Srdce (orgán)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudské srdce a pľúca

Srdce (latinsky: cor, grécky: καρδια – kardia) je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu (kardiovaskulárny systém) vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám).

Uloženie srdca[upraviť | upraviť zdroj]

U cicavcov je srdce uložené v hrudníku medzi pľúcami, hrudnou kosťou (os sternum) a bránicou. Zvonka je kryté väzivovým obalom, ktorý sa nazýva osrdcovník (perikard). Vo vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny (liquor pericardii), ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi.

Stenu srdca tvoria tri vrstvy:

  • endokard – blana tvorená jednou vrstvou plochých endotelových buniek, ktorá vystiela vnútro dutiny srdca a tvorí srdcové chlopne,
  • myokard– srdcový sval, osobitný druh priečne pruhovaným svalstvom (pozri aj srdcová svalovina),
  • epikard – lesklá blana, ktorá pokrýva povrch srdca, predstavuje vlastne vnútornú vrstvu perikardu.

Steny predsiení majú menej svaloviny ako steny komôr, keďže vykonávajú menšiu činnosť. Najmohutnejšia je svalovina ľavej komory, ktorá pumpuje krv do veľkého krvného obehu.

Anatómia ľudského srdca[upraviť | upraviť zdroj]

Frontálny (predný) pohľad na otvorené ľudské srdce. Biele šípky naznačujú normálny tok krvi.

Srdce človeka je uložené v medzipľúcí (mediastíne). Má tvar kužeľa, ktorého báza je orientovaná smerom hore. Hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má hmotnosť priemerne 300 g u muža a 250 g u žien. Jeho dĺžka od bázy po hrot je v priemere asi 12 cm.

Na hrudnú stenu sa srdce premieta v oblasti, ktorú môžeme ohraničiť štyrmi bodmi (A - D):

  • A - v druhom medzirebrí vpravo asi 1 cm od okraja mostíka (sternum)
  • B - v piatom medzirebrí v sternálnej čiare
  • C - v piatom medzirebrí vľavo, v tzv. medioklavikulárnej čiare (prechádza zvislo stredom kľúčnej kosti)
  • D - v druhom medzirebrí vľavo asi 2 cm od mostíka (sternum)

Srdcové dutiny[upraviť | upraviť zdroj]

Srdce cicavcov je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti:

  • pravá predsieň (lat. atrium dextrum)
  • pravá komora (lat. ventriculus dexter)
  • ľavá predsieň (lat. atrium sinistrum)
  • ľavá komora (lat. ventriculus sinister)

Srdcové priehradky[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavá a pravá strana srdca (tzv. ľavé a pravé srdce) sú oddelené srdcovými priehradkami

  • predsieňová priehradka (lat. septum interatriale)
  • komorová priehradka (lat. septum interventriculare)

Srdcové chlopne[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi predsieňou a príslušnou komorou sa nachádzajú cípovité chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako jednosmerné ventily, t. j. umožňujú krvi prúdiť len smerom z príslušnej predsiene do komory. V srdci sa nachádzajú dve cípovité chlopne:

  • trojcípa alebo trikuspidálna chlopňa (lat. valva tricuspidalis) medzi pravou predsieňou a pravou komorou,
  • dvojcípa alebo mitrálna chlopňa (lat. valva bicuspidalis, valva mitralis) medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou.

Cípovité chlopne sú vlastne výchlipky endokardu. Ich funkciou je zabezpečovanie jednosmerného toku krvi z predsiení do komôr. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia. Takýmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtečení krvi z predsiení do komôr klesne tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Aby sa chlopne po uzavretí nevychlípili do predsiení (smerom hore), sú upevnené pomocou bradavkových svalov, ktoré ich ťahajú smerom do komory (dolu). Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v predsieňach a komorách. Bradavkové svaly (musculi papilares) teda chlopne neotvárajú ani nezatvárajú, iba udržiavajú cípy chlopní v správnej polohe, keď sú uzavreté.

Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny. Tieto sa označujú ako semilunárne (polmesiačikovité). Sú to:

  • pľúcnicová alebo pulmonálna chlopňa (lat. valva trunci pulmonalis) medzi pravou komorou a pľúcnou (pulmonálnou) tepnou
  • aortálna chlopňa (lat. valva aortae) medzi ľavou komorou a aortou

Ak sa chlopne neotvárajú dostatočne a ich ústie je zúžené (napr. preto, že cípy sú čiastočne zrastené), hovoríme o stenóze chlopne. Naopak, ak sa chlopne po pretečení krvi dostatočne neuzavrú, pretože cípy k sebe navzájom nepriliehajú, dochádza k spätnému toku krvi a tento stav označujeme nedostatočnosť, insuficienciu chlopne. Najčastejšími príčinami poškodenia chlopní v srdci sú reumatická horúčka a endokarditídy. Závažné chlopňové chyby môžu viesť v konečnom dôsledku k srdcovému zlyhaniu. Riešením môže byť chirurgické riešenie, ktoré spočíva v rekonštrukcii (plastike) alebo náhrade poškodenej chlopne.

