegmentálnych blán a turgorom hemolymfy. [4]
  • Hruď sa skladá z 3 mohutne vyvinutých somitov (predohruď (protothorax), stredohruď (mesothorax) a zadohruď (metathorax)), ktoré môžu zrastať v takmer jednoliaty útvar. Na každom somite je 1 pár primárne kráčavých nôh (dokopy má celé telo teda 6 nôh), ktoré môžu by tiež rôzne modifikované (plávacie, uchopovacie, skákacie, hrabavé nohy a pod.). Noha je zložená z panvičky (coxa), predpanvičky (trochanter), stehna (femur), holene (tibia) a chodidla (tarsus) s pazúrikmi. S výnimkou Archaegnatha a Zygentoma sú na chrbtovej strane stredohrudi a zadohrudi dva páry primárne blanitých krídel, z ktorých 1. pár býva u mnohých skupín čiastočne až silno chitinizovaný a premenený na polokrovky alebo krovky. Krídla sú kutikulárne duplikatúry vystužené modifikovanými vzdušnicami – nie sú to končatiny. [4]
  • Bruško sa skladá najviac z 12 somitov, no u vývojovo vyšších skupín hmyzu je tendencia k znižovaniu počtu bruškových somitov na 9 – 10, no i na menej. Bruškové končatiny sú redukované a nikdy nemajú podobu nôh. Často však z nich vznikajú pomocné kopulačné prívesky samcov (tzv. paramery), umiestnené po bokoch penisu obyčajne v propygidiu. Samotná inseminácia sa však uskutočuje penisom, len veľmi zriedka je penis redukovaný (Odonata) a inseminácia prebieha modifikovanými končatinami, ktoré však nie sú na konci, ale na začiatku bruška. [4]

Tráviaca sústava: Tráviaca sústava sa skladá z ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka (žľaznatého alebo žuvacieho), čreva a análneho otvoru.

Dýchacia sústava: Hmyz dýcha vzdušnicami (tracheami). Vzdušnice sú sústavou rozvetvených rúrok spevnených chitínom, ktoré zasahujú do všetkých tkanív a rozvádzajú do nich vzdušný kyslík. Vďaka tomu svaly hmyzu nemusia pracovať na kyslíkový dlh.

Cievna sústava: Majú otvorenú cievnu sústavu s rúrkovitým srdcom, v ktorej prúdi hemolymfa (zmes krvi a lymfy). Ich krv je bezfarebná, pretože neobsahuje dýchacie farbivá (hemoglobín a hemocyanín) pretože krv nerozvádza kyslík ani oxid uhličitý.

Nervová sústava je rebríčková a tvorí ju: veľký mozgový uzol, nadhltanový uzol, podhltanový uzol a niekoľko malých uzlov v brušku.

Vylučovacia sústava: Vylučujú cez Malpigiho žľazy.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Hojnosť hmyzu je daná viacerými faktormi: ide o malé živočíchy, takže môžu obsadzovať mikrohabitaty, ktoré sú pre iné živočíchy nedostupné. Vo vhodných podmienkach sa veľmi rýchlo rozmnožujú – takto reagujú na vzrast ponuky potravy. Napríklad jeden pár chrobákov druhu Callosobruchus maculatus (zrniarka škvrnitá) je teoreticky schopný v priebehu 432 dní vyprodukovať toľko potomstva, že by zabralo všetok priestor na Zemi. Reálne sa to nedeje, pretože ponuka potravy je limitovaná a okrem toho existuje vnútrodruhová aj medzidruhová konkurencia.

Životné cykly[upraviť | upraviť zdroj]

Hmyz začína svoj život ako vajíčko, z ktorého sa vyvíja buď priamo, alebo prostredníctvom larvy. Po vyliahnutí nasleduje niekoľko spôsobov dospievania a to prostredníctvom niekoľkých zvliekaní (hmyz s nedokonalou premenou), alebo kompletnou prestavbou celého tela (hmyz s dokonalou premenou). Dĺžka jednotlivých štádií medzi druhmi značne varíruje. Napríklad severoamerické cikády rodu Magicicada potrebujú 17 rokov, aby dosiahli dospelého štádia, zatiaľ čo muchy z čeľade vrtivkovité (Tephritidae) dospievajú za necelé dva týždne. Keď jedince dosiahnu pohlavnú zrelosť, pomocou sexuálnych pachov a zvukov nájdu partnera.

Význam hmyzu[upraviť | upraviť zdroj]

Hmyz delíme podľa významu pre človeka na 4 skupiny:

  1. Úžitkový hmyz - hmyz, ktorého produkty človek využíva (med, vosk, propolis, žihadlá, včelia materská kašička, hodváb, karmín = košenila, šelak).
  2. Užitočný hmyz - opeľovanie, rozširovanie rastlín, regulácia stavu škodcov, likvidácia uhynutých organizmov, ovplyvňovanie kvality pôdy, využitie hmyzu k bioindikácii znečistenia vôd.
  3. Škodlivý hmyz - parazity živočíchov a človeka, škodcovia rastlín a potravín, prenášače rôznych infekčných chorôb (malária, žltá zimnica, Japonská encefalitída, mor a pod.).
  4. Indiferentný hmyz - ostatný hmyz, ktorý nie je pre človeka ani užitočný, ani škodlivý. Patrí sem viac ako 99% druhov hmyzu.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa používa obyčajne nasledovný systém (znak "/" oddeľuje synonymá)[5][6][7][8][9]:

trieda hmyz/ektognáty (Insecta/Ectognatha):

Poznámky:

  • Niektoré staršie systémy namiesto vyššie použitého delenia Ectognatha na Archaeognatha a Dicondylia (=Zygenatoma+Pterygota) používajú delenie na Thysanura [III] (=Archaeognatha+Zygentoma) a Pterygota, pričom takto definované Thysanura má v literatúre veľký počet latinských aj slovenských synoným: švehly [v širšom zmysle]/šupinušky(Thysanura [III]/Triplura ) = bezkrídlovce/(?)bezkrídlatce/bezkrídly hmyz/hmyz bezkrídly (Apterygota) [v najužšom zmysle] = ektognáty (Ectognatha) [v užšom zmysle] (ďalšie synonymá sú uvedené tu:[2])
  • Podrobnejšie o variantoch systematiky Ectognatha pozri aj v článku šesťnôžky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NOMINA CIRCUMSCRIBENTIA INSECTORUM - Amyocerata [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2018-04-20]. Dostupné online.
  2. a b NOMINA CIRCUMSCRIBENTIA INSECTORUM - Ectognatha [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2018-04-24]. Dostupné online.
  3. GIBB, Timothy J.; OSETO, Christian. Arthropod Collection and Identification (Laboratory and Field Techniques). [s.l.] : Academic Press, 2010. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-091925-6. S. 121.
  4. a b c PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  5. KJER, K. M., SIMON, Ch. et al. Progress, pitfalls and parallel universes: a history of insect phylogenetics. In: Journal of the Royal Society Interface. August 2016, Volume 13, issue 121 (najmä Fig. 5) dostupné online
  6. TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava : Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2018-06-21]. S. 24. Dostupné online.
  7. Mikko's Phylogeny Archive [online]. helsinki.fi, [cit. 2018-04-24]. Dostupné online.
  8. NOMINA CIRCUMSCRIBENTIA INSECTORUM [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2018-04-24]. Dostupné online.
  9. Zdroje slovenských názvov a poznámok pozri v článku šesťnôžky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]