Srdcový skelet[upraviť | upraviť zdroj]

Oporu srdca tvorí väzivová kostra – srdcový skelet. U človeka ho tvorí pevné kolagénové a elastické väzivo, ktoré oddeľuje svalovinu komôr a predsiení a vytvára väzivové prstence okolo chlopní. Väzivo tak tvorí oporu srdcových chlopní. U niektorých živočíchov (pes, králik) je srdcový skelet tvorený chrupkou a u jeleňov dokonca kosťou.

Srdcový skelet u človeka tvoria:

  • anulus fibrosus sinister (väzivový prstenec okolo mitrálnej chlopne)
  • anulus fibrosus dexter (okolo trikuspidálnej chlopne)
  • anulus aorticus (okolo aortálnej chlopne)
  • anulus trunci pulmonalis (okolo pulmonálnej chlopne)
  • kónusová šľacha (tendo infundibuli) - spája anulus aorticus a anulus trunci pulmonalis
  • trigonum fibrosum sinistrum (priestor medzi anulus fibrosus sinister a anulus aorticus vyplnený väzivom)
  • trigonum fibrosum dextrum (medzi anulus aorticus, anulus fibrosus sinister a dexter), obsahuje zhrubnutý väzivový prúžok, ktorý sa nazýva Todarova šľacha
  • väzivová časť komorovej priehradky (pars membranacea septi interventricularis)

Prevodný systém srdca[upraviť | upraviť zdroj]

Svalovina srdca sa pravidelne zmršťuje – systola, a ochabuje, diastola. Tieto kontrakcie umožňujú pumpovanie krvi do malého aj veľkého obehu. Srdce teda funguje ako čerpadlo poháňané elektrinou. Túto elektrinu si pritom srdce samo vyrába.

Niektoré svalové bunky (kardiomyocyty) majú schopnosť generovať elektrické napätie. Tieto bunky v srdci vytvárajú tzv. prevodný systém srdca, ktorého súčasťami sú:

  • Sínusový úzol – nachádza sa v stene pravej predsiene. Vytvára elektrické vzruchy, ktoré sa šíria viacerými dráhami do ľavej predsiene a k predsieňovo-komorovému (atrioventrikulárnemu) uzlu.
  • Atrioventrikulárny (predsieňovo-komorový, AV) uzol – umožňuje prenos vzruchu z predsiení na komory. Je to jediné miesto, kde sa spája svalovina predsiení a komôr.
  • Hissov zväzok – vychádza z atrioventrikulárneho uzla, delí sa na pravé a ľavé ramienko, ktorými sa šíria vzruchy do pravej a ľavej komory.
  • Purkyňove vlákna – koncové vetvičky prevodného systému.

Za normálnych okolností vzniká vzruch (akčný potenciál) v srdci v sínusovom uzle. Odtiaľ sa šíri tzv. miestnymi prúdmi, interatriálnym zväzkom (do ľavej predsiene) a troma internodálnymi zväzkami (k AV uzlu). V AV uzle dochádza k spomaleniu šírenia akčného potenciálu. Je to preto, aby sa stihli komory naplniť krvou z predsiení. V komorách sa šíri akčný potenciál Hissovým zväzkom a nakoniec sieťou Purkyňových (subendokardiálnych) vláken.

Prevodný systém srdca však nepracuje úplne „nezávisle“ od celého organizmu. Prispôsobovanie činnosti srdca potrebám organizmu zabezpečuje autonómny nervový systém (sympatikus a parasympatikus).

V prípade porúch funkcie prevodného systému srdca vznikajú poruchy srdcového rytmu – dysrytmie. Tieto môžu predstavovať poruchy tvorby vzruchu (vzruch sa tvorí inde ako v sínusovom uzle), poruchy vedenia vzruchu (vzruch sa šíri inak ako normálnymi dráhami) alebo kombinované poruchy (porucha postihuje tvorbu aj vedenie vzruchu). Normálna frekvencia činnosti srdca je asi 70 úderov za minútu. Ak je frekvencia nižšia ako 60/min hovoríme o bradykardii. Naopak, zrýchlená činnosť srdca pri frekvencii nad 100/min sa označuje ako tachykardia.

Cievne zásobenie srdca[upraviť | upraviť zdroj]

Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité (koronárne) tepny (arteriae coronariae), ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. Vencovité tepny privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám myokardu. Odkysličená krv sa potom zo srdca odvádza srdcovými žilami (venae cordis), ktoré do koronárneho splavu (sinus coronarius). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.

Prívod a odvod krvi[upraviť | upraviť zdroj]

Celkové množstvo krvi v tele dospelého človeka je 5-7 litrov. Veľká strata krvi ohrozuje život. Úbytok krvi pri väčších stratách, napríklad pri operáciách, úrazoch, sa nahrádza krvným prevodom ... čiže transfúziou.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

U normálneho človeka srdce vydá za život 2,5 miliardy rytmických sťahov. Dospelý muž má 4 - 6 litrov krvi, žena 4 - 5 litrov. Zhruba stotisíckrát sa tak srdce naplní krvou, ktorú potom vytláča do obehovej sústavy. Spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km. Pre porovnanie - obvod rovníka je 40 075 km.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]